Myslím si, že drevené hračky majú pre deti mnoho výhod. Azda najdôležitejšou je, že učia Vaše deti veci, ktoré ich iné hračky nenaučia. Je to klasika, ktorá zažíva veľký návrat – práve tým, že deti vzdelávajú, podporujú ich fantáziu a zabezpečia zábavu na dlhé hodiny. Toto sú podľa mňa dôvody, prečo je drevo ten najlepší materiál.

Dôvod č. 1: Drevené hračky sú stabilné
Drevo je trváci materiál, a preto ho deti tak ľahko nezničia. V porovnaní s plastovými hračkami a hračkami z iných materiálov je drevo trvanlivý materiál. Toto je sčasti zapríčinené tým, že mnohé drevené hračky sú čiastočne alebo úplne ručne vyrobené.

Dôvod č. 2: Drevené hračky sú inšpiratívne
Drevené hračky sú jednoduché. Samé o sebe nemajú žiaden zvuk či svetelné efekty, ktoré sa môžu pokaziť. Nepreťažujú tak detské zmysly hlukom a svetlom, ale inšpirujú dieťa, aby použilo svoju fantáziu na hru. Čo to znamená? Že dieťa potrebuje zapojiť svoj intelekt a predstavivosť počas hry a nie je len pasívny prijímateľ informácií. Tento druh hry podporuje kreatívny, sociálny, emočný a verbálny vývoj dieťaťa. Jeho myslenie a argumentačné schopnosti sú tiež posilnené pri hre.

Dôvod č. 3: Drevené hračky sú udržateľné
Chcete mať o niečo viac ekologickú domácnosť? Začnite s hračkami Vašich detí a naučte ich byť viac ekologicky zodpovedným. Väčšina drevených hračiek sa vyrába pomocou trvalo udržateľných lesníckych metód a rýchlo rastúcich stromov.

Dôvod č. 4: Drevené hračky trénujú jemné motorické zručnosti
Či ide o koordináciu, rozhodovanie, flexibilitu alebo hľadanie rovnováhy; drevené hračky pomôžu Vášmu dieťaťu zlepšiť všetky zo spomínaných. Počas hry sa Vaše dieťa nielen zabáva, ale aj učí zručnosti nevyhnutné pre rast jeho intelektu. Napríklad, detské drevené autíčka sú ťažšie ako iné, a preto sa dieťa musí snažiť viac, aby sa kolesá otáčali. Je to teda aj tréning koordinácie a sily, dieťa musí vynaložiť ten správny tlak a energiu, aby sa autíčko hýbalo a dosiahlo požadovanú rýchlosť.

Dôvod č. 5: Drevené hračky robia deti šťastnými
V dnešnej dobe trávia deti množstvo času so smartfónmi a pred televíziou, čo má, samozrejme, určité výhody. Na druhej strane tieto aktivity namáhajú detský mozog a často spôsobujú výkyvy nálad a mrzutosť. Práve drevené hračky dokážu dieťa upokojiť a môže si pri nich oddýchnuť, nakoľko je pri nich samé so svojimi myšlienkami – bez špeciálnych efektov či blikajúcich svetielok.

Dnes je 5.12.2019,  deň kedy všetky maminky chystajú pre svoje detičky (ktoré stále poslúchajú a určite si ich zaslúžia😅☺️) sladké balíčky od Mikuláša.

Deti netrpezlivo večer čistia tú najväčšiu čižmu ( nech sa tam toho čo najviac zmestí 😉)  a už sa len jednu noc vyspinkať a naučiť básničku!

Kto je to však ten Mikuláš a odkiaľ prišiel? To všetko sa dozviete v tomto článku a na záver získate aj .......odmenu! 🙂 

Legenda o Svätom Mikulášovi: 

Pôvod Mikuláša nie je úplne známy. Vieme však, že sa narodil v rozmedzí rokov 260-270 nášho letopočtu v meste Patar na južnom pobreží Malej Ázie. Bol synom bohatých rodičov a aj vďaka tomu rád pomáhal chudobným. Vďaka jeho dobročinnosti a ochote pomáhať bol známy v celej oblasti a neskôr sa stal biskupom. Známe je, že ako kresťan  bol prenasledovaný a väznený, neskôr bol však oslobodený vďaka Milánskemu ediktu.

Najznámejšou legendou o Svätom Mikulášovi je tá, ktorá rozpráva príbeh chudobného otca troch dcér, ktorý nemal dosť peňazí na veno pre všetky tri dcéry. Keďže ich  však chcel dobre vydať rozhodol sa, že z nich urobí neviestky. 

04.12.2019

Bože tie jesenné rána...

Hmla, mrholenie, zima.

Už nech je jar.

Blázinec za nami.

Zháňanie obleku pre maturanta?

"Niekedy naozaj veľa slov netreba." Jáááááj, kiežby som si na túto vetu častejšie spomenula aj ja. Osobne tak nejak badám, že sretávam a poznám naozaj veľmi málo skutočných poslucháčov. Dobrých poslúchačov, pri komunikácii s ktorými mám pocit, že ma počuvajú s úprimným záujmom. 

Sama som často v pozícii, keď rozprávam viac ako je v tej chvíli možno potrebné. Že by mi bolo na osoh vedieť viac počúvať. Asi si to nesiem aj z rodiny, asi si to nesiem aj so svojou povahou. Niektorým z nás to ide tak nejak viac samo od seba a jazyk behá menej a niektoré to stojí viac úsilia držať si ho za zubami. 🙂

Advent je na to viac než dobrý priestor. Advent je časom, kedy sa mnohí z nás snažíme o stíšenie. Ale nech to nie je len stíšenie pasívne. Buďme pri tom aktívni a to tak, že viac napneme svoje uši, viac otvoríme brány svojho srdca a ešte väčmi roztvoríme svoju náruč. Viac počúvajme a prijímajme druhých... skutočne počúvajme, čo nám druhý hovorí. Často sa len počujeme, ale nepočúvame. Neponáhľajme sa tak rýchlo s odpoveďou, nezačnime už v polovici vety toho, kto k nám prehovára, premýšľať nad svojou výpoveďou, ako mu podám svoju skúsenosť, nad radou... Niekedy možno stačí naozaj veľmi málo. "Verím, že je to pre Teba zložitá situácia. Viem ale, že to zvládneš. Si pohotová žena."  "Rozumiem a chápem..." "Budem na Teba myslieť, aby sa Tvoja situácia otočila dobrým smerom."...

Skúsme to... Dnes budem viac počúvať a menej hovoriť.

Skúsme to pri náhodnom stretnutí s kamarátkou, skúsme to v práci, skúsme to doma v komunikácii s manželom, deťmi... 

A možno veľmi dobre uplatniteľné to je aj v osobnej modlitbe. Skúsme pokľaknúť a nič nevravieť. Len počúvať, čo nám Boh hovorí. Aj Jacques Philippe v knihe Čas pre Boha hovorí, že často najkrajšou modlitbou a tým najkrajším prejavom lásky, ktoré môžeme Bohu ponúknuť, je v tichosti sa s ním stretnúť vo svojom srdci. Že práve vtedy sa nám najviac prihovára.