Presne tak.

Ako  sa tam píše, žijem teraz pre iné veci.

Zase s odstupom nejaké info o tom, ako ide život ďalej.

Víkend mi utiekol ako voda.

Určite preto, lebo sa mi PNka kráti, a ja by som chcela toho stihnúť čo najviac.

Dúfam, že sa už nič nestane a život pôjde ďalej.

Po štyroch dňoch totálnych opušťákov som sa konečne vyhrabala z depiek a dala akosi dokopy... Neviem, čo ma to "zase" chytilo, prerástlo mi to cez hlavu, nad všetkým som až príliš premýšľala, všetko pripúšťala...  Človek, keď trochu rezignuje, zmieri sa s danou situáciou,sa ako keby "naladí" na danú skutočnosť. Mňa by doslova šokol deň bez kriku alebo keby moja raketa "sedela ako päť peňazí" bez neustáleho behania.

Dnes to však bol celkom ok deň. Rakete konečne nešiši celý deň. Stačí ju iba 14 hodín neustále zamestnávať a je to v "suchu"... Človek by jej dal aj väčší priestor pre "voľný" program, ona ho však využíva zatiaľ len na motkanie a lašovanie šuflíkov, takže na oplátku mi aj ona pripravuje zábavku na zvyšok dňa.

Už som viackrát som písala, že moju raketu úplne rajcujú zvieratá. Preto návštevy zoo a minifariem sme museli na istý čas odložiť, lebo ich nevie emočne spracovať. Bývame však na dedine, takže môžeme sa učiť spracovať zvieratká postupne... Keď ju muž straží je to vždy šoková bomba. Dnes to znovu poňal chlapsky a dovolil je babkinu sliepku vyceperiť na trampolínu. To Vám bol pohľad, dve deti a sliepka na trampolíne + otec roka, ktorý si to musel natočiť.

Nemôžem povedať, že sa nesnaží, len to dáva tým typickým chlapským spôsobom. Včera im chcel ukázať zraneného vtáčika, ktorý asi vypadol z hniezda, ale len čo decká dobehli na dvor, vtáčik mu  vyletel z dlane na zem a "ham" zožral ho pred očami deciek náš pes🙂 No a bolo po vtáčikovi a ja som zas mala, čo vysvetlovať, ako je vtáčik v brušku psa, že mu je "tam" dobre a asi by aj tak umrel... Niekedy sa mu jednoducho nepodaria jeho "otcovské triky"🙂

Večer pred spaním máme takú našu spoločnú chvíľku, keď sa válame a jašíme všetci v posteli a on robí deckám všeliaké vývrtky, pri ktorých im raz určite doláme väzy.... Ako som písala včera, začala som s malou rozvíjať tie najjednoduchšie bábätkovské interakcie a využila som práve tento čas. Začala som schovávať pod paplón najskôr seba, potom malého a potom muža. Malo to úspech. Najviac sa jej páčilo schovávanie syna, toho potom sama začala prikrývať a kukala na mňa, aby som začala hovoriť "kde je? kde je? kde len môže byť?" Neskutočná radosť z nej išla a nám s mužom pištalo srdce, že ich takto konečne vidíme sa aspoň "trochu" spolu hrať. 

Pracu za stolom tiež už viac orientujem na interakciu a pýtam si vždy napr. za kocku nejakú imitáciu. Dnes som ju aj za kúsok čokolády, ktorý našla v šuflíku, poriadne vytrápila. Musela mi tlesknúť, poklepať si prstom po nose a ešte sa aj otočiť. Nič nové, nič prelomové, nič na porozumenie, ale predsa tak dôležité...

Och. Maliny. Rovno z kríka. Deti v tráve. Dážď vo vzduchu. A pre vás čo je symbolom leta? Ja ich mám hneď niekoľko, možno nie vždy úplne romantické a ideálne, ale tu ich máte.

Maliny- ideálne tie priamo z kríka, ktoré zjem hneď ako ich oberiem, aj keď sa pri tom sem-tam popichám na malinčí, alebo mi prejde po rukách nejaký hmyz (na pavúky som obzvlášť vysadená), naposledy ma napríklad uhryzol mravec do pery, lebo sa kŕmil na tej istej maline, ako som sa chystala ja. A neprekáža ani fakt, že dieťa č.2 si podanú malinu rozotrie na nohavice a rozmieša ju v dlani na malinovo-zemový píling (možno tip na kozmetický produkt🤔). Maliny sú ešte viac leto ako jahody, lebo ich človek môže degustovať dlhšie... A majú svoje miesto aj v mojich spomienkach z detstva. Ako decko som utekala do najskrytejšieho kúta záhrady, aby som si tam poplakala, že ma nikto nemá rád (hej bola som tragéd) a keď nikto nechodil Dominiku hľadať, aspoň som sa napásla na malinách. Teraz ich pomáham zbierať deťom, lebo maliny sú láska.

Melón - tá červená vodová dyňa a jadierkami, ktoré vypľúvaš. Zavrite si oči. A predstavte si, že idem rozkrojiť vychladený melón. Počujete to praskanie? Odkrojím vám mesiačik a nechám vás jesť rukami. Sadnete si na zem, nohy na široko, nech kvapká voda mimo nôh. Zahryznete, šťava začne tiecť po rukách, po tvári, jadierka sa hromadia v ústach, vypľúvate ich. Smejete sa, ste šťastní. Pekné? To sa mi vybaví často, keď jem melón, lebo melón bol súčasťou našich prázdnin s bratom, sesternicami a bratrancom. Melón a chrumkavá nanuková torta Viennetta (jeden plátok na osobu). Dnes síce jedávam melón s deťmi v kuchyni pri zapnutej klíme, ale ten pocit šťastia je porovnateľný.

Letný dážď - Všimli ste si, že letný dážď lepšie vonia? Rozhorúčený asfalt s chladnými kvapkami dažďa k sebe skvele pasujú. V nedeľu nás zastihol práve pri zbieraní malín, to je už normálne klišé ako z reklamy na leto. Minule vravím Karolovi, keď to vyzeralo na dážď: "Kari, možno trochu zmokneme, ale to nevadí, bude to také osvieženie. V lete môžeme aj zmoknúť, lebo rýchlo uschneme."

Zmrzlina - Ona snáď ani nepotrebuje komentár 😇🍦 Ale jednu spomienku, respektíve priznanie si tu predsa len dovolím. Asi desať rokov z môjho života patrila nedeľa kostolu. Aj v lete. Ale v lete to bolo trochu ťažšie. Tie pokušenia. Jablková za 2 koruny (mladšie ročníky, dobre čítate), ktorú predávali v modrom okienku v uličke hneď vedľa kostola. A 2 koruny, čo mi mama dala do zvončeka. Niekedy som neodolala. A bolo nás viac, ale nie som udavač, mená si nechám pre seba... Vtedy ma to trošku trápilo, svedomie a tak. Dnes sa na tom len smejem. Aj to bolo leto, ukradnutý moment s jablkovou zmrzlinou za dve koruny, ktoré sa svojho zvončeka v kostole nedočkali. Dnes už do kostola nechodím (dont judge), ale chodíme na zmrzlinu. Ľúbime zmrzlinu, dieťa č.1 má najradšej jahodovú, dieťaťu č.2 stačí zatiaľ chrumkavý kornútok.

Toľko malých radostí, ktoré robia leto letom. Smiech detí. Spotené krky. Repelent. Slnko. Búrky. Pieskoviská. Bazény. Prazdniny. Babky a dedkovia. A u vás je čo symbolom horúcich dní?