Dlho predlho som chcela napísať tento článok. Neberte to ako nejaký návod či propagáciu, ale odkedy riešim raketu, tak stále častejšie mi kdesi ktosi spomína homeopatiká. Jedna mamina mi o tom písala už v decembri. Vtedy som si ešte o tomto pomyslela svoje, ale potom nezávisle od seba, mi začala ďalšia mamička písať, že mala pozitívnu skúsenosť s homeopatikami. Reku kurnik, čo to vlastne je? Môže to byť náhoda? Už som na svojej rakete "vyskúšala" čokoľvek, asi ako každá mama na začiatku takéhoto obdobia a keďže toto nemohlo uškodiť, hor sa nato... Chcela som si zároveň sama vytvoriť názor na to čudné homeopatiku...

Moja predstava bola ako mi nejaká teta s veľa preveľa gorálikmi ide natrhať bylinky za mesačného svitu. Išla som k odporúčanej homeopatičke a to Vám nebola žiadna tetka, ale celkom pekná mladá žena, žiadne woo-doo, kancelária skor na štýl psychológa Charlieho Sheena.... Takže nič strašné. Pred návštevou a vlastne počas návšteve som opisovala svoju malú raketu. Hľadala som intenzívnejšie ten moment "prepínača", odkedy bola moja raketa taká "zaspatá".... Stále sa mi to spája s letom 2018, keď sme žiaľ mali aj to slávne MMR očkovanie. Nechcem šíriť paniku, to nie, možno je to zhoda náhod, ale viem, že hlas svojej rakety som naposledy počula pred očkovaním, keby sa rozbehla k mojim kolenám a brblala si mamamamama..... Odvtedy vzdochoprázdno, sociálny úpadok a však to vlastne poznáte, čo tu vypisujem už nejaký ten piatok... Vedela som teda, žeby som chcela vyskúšať MMR detox, ktorý by mohol zmierniť účinky očkovania, čo mohlo zle uškodiť na mojej rakete. Nechcem týmto článom vyvolať paniku na antiočkovanie, ale mne sa to v prípade mojej rakete spája žiaľ s ním, ale 100 % potvrdiť to veru neviem a zároveň to neviem ani vyvrátiť...

Tak sme teda skúsili MMR detox. Boli to 4 dávky po 2 týždňoch, čiže dva mesiace, každý pondelok a štvrtok som jej dávala homeopatiká.

Myslím, že detox nám pomohol. Homeopatička tvrdila, že najväčší rozdilel uvidím pri 3 dávke a mala pravdu. Vtedy bola úžasná. Dva týždne boli jedy také klasické detské, nie také záchvatové. Opíšem však radšej celý vývoj mojej rakety za dva mesiace.
Raketa je viac komunikatívna aj voči druhým, na každého najskôr ukáže prstom a potom kuká na mňa, aby som jej povedala, kto to je alebo aby som videla, že niekto prišiel. Krásne zdiela, neverbálne sa už vieme veľmi pekne dohovoriť, niektoré slová sa snaží opakovať, aj keď viac vo svojej hatlanine alebo v skrátenej verzií napr. buch - buchta, ja - jahoda.... Sociálne veľmi začala inklinovať k synovi. Smeje sa na ňom, vie sa pri ňom hrať (keď je sama, sa len motká pri mne, ale keď je on doma, tak sa paralelne pri sebe vedia hrať), volá ho napr. na trampolínu, šmyklávku ale skákať. Syn sa jej môže slobodne dotýkať  a ona už pri tom neškrieka ako keby ju drali z kože. Dnes som dokonca na vlastné oči videla, ako ukazovala na lietadlo a pozerala potom na neho. Alebo vždy keď sa vyciká alebo vykaká volá ho, aby sa prišiel pozrieť na "veldielo" a zakričál jéééj.  Hra sa podľa mňa pomaličenky rozvíja napr. si plyšákov vozí v kočári, potom si ich vyhodí na trampolínu, dáva im akože papať a párkrát to zopákne, vždy mi ukáže iné zviertké, povie napr. "búú", keď hádze kravu na trampolínu... neviem, mne to príde už fakt celom funkčná hra, samozrejme rolová ešte nenaskočila a ani nenaskočí, dokým nebude reč, nemôžem tvrdiť...

Nepripisujem všetko homeopatikám, pretože si myslím, že ukazovanie a zdielanie začalo naskakovať ešte predtým, aj keď nie tak aktívne a nie voči druhým.  V decembri/v januári som do dotazníka k psychológovi napísala pri otázke: "Čo Vám najviac chýba/vadí na Vašom dieťati?", niečo v zmysle, že moja raketa tu je, ale zároveň tu nie je. Nevedela som presne opísať slovami vtedy stav mojej rakety. Pani J mi vtedy povedala, že to čo mi chýba je prirodzená spätná sociálna väzba. Myslím, že týmto homeopatickým detoxom, sa mi to akosi čiastočne možno aj úplne vrátilo.

Čo však ostalo a je stále na mojej rakete výrazne, sú afekty alebo afektové záchvaty alebo prehnané emočné spracovanie stimulov, či ako to napísať.... Doma ich viem poriešiť, buď skríknem, dohovorím, odignorujem alebo aj po zadku dám, tu doma v domáckom prostredí ako keby mi viac rozumela, vníma ma, počúva.., Ale vonku, pri odchode z ihrísk, v zoologických záhradách, keď vidí holubov na námesti, tobogán s bazénom alebo včera na kolotočoch, to sú proste také záchvaty, kedy kope, škrieka, ide ma biť, lebo ju obmedzujem v čase, keď ona chce behať, skákať....ani vysvetlovanie ani po zadku ani ignorovanie nezaberie, lebo takýto amok ona sama nemá pod kontrolou.