Silvestra sme strávili v nemocnici. Popriať šťastný nový rok si môžeme až na druhý deň ráno. Telefonujeme si s mužom a prajeme si krajší a šťastnejší rok ako bol rok 2017. Dúfame, že v ňom nebude toľko prekvapení a hlavne si prajeme zdravie pre každého z nás, obzvlášť pre Sofinku.

Silvestrovský pobyt v nemocnici nám ubehol veľmi pomaly. Sofinke po pár dňoch konečne klesla teplota pod 39, tuším sa začína cítiť lepšie, antibiotiká konečne zaberajú. Na ďalší deň by mali po sviatkoch otvoriť aj oddelenie na našom poschodí na druhej strane chodby určené pre malé deti. Uprostred noci na našu izbu prinášajú ďalšie deti s akútnymi respiračnými ochoreniami. Mám pocit, že každý okrem nás má minimálne zápal priedušiek a len my tu vyčnievame. Na izbe je veľmi teplo a tak hrubý nemocničný paplón prevesím radšej cez vysokú stenu zamrežovanej postieľky. Neviem, či toto ochráni Sofi pred neutíchajúcim kašľom prichádzajúcim odvedľa, ale aspoň pre kľud môjho svedomia, som to musela spraviť. V tú noc sme sa vôbec nevyspali. Prijaté deti chodili sestričky neustále kontrolovať, merali teploty, podávali lieky, infúzie, inhalácie.

Pevne verím, že ráno nás presunú na izbu bez kašľov. Omyl! Otvorili nové oddelenie, ktoré zíva prázdnotou, ale nás presunuli na izbu spolu s jedným zápalom priedušiek. Myslela som, že sa mi sníva. Vybrala som sa opäť do sesterskej izby. Znovu sa pýtam, či je to podľa nich ok, okamžite mi dajú za pravdu. Tentokrát s tým nemajú žiaden problém, rovno sa presúvame o tri izby ďalej k malému dievčatku s inými zdravotnými problémami. Na chvíľu si vydýchnem a rozmýšľam akým štýlom rozmiestňujú deti na prázdne oddelenie... naozaj neviem a som dosť sklamaná. Vždy, keď som sa kvôli Sofinke ohradila, presun bol možný. Nedostatok miesta za tým očividne nebol. Hnevá ma to. Som mama a chcem pre svoje dieťa to najlepšie aj vo chvíľach, v ktorých som odkázaná na pomoc iných. Keď situáciu vyhodnotím ako ohrozujúcu, ozývam sa. Určite by to spravila každá z nás.

Po pár dňoch opäť skúšame, či Sofi stoleruje ústne podanie antibiotík a keď sa ukáže, že áno a má zároveň lepšie výsledky krvi a moču, prepúšťajú nás domov. Hurá, už sa neviem dočkať domáceho pokoja, chlapcov, posviatočných koláčikov a hlavne verím v rýchle doliečenie Sofinky.

Samozrejme, ako bonus sme si domov priniesli tráviace problémy. U mňa sa prejavili minimálne, Sofiu sme rýchlo presunuli na dva dni ku babke a najviac to schytali chalani. Začalo im byť zle akurát na oslave plnej detí! Až sa mi zahmlilo pred očami. Rýchlo s nimi domov. Ešte som sa nestihla dospať z nemocnice a už sme mali nočnú a dennú pohotovosť. V kuse vracali a hnačkovali, nevedeli sme koho ratovať skôr. Dúfala som, že sa do nemocnice nevrátime, ale našťastie sme to zvládli doma a Sofinku ochránili. Pripadala som si ako na infekčnom oddelení aj doma. Muž vyfasoval gumené rukavice, rúšky na tvár, ruky sme si striekali dezinfekciou a Sanytolom, pamätám si ako som chlieb krájala so sáčkom na ruke 🙂 Možno prehnaná verzia pokusu o dezinfekciu a sterilné prostredie, ale zabralo to a črevná pliaga sa našťastie ďalej nešírila.

Dva týždne ubehli ako voda a my pre vás prinášame recenziu produktov LINOLA, ktoré sme otestovali hneď niekoľkokrát. 

Na začiatok by som rada napísala, že pokožka každého človeka je unikátna záležitosť. To, čo postavím na svoj "svätý grál" ja, sa nemusí zhodovať s vaším presvedčením a skúsenosťami. Preto k tejto recenzii pristupujte ako k súboru prospešných informácií, ktoré vás môžu obohatiť, prípadne motivovať k vyskúšaniu tejto známej nemeckej značky.  

Od okamihu, ako som dostala správu od Modrého koníka o možnosti testovať Linolu, som bola plná očakávaní. Vo svojom okolí som počula veľa pozitívnych reakcií ohľadom týchto produktov a s malou dušičkou som dúfala, že toto bude to "ono", ktoré už tak dlho hľadáme. Sme rodina atopikov. Ten názov mi vždy znel smiešne, keď si to takto generalizujem, ale realita, žiaľ, až taká vtipná nie je. 

(Na fotke je moja ruka.)

Od svojho útleho detstva si pamätám hŕbu mastí, emulzií a rôznych typov krémov na atopickú pokožku, ktoré pre mňa mamina nosila domov s nádejou, že práve "to" mi už snáď pomôže. Čo myslíte, pomohlo? Efekt bol vždy krátkodobý, pocit úľavy trval asi tak dlho, ako keď si dáte v 30 stupňovej horúčave jednu sprchu a myslíte, že vás to osvieži na týždeň. Každá kozmetika bola v mojom prípade pokus-omyl. Dovolím si tvrdiť, že za minuté peniaze v lekárni, by sme mali s odstupom času dovolenku na Maldivách.... na mesiac! :/ Tak isto je na tom aj môj priateľ a našej polročnej dcérke sa ekzém prvýkrát objavil ako reakcia po prvom očkovaní. Viete si teda predstaviť, koľko rôznych produktov na atopickú pokožku máme doma. Preto veľmi kritickým okom pristupujeme k novým produktom a toto sú naše výsledky testovania. 

Medzi prvými produktami, ktoré sme skúšali bola:

A bodaj by aj nie. Dnes je krásny dátum, 4.12. a tento deň musí patriť práve BarBORKE a Sunaru. 🙂

Onedlho nám Mikuláš zaklope na dvere a ja už postupne pripravujem mojim drobcom mikulášske balíčky. Priznám sa, je mi trošku smutno z toho, že veľakrát balíčky v škôlkach, školách či tie od našich starých mám, sú plné čokolád, cukríkov a cukrových lízaniek.

 Nechcem teraz tvrdiť, že sladkosti by som úplne vynechala, ale myslím, že by sme nemali zabúdať na to, že existujú aj "zdravšie" varianty sladkého, ktoré sa môžu do balíčkov pridať spolu s ovocím alebo orieškami. 🌰🍌🍏🍊

Preto sa v balíčkoch mojich drobcov bude nachádzať napr. klasický medovník z vianočných trhov, medová lízanka, sušené ovocie a dcérke tam prihodím aj zopár mandlí, ktoré miluje. 🙂

A aby som nezabudla, Mikuláš určite prinesie aj niečo z našich obľúbených Sunar produktov.🙂

Trošku som váhala, čo konkrétne im zo širokej ponuky Sunaru vyberiem. 

Váš vianočný rozpočet sa nemusí bezpodmienečne zrútiť ako domček z kariet. Počas predvianočných akcií môžete dokonca aj výrazne ušetriť.

Značka Samsung si na začiatok tohtoročného adventu pripravila skvelú akciu s názvom Samsung výlov. Každý, kto sa rozhodne od 2. do 8. decembra nakúpiť tri odlišné darčeky v internetovom obchode www.samsung.sk alebo v značkovej predajni Samsung, nemusí za najlacnejší zaplatiť. Farebné varianty jednotlivých produktov ale nie sú považované za odlišný produkt.

Do akcie sú zahrnuté smartfóny, tablety, nositeľné zariadenia, ako sú slúchadlá, inteligentné hodinky, náramky, chladničky, práčky, sušičky, televízory, soundbary, ale aj monitory či pamäťové karty. Pred Vianocami tak môžete kúpiť všetky darčeky a pritom výrazne ušetriť.

Čo si vybrať?

Napríklad pri kúpe televízora The Frame alebo QLED 8K, chladničky Family Hub a smartfónu Samsung Galaxy Note10+ 256GB, môžete mať smartfón v hodnote 1099 Eur v cene prvých dvoch produktov. Alebo ak chcete obdarovať seba a svojich najbližších, môžete skúsiť kombináciu smartfónu Galaxy S10+, štýlových hodín Galaxy Watch Active2 44 mm a bezdrôtových slúchadiel AKG Y500, ktoré majú z tejto trojice najnižšiu cenu, v cene celkového nákupu za prvé dva. Kombinácií je ale ďaleko viac a záleží len na vás, ktoré produkty preferujete, prípadne aké práve potrebujete.

Viac informácií o akcii nájdete na stránke samsung.sk.

Potešil Vás prvý sneh? Nás áno. Aj keď ešte predsa len, bol taký trošku ledajaký, na snehuliake a sane to zatiaľ nie je... Aspoň u nás nie. Ale pohľad von oknom cez padajúce vločky ma pri srdci príjemne zahrial. Také adventné, čo poviete? 🙂

Dnes sa zhrejme vedomím dobra v nás. 

Je dôležité poznať samú seba. Je dobré hľadať pravdu o sebe. To sú prvé krôčiky. Potom prichádza moment prijatia. Len keď sa príjmem, môžem vyraziť na cestu akejkoľvek premeny, trvalej premeny. Prijať sa taká aká som, kým som. Nepýtajme sa ako prvé akou by som mala byť? Pýtajme sa akou som, kým som? Ak poznávame seba a prijímame sa, len tak potom môžeme skutočne a úprimne poznávať a prijímať tých druhých. Cesta k sebe, je aj cesta k druhým. 

Vraj je jednoduchšie vymenovať svoje zlé vlastnosti. Tak sa tým teraz nezdržiavajme a prejdime rovno na tú ťažšiu úlohu. 🙂

DNES SI NA PAPIER NAPÍŠTE SVOJICH 7 DOBRÝCH VLASTNOSTÍ.

A tento zoznam si starostlivo niekam odložte. Kedykoľvek sa Vám nebude dariť, zlyháte, budete sa cítiť ako zlá mama, nie dobrá manželka, alebo si  budete pripadať v akomkoľvek ohľade menej ako žena, s ktorou sa práve porovnávate, prečítajte si ho. Ak sa dá nahlas, možno aj viackrát. Nie je zlé v duchu pokory (ale nie ponižovania sa, podceňovania, ale skutočnej pokory) poznať svoje slabé stránky, svoje chyby a nedostatky. Aj to je pravda o nás a veľmi dôležitá. Ako základný kameň ale použijme tie dobré. Na nich stavajme. Vyťažme z nich maximum a nimi premáhajme a premieňajme, čo nás na sebe škrie, v čomsi brzdí, kvôli čomu si staviame nejaké hrádze a pod. 

Pred pár mesiacmi som našla pri pošte stratený/hodený lístok. Bol to klasický malý biely kancelársky papierik. Keďže som ho mala pred nohami, zodvihla som ho a chcela odhodiť do koša. Papierik som si predtým prečítala, pretože som chcela zistiť, čo tu také nejaký dobrák napísal a chcel vyhodiť. Boli tam iba dve slová: "Okamih šťastia".  Napísané obyčajným modrým perom. Tento papierik som našla práve v deň blbec, keď Vám aj čierna mačka prejde 5x cez cestu a tak všetko vidíte extra "symbolicky". Strčila som si lístok do vrecka rifiel a išla ďalej... 

Stále som však premýšľala nad tým, čo tým chcel "básnik" povedať. Bolo to heslo, náhodné slovo, riešenie tajničky?.... Odvtedy som veľmi často premýšľala nad týmto slovným spojením. Ako vlastne to šťastie vyzerá? Čo je to ten okamih? V živote som bola/relatívne aj stále som šťastná, kým sme všetci tu, živí a zdraví a pod., ale akosi som nevedela prísť nato, čo je to ten "okamih"... Pri synovi som zažila silný okamih šťastia, keď mi na sone prvýkrát pustili jeho srdiečko. Úplne štandardný deň, bežná gynekologická prehliadka, ja plná plánov, čo mám v ten deň stihnúť a zrazu boom. V tej jednej jedinej sekunde som nevedela udržať slzy a aj keď som vedela, že som tehotná, brala som od toho okamihu úplne inak ako dovtedy. Bolo to tých najčudnejších pár sekúnd, ktoré som v živote zažila. Bola som šťastná aj viackrát samozrejme aj po narodení alebo prvých úspecho, ale žiadny ten sekundový okamih, emotívny a silný som už nezažila. Až...

Až znovu v jeden odveci deň, keď si bežne fungujete, napr. ako ja s raketou. Ideme si svoje, socializujeme sa kde sa dá a na jednom z našich krúžkov sa pri "kontrole" dochádzky ona sama prvýkrát prihlásila a povedala "TU". Vyšokovala nielen mňa, ale aj lektorku a ostatné maminky, ktoré síce nikdy nič nepovedali, ale predsalen vidia resp. "počujú", že to moje decko viac kričalo ako hovorilo... Ja som v tej jednej mikrosekunde, v tom okamihu, pocítila také šťastie, ako keď mi pustili prvýkrat srdiečko syna. Neviem prečo, taká banalita, taká obyčaj a pritom tak výnimočný okamih. 

Mojej rakete všetci zatlieskali a ja som sa nemohla ubrániť slzám, ktoré mi samé vybehli von bez toho, aby som ich stihla schovať "pred" publikom. Bežne neplačem, keď som šťastná, ale toto ma akosi "dostalo"... Prišlo to z čistého neba, len tak a urobilo z obyčajného dňa, deň s okamihom šťastia, na ktorý nezabudnem... Božinku, prajem aj Vám také čarovné čudné okamihy šťastia, ktoré prídu v tie najčudnejšie dni a môžu mať podobu iba krátkých slóv napríklad ako to naše obyčajné "TU"....