18.04.2019 - štvrtok 

Krásne ránko. 

Bolesti sú minimálne, teším sa.

Trápi ma  že neviem nič o sestre.  Píšem si ráno so švagrom,  ani on nič nevie , len toľko že ju mali v noci operovať. Že za ňou nesmie ísť, a že má čakať.  Behom 2 týždňov sa ocitám aj na tej druhej strane pacienta, keď čakám ako dopadne jeho operácia. Je to náročné,  bojím sa, ale nič iné nám neostáva, len čakať...

O 11.30 mám návštevu u obvodnej lekárky.  Vyrážame skôr, ale samozrejme v Bratislave sú kolóny (zrazil sa autobus s trolejbusom), ešte že sme išli skôr. V ambulancii som skôr, prvá.  Obvodná mi hovorí,  že dávky detralexu treba zvýšiť,  kvôli lepšej priechodnosti ciev, aby mi to skôr zabralo a netrápila ma zlatá žila. V tom lepšom prípade sa to zahojí, v tom horšom prípade sa to bude riešiť chirurgicky. Úžasné.  Ale ja to chcem vyriešiť bez chirurgie! Urobím preto všetko, aby som nemusela ísť pod nôž a dúfam, že sa mi to podarí. 

Poobede sa mi konečne ozve švagor,  že sestra sa prebrala po operácii,  vzali jej vaječník mala tam cysty, ktoré jej praskli a krvácala do brušnej dutiny. Operovali ju laparoskopicky.  Urobila  aj pár krokov,  ale má bolesti, musí odpočívať.  Necháme ju pozdravovať a teším sa, že je jej už lepšie.

Keďže u nás fičali vkladačky, vyrobila som si ešte tieto dve. Tiež som sa inšpirovala takže ani toto nie je z mojej hlavy. Prvou z nich je krabica na vkladanie CD. Poviete si, čo CD? To už ozaj, čo pre tu moju raketu nevymyslím. Ale práve natom CD sa dobre cvičí úchop. Musí ho pekne chytiť celou rukou. Niežeby moja mala raketa mala zlé úchopy, to je asi jediné čo mala v 18 m v poriadku🙂 Ale čo je podstatné na tejto vkladačke sú rôzne smery vkladania, kedy musí aj hýbať rukou, aby to správne vložila. Niekedy si vyberala iba jednu, niekedy skúsila aj druhú, ale niekedy si krabicu aj celú otočila, aby si to prispôsobila a vložila to tak, ako sa jej zachcelo, takže niekedy som jej krabicu musela pevne držala, aby viacej hýbala rukou. Niekedy som aj celú krabicu zdvihla hore, do strany a všeliako nabok, tak aby som jej to sťažovala.

Keď som ju už chcela začať učiť farby, vyskúšala som všeliaké cesty a jednou z nich bola aj táto ďalšia vkladačka. Využila som pokerové žetóny, ktoré sú rôznej farby. Vyrezala som otvory a obkreslila farbou žetónu. Teraz už to raketa dáva správne, ale prvé razy to báchala všeliako. Niekedy dokocna aj "naschvál", lebo som vždy vydala zvuk: "eeee", tak potom sa chichotala, keď to pchala do nesprávneho otvoru.

Tieto dlhé letné dni sú akési ubehané a vraciame sa domov k večery až okolo siedmej, takže učenie je z rýchlika popri kreslení. Ja už som trošku zmagorená, lebo už ani neviem, čo ju mám poriadne učiť, potrebujem sa inšpirovať, čo sa vlastne má učiť dvojročné dzeco...Mám trochu pocit, že sa nám zase zrohršil očný kontakt, tak ho opäť pýtam pri všetkom, chudaťko malé už mi kuká do očí, ťuká si po nich, len aby som zreteľne videla jej oči... Celkovo som sa rozhodla vracať k úvodným cvičenia, pri ktorých sme cvičili očný kontakt, takže zase späť krúžky a obrúče pred oči... Čo na mňa však dnes vybavila je, že si prvýkrát sadla sama od seba na šerblík. Už keď som si myslela, že motyka ani nevystrelí, pri sprchovaní som počula ako sa motká v kúpelni a zrazu si kdesi sadla. Otvorím sprchový a ona tam sedí ako kráľovná. Síce gate na sebe, ale išla tam cielene. Raketa moja, hádam sa plienok čoskoro zbavíme...