Ešte v decembri boli už tradične vyhlásené farby pre nadchádzajúci rok, konkrétne sezónu 2017. Farbu roka vyberá plejáda odborníkov a zastrešuje to celé spoločnosť Pantone. Odborníci vyberajú každý rok niekoľko farieb a my vám prinášame nielen ich zoznam, ale aj inšpirácie ako ich nosiť.

Ale poďme pekne po poriadku. Spoločnosť Pantone, ktorá vyhlasuje farbu roka asi netreba predstavovať nikomu, kto sa aspoň trochu orientuje vo svete farieb. Globálny líder v oblasti farebných riešení pre firmy či jednotlivé odvetvia biznisu združuje najväčšie autority oboru, a preto nie je prekvapením, že celý svet čaká, kedy každý rok v decembri prezradí meno farby roka pre nasledujúci rok. Teda v preklade farby, ktorá sa bude niesť naprieč celým lifestylovým spektrom a ovplyvňovať naše životy viac, ako ktorákoľvek iná. 

Greenery - zelená má zelenú

Pre netrpezlivých uvádzame, že Greenery je farbou roka 2017. Je príjemne osviežujúca, symbolizuje život a pozitívnu náladu. Presne takto ju vidia odborníci, ktorí o nej rozhodli. Má upozorňovať na návrat k prírode, na ochranu životného prostredia, ale najmä má priniesť viac radosti, dobrej nálady a pozitívnej energie.

Finálových farieb bolo 10

Greenery nie je jediná farba, ktorá bude hit nasledujúcej sezóny. Odborníci z Pantone vybrali ďalších deväť farieb, ktoré spoločne ovplyvnia módu v tomto roku. Toto je top 10 farieb na jar/leto 2017:

V živote ženy sú rôzne okamihy. Veselé, spontánne, krásne, plné šťastia. Niektoré z nich sú dokonca najkrajšie v živote. Napríklad ako keď držíme v náručí svoje vytúžené dieťa. Občas však stratíme pevnú zem pod nohami a všetko sa v zmení v jedinom okamihu. Napriek našej úžasnej sile narazíme na svoju krehkosť a to najvzácnejšie čo máme, naše zdravie a život, sa môže rozbiť na márne kúsky. Všetko je odrazu viac čierne ako biele a pocit neistoty strieda strach. Strach o to, čo by sa stalo, ak by... A potom sú tie okamihy, ktoré nás zachraňujú. Tie, kedy sa rozhodneme pre správne veci, na správnom mieste a v pravý čas. 

Po pôrode, v roku 2017, som išla k svojej gynekologičke na klasickú preventívnu prehliadku. Lekárka mi odobrala vzorku z krčka maternice a zaslala ju na cytológiu. Cítila som sa výborne a bola som presvedčená, že je všetko v absolútnom poriadku. Dovtedy som vždy mala výborné výsledky, takže mi ani nenapadlo, že by to tentokrát mohlo byť inak. To čakanie bolo večné. O dva týždne mi zazvonil telefón. ,,Dobrý deň Sonička," ozval sa hlas sestričky v telefóne, ,,máme vaše výsledky." Úplne som stŕpla. „Potešíte ma?“ Opýtala som sa neisto. ,,Bude lepšie, ak si pre ne prídete osobne." Cítila som, že sa niečo deje. Ženská intuícia, 6. zmysel, nech tomu hovoríme akokoľvek, vedela som, že na mňa nečakajú dobré správy. Jasné, že som bola vystrašená na smrť, no potom som si povedala, že sa tým nebudem bezdôvodne stresovať. Ani vo sne by mi však nenapadlo, čo si vypočujem...

Hneď na druhý deň som poslušne sedela v ambulancii a čakala na svoj ortieľ. Gynekologička mi oznámila, že mám HSIL. ,,Ženy s takýmto nálezom odosielame na onkogynekologické pracovisko." Vyschlo mi v hrdle a do očí sa mi tisli horúce slzy. Po chvíli som sa odvážila opýtať, čo to znamená. Sonička, HSIL je stredne ťažký, až ťažký predrakovinový stav buniek krčka maternice. Zmeravelo mi celé telo, prišlo mi nevoľno a iba som sa na ňu nechápavo pozerala. Nedokázala som povedať jediné slovo.

Lekárka ma začala utešovať, že to spolu zvládneme. Navrhla, že mi nastaví správnu liečbu, predpíše vaginálny gél, ktorý je určený pre pacientky v tomto štádiu a s ktorým má výborné skúsenosti, absolvujem ďalšie vyšetrenia a prípadne pôjdem k iným odborníkom. Lekárka teda zvolila vyčkávacie stanovisko. A to sledovať nález aspoň 3 mesiace a potom urobiť kvalitné kontrolné cytologické vyšetrenie. Toto obdobie, keď sa čaká, či sa zmeny zhoršia alebo úplne vymiznú, je pre ženu psychicky veľmi náročné. Pocit, že v sebe nosím zárodok možnej rakoviny krčka maternice, bol pre mňa hrôzostrašný. Na druhej strane bolo toto vyčkávanie oveľa lepšie ako radikálny chirurgický zákrok a riskovanie možných komplikácií, hlavne v takom mladom veku.

Po 3 mesiacoch som sa pri kontrolnom cytologickom vyšetrení bez váhania rozhodla pre LBC cytológiu. Navrhla mi to nielen moja gynekologička, ktorá povedala, že má s týmto vyšetrením len tie najlepšie skúsenosti a ja som bez váhania som do toho šla. Ale prečítala som si aj na internete samé pozitívne ohlasy žien, ktoré boli nadšené a na LBC cytológiu nedajú dopustiť. Suma, ktorú som zaplatila v ambulancii, je zanedbateľná oproti tomu, ako som sa spokojne cítila. Výsledky som mala k dispozícii do niekoľkých dní a mala som istotu, že som pre svoje ženské zdravie urobila to správne rozhodnutie. Predstavte si, že všetko bolo v poriadku. Každý polrok musím absolvovať kontrolné cytologické odbery, no po tejto mojej životnej skúsenosti je pre mňa jasnou voľbou iba LBC. A nad klasickou cytológiou už ani neuvažujem.

Milé ženy, matky, dcéry, manželky, partnerky. Chcem vás veľmi pekne poprosiť, kvôli nám, nášmu zdraviu, aj kvôli našim rodinám, nezanedbávajme preventívne prehliadky u gynekológa. Robme správne rozhodnutia a investujme do svojho ženského zdravia. Je to v našich rukách. Vyberajme si pre svoje zdravie len to najlepšie. Veď zdravie máme iba jedno. Ja na LBC cytológiu nedám dopustiť.

Wooooow, aký perfektný deň je za mnou! Vstala som o šiestej, vychystala som muža do práce, hneď som sa pustila do upratovania, navarila som, šla som na prechádzku, prešla som 8 km, ušila som si sukňu, upiekla som koláč, zariadila som svetový mier, no hlavne, celý čas som vyzeralá úžasne.

Dnešok? Je skoro deväť, rolujem facebook, dopíjam svoju už aj tak studenú kávu a navôkol sa pohadzuje manželové pyžamo, prázdny kelímok od jogurtu a neidentifikovatľná špinka na podlahe. Vnútorne si už asi hodinu a pol hovorím, aby som zdvihla ten celulitídový zadok a začala sa hýbať, no i tak ďalej čumím na monitor a užívam si ten pocit viny a výčitiek svedomia. V hĺbke duše sa vo mne začínaju vynárať obavy. Rozmýšlam, že je streda, takže máme v meste pouličné trhy na ktoré sa vždy vyberie moja svokra a zvykne sa potom u mňa zastaviť. Samozrejme ma v takomto stave nemôže nájsť a tak vstávam a idem sa činiť.

Aj u vás takto vyzerajú niektore dni? Aj vy sa potom naháňate, aby ste nakoniec všetko stihli? V jeden deň ste ako superman a na druhý deň ste ako zdochlina? Prosím vás, uistite ma, že v tom nie som sama. V poslednej dobe sa mi takéto dni striedaju dosť často. Neviem či je to tým 7. mesiacom tehotenstva a 10 kilami navyše, no fakt mám niekedy pocit, že to nie som ja. Snažím sa, chodím na kurzy, varím, žijem, existujem, ale nie som to stopercentná JA.

Začala som sa o tento môj "problém" viac zaujímať. Prelustrovala som si tisíce článkov, štúdii a samozrejme debát na koníkovi. A, že čo som zistila? Od rôznych teórii o tom ako za všetko môžu hormóny a že mám doplniť železo a magnézium, cez teórie, že som lenivá veľryba, som zistila, že vlastne len "prokrastinujem". Áno, áno, to je to správne magické slovo. Nie som lenivá, len prokrastinujem. Proste si dávam na čas.

Sú dni, keď si užívam svoj kávičkový kľud, po dobre odvedenej práci, hneď poobede a niekedy sú dni, kedy si proste tú kávu vychutnám pred tým humbukom. Ja viem, táto výhovorka nie je možno tou, ktorá vám pomôže cítiť sa lepšie, ale spísala som pár pozitív, ktoré mi pomáhaju prekonať ten zlý vnútorný pocit, že nefungujem akoby som mala.

• Je vedecky dokázané, že prokrastinujú najmä kreatívni ľudia, takže som kreatívna.
• Stres a výčitky, ktoré v nás prokrastinácia občas vyvolá nám zároveň dodávajú silu a efektivitu. Preto prácu, ktorú by sme normálne spravili za 4 hodiny, máme zrazu spravenú za 2 hodinky. Ideš raketa!!!!
• Prokrastinácia, respektíve odkladanie povinností na neskôr nám taktiež pomáha robiť rýchlejšie a lepšie rozhodnutia. Poznáte to, ďalší deň, kedy neviete čo navariť. Zaľahnite na gauč, dajte si kávu, pozrite telku a po chvíľke pozrite na hodinky! Do kelu! Môj chlap má byť doma za hodinku a ja nemám ešte navarené. Nazriete do chladničky, do špajze, nájdete zemiaky a párky....booom dnes bude granadír. Ja viem, že to nie je top večera, ale nie každý deň musia byť doma rezne a sviečková. Ani váš chlap vám nenosí denne domov kvety, či? (Ak áno, tak zabudnite na tento článok a tú sviečkovú mu navarte!)
• Ženy majú proste nárok občas spraviť to čo chcú a až potom to čo by mali. Najmä my, čakateľky na pôrod. Je mi jasné, že keď sa mi drobec narodí, takýto luxus si už nebudem môcť dovoliť.