Čo si pamätám, odjakživa u nás doma voňala káva. Či už to bol "na hulváta" zalievaný turek mojej mamky, alebo tatova Nesca ráno v práci, keď ma niekedy zobral so sebou. Vôňa kávy, tabaku (nie cigariet) a kníh. S tým sa mi spája detstvo a dve z týchto vôní som si so sebou priniesla do dospelosti. Kniha a káva. Káva a potom čokoľvek iné. Preto som bola veľmi rada, keď nás @konik_testuje vybral na testovanie káv značky Barzzuz.

Po príchode balíčku ma však oblial studený pot, pretože som si uvedomila, že opísať vôňu a chuť tak, aby v čitateľoch vzbudili rovnaké pocity ako vo mne, je náročná úloha. Dovoľte mi, vám teda priblížiť tri sorty Arabicy, s láskou praženej u nás na Slovensku. 

Káva prišla zrnková, musela som si ju teda sama namlieť. Kupovať mletú kávu je fajn, ale nič sa nevyrovná tej vôni čerstvo namletej kávy. Viem, že najideálnejšie je mlieť kávu ručným mlynčekom s kamennými nožmi, ale "ain't nobody got time for that!", teda, že rýchlejšie je použiť mlynček elektrický. Hrúbka mletia tiež závisí od typu prípravy, ja som mlela na čo najjemnejšie, keďže používam espressomašinu. Viac vám môžem priblížiť v komentároch, teraz poďme už k samotným kávam.

Začnem "Brazíliou - Yellow Bourbon", ktorá, citujem "je z brazílskych káv najkomplexnejšia, má stredné telo, jemnú aciditu a zároveň čokoládovú sladkosť". V praxi to znamená, že káva ma výraznú, priam zemitú vôňu. Drží sa vo vašich nosných dierkach a neviete sa jej nabažiť. Samotné espresso chutí bohato, hrajú sa v ňom rôzne tóny: nebijú sa, ale navzájom dopĺňajú. Je vynikajúca sama o sebe, aj keď aftertaste je trochu horký. Stačí však zapiť minerálkou a ostanú vám v ústach už len príjemné spomienky. Espresso s mliekom je veľmi jemné, vytráca sa horká pachuť, ale káva zostáva bohatou. 

Ďaľšou na rade je "Indonézia - Java Blawan". Káva z krajiny, ktorá je štvrtým najväčším producentom kávy na svete, má jemnú, ale bohatú sladkú vôňu. V porovnaní s Indonéziou chutí jemnejšie a je veľmi chutná. Je v nej cítiť priam čokoládovú sladkosť. Neostáva po nej taká horká pachuť a aj pre tých, čo neradi pijú čiernu kávu, je ideálna svojou jemnosťou. S mliekom chutí priam ako dezert. Pre milovníkov latte a macchiat je ako stvorená.

Poslednou testovanou kávou bola "Etiópia - Sidamo Gr. 2". Africké kávy sú jedinečné. Súvisí to s podnebím, v ktorom sa pestujú. Ja si zakladám na vôňach, preto mňa táto káva vôňou neočarila - nevýrazná, suchá, taká akoby "o ničom". To je však len môj subjektívny názor. Faktom ostáva, že vo vôni možno zachytiť ovocné tóny. Napriek prvotnému "sklamaniu" z vône však káva prekvapila korenistou chuťou, oveľa výraznejšou, než som sprvu čakala. Môj muž ju ohodnotil jedným slovom: "mňam".

Ak si práve vyberáte centrum asistovanej reprodukcie a rozhodujete sa pre kliniku, kde podstúpite IVF, vedzte, že máte veľa možností. Keďže problém neplodnosti všade na svete rastie, úmerne k tomu stúpa aj počet centier asistovanej reprodukcie. Dnes ich len na Slovensku máme 13.  Miesta, kde vám lekári dokážu pomôcť k vytúženému bábätku nájdeme aj u českých susedov. A tak kliniky zvučných mien v Prahe, Brne či v Ostrave taktiež stoja za zváženie pri vašom výbere. Najmä ak ide o centrá, ktoré sa pýšia skvelými štatistikami úspešnosti či medzinárodnou pôsobnosťou. 

Ak zvažujete české centrum, je dobré objednať sa najprv na konzultáciu. Možete si jednoducho zavolať a dohodnúť termín, no doporučujem vyplniť kontaktný formulár na webe centra, kde máte možnosť zanechať o sebe podrobné informácie, ktoré urýchlia úvodný proces aj prvú návštevu. Pre lepšiu orientáciu budem uvádzať odkazy na stránku centra Reprofit v Brne (ďalej len RF). Neberte článok ako reklamu, no centrum sama navštevujem, ich web už trošku poznám a viem sa na stránke orientovať. Takže link na kontaktný formulár: https://firstvirtualvisit.com/form/fvv-cze/ Ak máte konkrétnu požiadavku na výber lekára, je  dobré upozorniť na to hneď na začiatku, aby vás k nemu pridelili. Zoznam lekárov v RF:https://www.reprofit.cz/o-klinice/nas-tym/ 

Ak ste už v minulosti IVF absolvovali v inom centre, je dobré priniesť si so sebou na prvú konzultáciu aj dokumentáciu z predošlého centra, prípadne mať pripravené odpovede na otázky, akými liekmi ste stimulovali, s akým protokolom, s akým výsledkom + info o vašom hormonálnom profile a o stave partnerovych spermii (spermiogram, údaje o fragmentácii spermií). Všetky tieto informácie budú prospešné pre ďalšie nastavenie liečby. Ak údaje máte, predídete tak opakovanému testovaniu a ušetríte čas i peniaze 🙂

Konzultácia je nezáväzná, no vychádzajme z predpokladu, že ste sa s českou klinikou dohodli a chcete u nich absolvovať liečbu. Centrum vám do niekoľkých dní poštou zašle papiere, ktoré budú z časti vyplnené. Bude však na vás zozbierať potrebné informácie a dokumenty doplniť. Pôjde o formulár z vašej poisťovne - Žiadosť o súhlas liečby v cudzine.

SCHVÁLENIE LIEČBY V ZAHRANIČí

1. Papiere z centra je potrebné dať potvrdiť u svojho obvodného gynekológa, ktorý napíše krátke odporúčanie a diagnózu, pre ktorú je nutné IVF absolvovať. Tlačivo podpíše a opečiatkuje. Pripojí aktuálny gynekologický nález, ktorý bude súčasťou prílohy.

Vždy som si v kútiku duše želala, aby svokor so mnou zdieľal nejakú záľubu, nech sa máme o čom zhovárať  a nemusíme po sebe len povrkovať. Želanie sa mi nedávno splnilo, ale ako to už býva, zas nie som spokojná, lebo sa otočilo proti mne. 😀 Starý zahorel láskou ku genealógií a nadšený výsledkami mojej práce si uráčil zaželať, aby som mu spravila rodostrom. Po značnom váhaní som sa na to dala. Veď nakoniec, dedičstvo svokrovej minulosti budú v sebe jedného dňa nosiť naše deti. A keď už začínam odznova, napadlo mi, že sa podelím o pár skúseností. Možno to osmelí ďalších hľadačov rodinnej histórie.

Hneď na úvod poviem, že na vlastný projekt budete potrebovať hlavne dve veci – chuť a čas. Kopu času. Ale nebojte sa, nebudú to nudne strávené hodiny.  Ani si nevšimnete, ako vám uletí deň. Počiatočný výskum „v teréne“ by mal byť príjemný a nenáročný. Skladá sa z jednoduchého vypytovania sa. Viem, že to žiaľ nie je samozrejmosť a nie každý pozná vlastných rodičov, či starých rodičov, no v tomto článku predpokladajme, že aspoň nejaké vedomosti o nich máme. Pravá práca teda začína prababkou a pradedkom. No ani kvôli ním nemusíme hneď bežať do archívu. Vaša mama zrejme vie, ako sa volala jej babka. Alebo to vie teta, dedo, tá stará pani, čo býva na konci dediny...Čím viac sa dozviete od ľudí, ktorí vašich predkov poznali osobne, tým menej času strávite hľadaním v knihách. Naviac, touto metódou sa k vám, okrem faktov, dostane i nejaká tá fotka, historka, spomienka, či šťavnatá pikoška.  (Oh a tetušky zvyčajne pečú fajnové koláče a ponúkajú čaj.)

Existuje šanca, že ak prejavíte záujem o tvorbu rodostromu, zistíte, že niekto z blízkych už časť výskumu urobil. Ľudia, ktorí sa bavia dejinami sú skoro ako militantí vegáni – hneď vám o tom povedia a bez škrupúľ verbujú do svojich radov 😀. Nemalo by sa stať, že natrafíte na tajnostkára neochotného podeliť sa o to, čo sám zistil. Skúste tiež poprosiť starkých, či by vám neukázali nejaké rodinné dokumenty, ktoré strážia doma v kredenci. Možno u nich nájdete dôležitý odrazový mostík, alebo si vychutnáte obohacujúci deň počúvaním príbehov starších. Pamätajte však na to, že ak budete tieto rozhovory stále odkladať, zvyšujete šancu, že príbuzní sa poberú na onen svet a  niektoré informácie sa spolu s nimi stratia navždy.

Keď sa minú spomienky pamätníkov a dobiedzaním okolia už viac zistiť nemôžete, je čas vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do papierov. Náš hlavný pracovný materiál budú cirkevné kroniky, preto je dôležité vedieť, k akej viere/cirkvi sa hlásili vaši predkovia. Dobrá správa je, že náboženská príslušnosť sa traduje po stáročia a dá sa predpokladať, že váš 10x pradedo bol toho istého vyznania ako vy. V minulosti sa migrovalo hore-dole, menili sa zvyky i jazyky, ale viera zostávala takmer nemenná a konvertitov bolo máličko. V prípade, že sa vaša rodina nehlási k žiadnemu náboženstvu a ani len netušíte, v akom svätostánku sa modlievala prababka, berte to systémom pravdepodobnosti. V kraji, kde prevládajú Evanjelici, začnite evanjelickými spismi. Ak sú v celom chotári len katolícke kostoly, tie budú prvá voľba. Ak ste z mesta, ktoré malo početnú židovskú komunitu a máte nápadne židovské priezvisko, obkuknite synagógy. Niekedy viera určuje aj národnosť/etnicitu a prezrádza viac, než sa na prvý pohľad zdá. Napr. v Transylvánií platí rovnica o troch známych. Pravoslávny = Rumun, Evanjelik = Nemec, Katolík = Maďar.  Škoda, že som si to neuvedomila predtým, než som sa rumunskej komunite chválila svojim sedomhradským katolíckymi pôvodom. Ušetrila by som si štipľavé pohľady. 😀. Na druhej strane, kombinácia cirkevnej príslušnosti + konkrétneho teritória, môže byť dobrá pomôcka pri výskume.

Keď sme si zistili základ, máme na čom stavať a môžeme začať cestovať do minulosti. V prípade genealógie ozaj platí, že trpezlivosť ruže prináša a s trochou odhodlania sa dá dostať ďaleko. Potomkovia starobylých šľachtických rodov vedia vystopovať korene až do stredoveku. No nemusíte byť Habsburg, aby ste sa dopátrali do 17teho storočia. Môj najstarší „úlovok“ je z roku 1670.

Ak sa vám podarí dôjsť na začiatok 20. storočia, ste za vodou a zvyšok práce si môžete vychutnať aj v pohodlí domova. Kvôli ochrane osobných údajov sa informácie o žijúcich, alebo nedávno zosnulých na internete nedozviete. Do hlbšej minulosti zákon nesiaha a väčšina kroník je cca od roku 1920-1910 dostupná online. Konkrétne na familysearch.org.