Niekto potrebuje schudnút, iný zas pribrať. Niektorí sa rozhodnú pre zdravý smer stravovania len tak z vlastného presvedčenia, alebo sú medzi nami aj takí, čo sa nerozhodovali dobrovolne a musia si čítať zloženie všetkého, čo do úst vložia. 

Ja, môj muž a čiastočne aj syn patríme k tej skupinke, čo nemá na výber ☹ Syn teraz ešte čaká na výsledky testov, lebo mal alergiu na pšenicu, raž i mlieko, ale po prísnej diéte sa mu výsledky polepšili, tak mu doktorka dovolila aj "bežnú" stravu, no musí byť pod kontrolou. Žiaľ, v dospelosti sa tie alergie tak lahko nechcú vytratiť ako ešte v detskom veku, čo je môj prípad, a možno by ste si mysleli, že sme sa dohodli s mužom, ale on alergik nie je, má celiakiu. Bežný "obyčajný smrtelník" ani netuší, čo to všetko obnáša, aké obmedzenia. Síce je už dostať v obchodoch viac bezlepkových produktov, no mnohokrát skončili v koši po prvom zahryznutí ☹ Čiže je umenie vybrať aj niečo chutné, preto sme nútení si pečivo piecť doma a o to viac ma zaujala možnosť otestovať výrobky od firmy Penam.

Nikomu som nepovedala, že ma vybrali, tak o to väčšie bolo prekvapenie, ked minulý týžden prišiel balík 😀

Ocka z práce sme privítali banánovým chlebíkom. Už od dverí kričal, že cíti, že som niečo dobré zas vypekala. Moje záporné krútenie hlavy prešiel s úsmevom a s chuťou vopchal do úsť celý plátok. Uznanlivo mlaskal, že mám nový vydarený receptík a už mu mizol v ústach další kúsok 😀 So synom išli o závod, tak som rýchlo aj ja ochutnala 😀

Banán ozaj bolo krásne cítiť, ale na mňa to bolo príliš sladké, no ja vraj neviem, čo je dobré, a druhý banánový chlebík si muž uchmatol na desiatu do roboty, ked ja mrdím nosom. Skúsili aj čoko nátierku, ale podla ich slov, iba to pokazilo tú príjemnú chuť. Zjedli všetko spolu do poslednej omrvinky a vyzbierali aj všetky opadané kúsky orieškov. Je to taký lahodný, štavnatý, sladký banánovo orieškový dezert.

Tú sladkú chuť som ja potrebovala niečím preraziť, tak mi do oka padli pagáče. Škvarky bolo nielen vidieť ale aj cítiť, no na mňa prislané ☹ Nebolo to zas až príliš, čiže v konečnom dôsledku som si pochutila.  

Dobre rozbehnutá kariéra, spoločenský život, kopec priateľov a aktivít, šport, výlety, dovolenky a hlava v oblakoch... To bol pravdepodobne život nie jednej z nás pred tým ako nám do života vstúpilo materstvo, ktoré nám zrazu dalo stopku v našom rozbehnutom živote. Materstvo je jednoznačne významný míľnik každého  života, no ako sa k nemu postaviť ak naň nie sme pripravené?

Nie každá z nás si tehotenstvo naplánovala. Niekedy to príde len tak nenazdajky, bez plánovania, proste ako blesk z jasného neba. To bol aj môj prípad. Ten moment, keď som videla na teste dve čiarky bol neskutočný. Šok, strach a panika sa doslova pomiešali s radosťou a prekvapením a táto svieža zmeska sa vo mne premielala niekoľko týždňov. Do tohto momentu, som mala svoj život perfektne rozplánovaný. Vedela som kde budem zajtra, o týždeň aj o mesiac...

No zrazu prišiel zlom! V práci som oznámila, že som „v tom“ a hoci ma pár dní pred tým povýšili, pracovná zmluva na ďalšiu sezónu mi už nedorazila. Nechcela som však ostať len tak nečinná, no asi nemusím vysvetlovať, že keď som na pracáku oznámila, že som v 4. mesiaci, milá pani mi úprimne povedala, že tehotnú ma nikto nezamestná. Tak aj bolo.

Zmierila som sa s tým a nastavila som sa na to, že budem oddychovať a venovať sa samej sebe. Prvé týždne boli fajn. Už žiadne vstávanie o 4tej ráno, stres či  zhon. Ono to znie fajn, ale aj takáto prehnaná pohoda časom človeka omrzí. Dni mi prišli pridlhé, jednotvárne a najmä nudné. Ovládač, gauč a počítač boli zrazu moji najvernejší parťáci. Doslova som cítila ako osprostievam! Vedela som len jedno – musím to zmeniť inak sa zbláznim. Uvedomila som si, že toľko voľného času už mať tak skoro nebudem. Spomenula som si na momenty, keď som si hovorila čo všetko by som robila, keby mám čas...Nechcela som proste zaspať dobu. Vedela som, že najbližší rok a pol – dva budem určite doma a ak sa nebudem nejakým spôsobom rozvíjať, proste sa vrátim do reality úplne mimo.

Čo som teda zmenila a zaradila do svojho života

• Pravidelné čítanie – začala som opäť čítať. Rozhodla som sa vrátiť ku knihám. Dala som stopku novočasovským článkom o Jasmíne a Rytmusovi a vzala som do rúk knihy. Tie knihy,  ktoré som si kúpila už pradávno, no vyhovárala som sa, že na ne nemám čas. Ja osobne som začala striedať aj jazyky. Jedna kniha po slovensky, ďalšia v taliančine a ďalšia v angličtine, ale to samozrejme nemusíte. Ja som len nechcela stratiť svoju jazykovu zdatnosť. Samozrejme na začiatku to nebolo ľahké. Nevedela som sa poriadne sústrediť a už po pár stránkach som si chcela zapnúť facebook a rolovať nástenku. Časom som si však vytvorila návyk a stalo sa mi to rutinou. Nehovorím, že treba čítať sto strán denne, čítajte ako vám to čas a chuť dovolí, niekedy sú aj dve strany úspech.
• Kurzy – vygúglila som si či sa v mojom okolí neorganizujú nejaké kurzy. Konalo sa ich veľa a dokonca mnohé zadarmo, tak som to využila. Ak uvažujete nad tým čo by vás bavilo, nerozmýšlajte dlho. Ja som sa prihlásila aj na kurzy o ktorých som mala pochybnosti, nakoniec môžem povedať, že ich mám za sebou päť a každý jeden mi niečo dal. Myslím, že aj na životopise to bude vyzerať lepšie ako dvojročná čierna diera.
• Online vzdelávanie – keď som začala byť viac „grogy“ a nemala som už chuť sedieť od rána do večera v škole, začala som hladať možnosti online. Na nete nájdete neskutočne veľa stránok, ktoré vám pomôžu zdokonaliť sa v rôznych sférach.  Niekedy stačí kliknúť aj na obyčajný youtube a nájdete množstvo inštruktorov, ktorí vás prevedú svetom informácii, o ktorých ste ani nevedeli. Chcete sa zdokonaliť v exceli? pochopiť novinky marketingu? naučiť sa zdobiť medovníky či obchodovať na Amazone? stačí sa len preklikať.
• Čerstvý vzduch – vyvenčite sa, prejdite sa, choďte proste von... Nie vždy ma človek chuť na dlhé prechádzky, no doprajte si aspoň trochu pobytu vonku. Naberiete úplne iné myšlienky a je fajn vyvetrať si hlavu. Kým vládzete určite to využite. Ja osobne som týždeň pred pôrodom (oficiálne) a popravde mám už strach túlať sa po meste. Predstava, že mi praskne voda niekde na námestí....no proste nič moc a tak sa snažím sedieť aspoň na balkóne. Nie je to žiadna sláva, ale keď neprší aspoň kvapká.
• Cvičenie – nie nie, žiadna tehotenská fitneska zo mňa ani zďaleka nie je a nemám ani telo alá „modelka s malým bruškom vpredu“ no 2x týždenne chodím na tehotenskú jogu. Úprimne, neviem či to nejak extra pomáha môjmu telu, ale minimálne sa pri tom odreagujem a moja myseľ na chvíľku vypne. Samozrejme existuje aj kopec iných cvičení, stačí si nájsť to svoje.
• Nájdi svoje hobby – proste sa niečomu venujte! Nájdite niečo čo vás baví! Tvorte niečo! Ja som začala ešte viac piecť a variť než pred tým. Začala som skúšať nové recepty, vymýšlať si svoje vlastné a najmä som sa pri tom bavila. Keď ma to omrzelo, začala som šiť,lepšie povedané, začala som sa učiť šiť. Asi rok dozadu som si vypýtala na narodeniny šijací stroj, no nikdy som si naň nenašla čas, až teraz. Popravde ma prekvapilo, že je to zložitejšie než sa zdá, no postupne som len predsa dačo stvorila. Nehovorím, že som pani krajčírka, ale rozhodne som objavila hobby, v ktorom chcem napredovať, tak to skúste aj vy. Na nete nájdete kopec strihov a nápadov ako prerobiť staré oblečenie na nové. Je to zábava. Samozrejme vám teraz nekážem šiť, no skúste si nájsť aktivitu, ktorá by vás bavila.
• Písanie – tento bod asi nebude pre každého, no podľa mňa je to skvelá psychohygiena. Ja osobne som začala písať z dvoch dôvodov. 1. Tým, že žijem v zahraničí, moja slovenčina ide automaticky do úzadia a neraz som sa pristihla pri tom ako som gúglila, aké i/y použiť v nejakom slove a tak som si povedala, že skúsim viac písať. 2. Mala som potrebu niečo tvoriť. Založila som si blog a začala som písať o tom čo mám rada...o varení, o Benátkach, o tom na čo myslím...a je to fakt fajn. Samozrejme nemusíte hneď zakladať web, niekedy stačí napísať si aj zoznam vecí, ktoré chcete v ten deň stihnúť. Ďalší skvelý „písací“ projekt je skúsiť napísať list svojmu dieťaťu. Ono to znie trochu pateticky, ale napísať pár riadkov vašemu bábu a darovať mu ich napr. na 18tku, alebo na svadbu nie je až taká hovadina, či?
• Kvalitné dokumenty/seriály – kto ma pozná, vie, že som blázon do reality show. Ja viem viem... sú to koniny blá-blá-blá, no pre mňa to bol vždy istý relax. Po celom dni niekde v kancli som chcela  vypnúť a na nič nemyslieť a toto bol môj zdroj. Môj mozog  nemusel nič spracovávať, len tak si užíval tieto televízne extrémy. Keď som ostala doma samozrejme som nemala problém pozrieť z archívu všetky časti Zámeny manželiek či Farmár hladá ženu, ale „osprostievala“ som a tak som si na youtube začala hladať skôr dokumenty na témy, ktoré ma vždy zaujímali. Černobyl, 2. Svetová vojna, Severná Korea, liečiteľstvo.... toho je proste veľa a som si istá, že aj vy máte nejaké tieto témy v talóne. Ak nie, skúste len tak náhodne niečo pozrieť a možno to objavíte. Tým nehovorím, že zabudnite na BigBang theory, Priatelov, alebo Dva a pol chlapa, ale nespadnite do extrému ako ja kedysi.