Včera som mala kontrolu u psychiatričky. A skoro som tam neprišla. Nie preto, že by som nechcela. Ale preto, že môj mozog momentálne funguje v režime: „vytesníme všetko, čo je dôležité, a namiesto toho si budeme pamätať text pesničky z roku 2007“.

Spomenula som si asi 35 minút pred termínom. Bola som práve s manželom na prechádzke, tak sme bežali k autu, ja som sa doma prezliekla spôsobom, ktorý pripomínal zásahovku, a leteli sme tam. Meškala som. Ale vzala ma.

A ja vám poviem úprimne — momentálne je to asi moja najobľúbenejšia osoba. Viem, že je to jej práca. Ale ten pocit, keď vás niekto naozaj počúva… bez rád typu „mysli pozitívne“ alebo „choď si zabehať“… je dosť vzácny.

Zvýšila mi dávku z polky tabletky na celú. Čiže už idem „full depresia deluxe edition“. Dúfam, že chápete humor. Lebo ja už niekedy len cez humor viem rozprávať o veciach, ktoré bolia.

Potom som išla do lekárne. Mladé magistry si prečítali recept a zrazu mali ten zvláštny pohľad. Taký ten jemný mix ľútosti, zvedavosti a odstupu. Ja som sa usmievala, popriala som im pekný deň a potom som sa nenápadne otočila. Pozerali na mňa a šepkali si.

A viete čo? Nehnevám sa. Psychické ochorenia sú stále niečo, o čom veľa ľudí nevie absolútne nič. Keby som mala angínu, dostanem „nech sa skoro uzdravíte“. Pri antidepresívach dostanete pohľad, akoby ste si práve prišli vybrať plutónium. 😊

Skúste si ten pocit vybaviť: vyjdete z horúcej sprchy, utriete sa uterákom a do piatich minút pokožke nepríjemné pnutie. Možno si automaticky natriete telové mlieko, no pocit suchosti sa o hodinu vráti. Prečo? Pretože väčšina bežných mliek je postavená na vode. A voda sa odparuje. To, čo vaša pokožka v skutočnosti pýta, sú lipidy, ochranný „tmel“, ktorý v modernom svete plnom chlórovanej vody a klimatizácie strácame rýchlejšie, než ho telo stíha vyrábať. 

Prečo voda pleti občas nestačí?

Možno vás to prekvapí, ale suchá pokožka netúži po vode. Teda, aspoň nie zvonku. Pokožka je bariéra, ktorá má vodu držať vo vnútri. Keď je táto bariéra (tvorená lipidmi) narušená, vlhkosť uniká a nastupuje šupinatenie, pocit suchosti a pnutia.

Riešením pre suchú, namáhanú a slnkom či chladom vysušenú pokožku je bambucké maslo. Vytvorí na tele neviditeľný, ale nepriestrelný film, ktorý v nej uzamkne vlhkosť, ktorú už máte v sebe. Bez tejto ochrannej vrstvy sa voda z vašich buniek jednoducho odparí do vzduchu. Preto je bambucké maslo absolútnym víťazom v starostlivosti o suchú pokožku. Ono ju nevlhčí, ono ju chráni a vyživuje.

Nie je to žiadny marketingový vynález moderných laboratórií. Jeho história siaha tisícky rokov do minulosti. Získava sa z orechov posvätného afrického stromu Karité (Maslovník africký), ktorý rastie v savanách. Ženy v Afrike ho po stáročia používajú ako „tekuté zlato“ na ochranu pred spaľujúcim slnkom. Podľa legendy bolo bambucké maslo tajomstvom krásy samotnej Kleopatry, ktorá si ním chránila pokožku pred drsným púštnym slnkom a vetrom.

Aké je jeho tajomstvo? Surové bambucké maslo je prirodzene bohaté na vitamíny A, E a F, obsahuje vzácne mastné kyseliny a fytosteroly. Tieto zložky, ktoré sú pre našu pokožku “superpotravinou”, pracujú v dokonalej synergii. Pokožku nielen zjemňujú, ale dodávajú jej pocit hlbokej výživy a udržiavajú ju elastickú a vláčnu.