Deň č. 136 Diagnóza šialenej matky
Prednedávnom som čítala knižku Denník šialenej matky, ktorá celkom humorne (s nádychom čierneho humoru, podľa môjho gusta) opisuje pocity matky jedného dieťaťa, neskôr dvoch atď, perly mamičiek pri pôrode alebo čerstvo po pôrode. O tomto ja už nebudem písať, ale ak by sa chcel niekto aspoň trochu pobaviť, tak odporúčam. O čom budem však písať je, že už som v štádiu diagnózovania ostatných detí. Tomu sa asi žiadna mama, ktorá čaká na diagnostiku svojho dieťaťa, nevyhne.
Ja si však všímam teraz hlavne malé deti, také polročné až ročné. Napriek tomu, že nerozprávajú, je na nich dokonale vidieť, aké sú tu prítomné, tie oči Vás idú priamo zjesť, úsmev len, čo na neho prehovoríte. U mojej rakety totiž už nevidím najväčší problém chýbajúcu reč, ale celý ten "balík" okolo. To krásne detské reagovanie, sociálna zvedavosť a skúmanie ľudí, najmä detí, ten úsmev, keď sa im niečo zapáči. Keďže som mala ešte staršieho syna, raketu som si v začiatkoch ani neužila. Brala som ju ako doplnok, venovala viac staršiemu, aby chudáčik maličký náhodou nežiarlil... Nebolo to ani tak ďaleko a ja ani neviem, či bola aj moja raketa taká kontaktná ako tieto deti, ktoré v poslednom čase pozorujem.
Ja si len pamätám, že som sa furt kdesi ponáhľala,kočár som nemohla nikde odstaviť, už tam ručala, stále a stále chcela ako keby o všetkom vedieť a všade byť. Dovtedy pohodičkové nákupy so synom sa zrazu začala zrýchlovať, skracovať alebo úplne obmedzovať. Išlo to tak postupne, že možno som si mohla všetkého všímať ešte skôr, aj keď úprimne, vďaka Bohu, že som si aspoň "rok a pol" ušetrila nervov a stresov. Teraz som vďačná za minuloročnú sladkú nevedomosť (ktorá však v konečnom dôsledku neospravedlňuje, ale viac škodí)...
Prečo si myslím, že moja raketa je ešte stále riziková? Naozaj by som kopu vecí uviedla inak v dotazníkoch, ale predsa tam podľa mňa zostáva jedno veľké ALE a tým sú hnevy/amoky/výbuchy, či ako to nazvať, ktoré som ja osobne nikdy nevidela u decka tak často a za všetko možné a premožné. Hovorím niekedy o 10/15 sekundových hnevoch, niekedy 3-5 minút, extrém 15 a viac min, ktorý už sama raketa nevie zastaviť... Niekedy to spôsobí zákaz, inokedy prerušenie činnosti alebo keď niekto "šahá" na jej hračky (hoci aj v herni), ale niekedy stačí len krátke usmernenie: "teraz ty" alebo "jedz lyžičkou" a BOOOOOOOOOOOOOOOOM škreky a jedovanie. Ona ako osobnosť, chce jednoducho všetko mať a robiť podľa seba, ale tak akosi silnejšie ako "bežné" deti....
A teraz som už na pochybách, či nám toto vyrieši komunikácia. Premýšľam, či nám reč dokonca ešte "neprileje olej do ohňa". Najmä, keď vidím, tie malé nemluvnatá, ktoré fungujú úplne bez problémov a bez hnevov. Reč a komunikácia ako taká mi zrazu príde taká "druhotriedna", že to tieto dni ani nepostrádam.
Dnes to bol zase jeden z tých uškriekaných dní pre nič za nič. Teda ona má vždy ten svoj dôvod a ja už viem presne identifikovať "spúšťače", ale akosi ich neviem až tak eliminovať, aby som sa im úplne vyhla, lebo ide častokráto tak bežné požiadavky, že sa mi stavajú vlasy dupkom, čo ju môže rozčúliť. Typickým každodenným bojom je jedenie. Ona to nakoniec tak-či tak zje, ale narobí cirkus okolo toho, žeby ste po prvej minúte praskli tanier o zem. Stačí len povedať "jedz lyžičkou" alebo "sadni si". Dám ruku do ohňa, že týmto príkazom slečna raketa už rozumie, len sa jej paničke nechce poslúchať. A teraz mi vysvetlite ako mám tieto každodenné jedy ignorovať? To ju mám všade a hocikde nechať plieskať pri jedle? Ešte pri obede, keď som s ňou sama, tak čert ber, škriekaj si koľko chceš, so mnou to už nič nerobí, ale tie obeoch či večere, keď sme pri stole všetci, sú všetci ostaní povinní "znášať" jej výbuchy... Nedá sa to a ja toto musím riešiť a učiť ju to každý deň, že takto to za stolom nefunguje. V súčastnosti ju odvediem od stola, zavediem do izby, poviem, že takto sa nechová pri stole a nechám ju tam. Nič moc riešenie, ale potom je obed zjedený do 3,5 sekúnd a bez "breptov". Hádam vymyslím niečo efektívnejšie, lebo s týmto riešením nie som spokojná ani ja sam.
Dnes sa pozrieme na zúbky tomuto mejkapu od Trend It Up, ktorý som dostala v rámci testovania. Začnem s negatívom a potom sa vrhnem na jeho pozitíva. Jediné negatívum🔸 jeho odtieň, ktorý je na mňa príliš tmavý a do oranžova. Myslím si, že väčšina žien to má tak isto. Neviem, možno k opálenej pokožke sadne lepšie 🤷♀, aj keď pri malom nanesenom množstve a s korektorom svetlého žltého podtónu nevyzeral úplne zle. V opačnom prípade ho budem musieť miešať s iným odtieňom alebo ho spotrebujem iným spôsobom, napr.ako podklad pod swatche či líčenia len na instagram 🤔. A teraz tie pozitíva, keďže ma aj milo prekvapil:
🔸stredné krytie, hoci je označený ako vysokokrycí, 🔸 jednoduché nanášanie a "blendovanie", napriek tomu, že mejkap je hutnej konzistencie,
🔸 zdravá, rozžiarená a prirodzená pleť (odhliadnúc od odtieňa),
🔸žiadna maska na tvári, nemám pocit, žeby upchával pleť a pleť by nedýchala,
🔸nefľakatí, vydrží 5-6 hodín v skvelej forme, no treba prepudrovať.
Určite je to mejkap vhodný pre tie menej náročné za skvelú cenu.
#test_dm22 #recenzia
Samochvála, nesamochvála, občas to príde aj na mňa.
Takto, kto to o mne nevie, mal by si rozšíriť obzory. Nie som prototyp stravovaco-starostlivej matky, ktorá má nakúpené všetky suroviny v bio kvalite, v chladničke mi nespí zaslúženým spánkom kvások a ani nesledujem každý deň, "Čo jedia zdravé deti". Rada o sebe hovorím, že som šedý priemer, ktorý varí doma, ako najlepšie vie, ale pokojne spravím dieťaťu č.1 na večeru puding, krupicovú kašu pripadne biely rožok so šunkou (aj sebe a mužovi. Dieťa č.2 ešte musí počkať, ale slinky sa mu už zbiehajú). Sem-tam si pozriem recept v Bukovského detskej kuchárke (lebo inú doma nemám) a niekedy sa odhodlám aj k receptu od Mirky Luberdovej... A tu sa blížim k pointe...
To čo má moje mladšie dieťa na po bratovi podedenom slovenskom dizajnerskom bodyčku (zdravím značku Mile) nie je nič iné ako otlačok čerešňového pyré! Muž doniesol vlastnoručne natrhané nepostrekované čerešne (natíska sa mi napísať, že sú bio, ale netreba brať meno Bia nadarmo). Staršie dieťa si ich už konzumovalo len tak s vypľúvaním kôstky (bilancia je dobrá, iba jedna zjedená kôstka), ale mladšiemu som si netrúfla (kvôli neporiadku). Bukovský napísal, že už môže, dal aj recept, tak som sa do toho dala! A kým dieťa sedelo v stoličke a napchávalo sa kukuričnými chrumkami, kúskom kôrky či surovou mrkvou, kvôstkovala som, spravila si batiku na domácich šatách, rozmixovala - už s deckom na ruke, lebo animačné pomôcky sa medzičasom z jeho stolčeka minuli (rozumej boli všade okolo), 5 minút povarila - tiež s deckom na ruke, nechala vychladnúť - pyré, nie decko a upgrejdla ho o ovsené otruby, nech je hustejšie. A pozor dieťaťu č.2 chutilo! Foto ako dôkaz. A tu moje kulinárske chválenie sa nekončí!
Lebo nielen mladšie dieťa treba živiť (a po obžive hlavne šatiť. Inak tie fľaky z čerešne vyjdú, že??). A tu prichádza na rad Mirkina inšpirácia na ryžu z karfiola! Áno, čítate správne. Je to naozaj karfiol, ale iba akože ryža. Ale je to dobré a ešte aj fit. A hlavne to zvládnem aj ja. Takže si dávam pomyselnú pusu na biceps (lebo ešte nemám na aký) a môžem ísť spať. #skromne
Toto si sem ukladam...do pamate... aby som si raz, ked budem mat upratane a v dome ticho pripomenula, ake to boli vecery... a ak si niekto mysli, ze boli jednoduche, veru neboli. A to nemyslim len oprate pracky... Ale boli, boli, su nadherne ❤️❤️.... (vybalujem este nevybalene, aby som uz vybalene a poprate mohla zas nabalit 😂) cista psychiatria tento praci a baliaci kolotoc 🤪
Žienky, ktoré máte doma výrivku, poprosím recenzie akú máte a či ste spokojné. Ďakujem

Prsia 32
11.6.2019
Budím sa 5.20.
Snažím sa spať ďalej, ale nedá sa.
V kuchyni zalejem čaj a kávu a sledujem ako sa lúče slnka predierajú cez žalúzie.
V obývačke tikajú hodiny.
Tak zvláštne nahlas.
Zienky, ake darcek na koniec roka pre ucitela, ucitelku? Kvety a bonbonieru nosi skoro kazdy,nieco ine by som chcela.Nenapada vas nieco?
Ahojte, prosím vás ako sa dá na Magiu nastavit dĺžka nahrávania. Niekedy nahrá v pohode a inokedy vypne po minúte. Ďakujem
Ahojte žienky, riešime so sestrou jeden problém. Potrebujeme sa dostať z vlakovej stanice v BA nejako na letisko schwechat vieden . Akým spôsobom odporúčate Aby sme 3x neprestupovali alebo neskrachovali s taxíkom ( ten určite nechceme) vymysleli sme si výlet do paríža a teraz kombinujeme dopravu na letisko 😁
Žienky prosím vás, nemáte niektorá doma Nórsky krém Tyroler a nepotrebujete ho? Súrne ho zháňam dcérka má hrozný atopicky ekzém a chcela by som vyskúšať tento krém a nie je možné ho nikde na nete kúpiť, ak by ste niektorá mala a nepotrebuje tak by som ho od nej kúpila 😊
Asi najfarebnejšie fotky aké som kedy pridala a možno aj vôbec pridám ale občas to chce zmenu 🤪 čo vy a farby? Ja sa v nich cítim celkom nesvoja a ako doma som v čiernej, odmalička som ju zbožňovala a neviem či niekedy skončí moja závislosť na tejto farbe. 🙈
#pepco riflova košeľa a riflove kraťasy
Krásny večer prajem,
máme tu utorok, dva dni po našich DNI S TRINITY, kedy už tradične uverejňujem mená výhercov z našich súťaží – tie si môžete pozrieť ako môj posledný komentár vždy pri danej súťaži. Samozrejme som už všetkým výhercom písala IP 😉 takže ak vám svieti správa, tak rýchlo choďte pozrieť a ak nie, pevne verím, že to skúsite opäť pri ďalších Dni s Trinity 😎
Bolo mi opäť cťou byť na chvíľu súčasťou tímu tu na koníku. S viacerými som si písala, vždy mi dávate veľa podnetov k našim službám a veľmi dôležité spätné väzby. Symbolicky ešte prikladám fotku mojej Tinky zo Sitna (na fotkách vyzerá lepšie než ja 😂 ), môj pracovný čas tu s vami je dnes na konci. Tak do skorého videnia ❤❤❤
Patrícia & Tinka




















