Stalo sa vám, že ste dostali skvelý nápad, ktorý vám celé dni, mesiace, dokonca roky nedal spávať? Rozmýšlali ste nad tým, aké by to bolo, keby to vyšlo? Nie ste to vy, kto má v hlave nápad na dokonalý projekt, výnosný biznis, zaujímavý blog, skvelý web, alebo úspešný podnik? Možno práve vy máte v šuflíku pri posteli napísaný bestseller, ktorý dodnes nik nevidel a nečítal. Na čo čakáte?

Ja viem, ľahko sa to hovorí... sama som s tým dlho bojovala a ešte stále bojujem. Človek by aj chcel vystúpiť z radu a uskutočniť svoje plány, no vždy je tu niečo, čo ho zastaví. 

Ja osobne som sa najviac vyhovárala na čas. Na mnohé iné nápady mi zas chýbali peniaze, čo bola len ďalšia výhovorka, ktorú som si vštepila do hlavy. Keď tie peniaze nakoniec prišli, aj tak som zakotvila na mŕtvom bode ako pred tým a môj plán zostal vždy len plánom. 

O mojich snoch vedeli vždy len tí najbližší, a keď sa ma pýtali, kedy to "všetko" rozbalím, pravidelne som ich kŕmila už spomínanými rečami. Pravdou ale je, že skutočne najväčšou prekážkou bol pre mňa názor ostatných. 

Neobávala som sa až tak názoru mojich priateľov, lebo o nich som vedela, že ma podporia, no mala som blok z toho čo by si mysleli ľudia, ktorí mi nie sú blízki, ľudia, ktorých rešpektujem, lebo musím, proste tí ľudia, o ktorých viem, že ich vo svojom živote vlastne nechcem, lebo ich nemusím. 

Nikdy vás netrápilo, čo si napríklad o vašom blogu pomyslí tá hrozná kolegyňa, ktorá vždy gúľa očami bez ohľadu na to, čo poviete? alebo ten trápny kolega, ktorý neustále zosmiešňuje všetkých naokolo? Ak je vaša odpoveď "nie", skláňam sa pred vami a máte môj večný rešpekt. Mňa to však štvalo a veľmi brzdilo. 

Vstávame ráno, dnes je veľký deň. Deti majú zubnú hygienu a ja s nimi. Naschvál som to naplánovala tak, aby sme šli všetky naraz, nech vidia, že to nie je nič hrozné a že to prežívam aj ja úplne v pohode.

Len zahrať to pred deťmi na pohodu, keď máte panický strach zo zubárov, to už nie je až také ľahké. Tento strach som vlastne nemala, keď som bola dieťa, no potom som sa v osemnástich dostala do rúk sadistickému pánovi, ktorý neuznával anestézu. Prežila som vŕtanie zubov, ťahanie koreňov aj výplň koreňových kanálikov bez umŕtvenia, no zanechalo to na mne psychické stopy. Až také, že som roky svoje problémy so zubami neriešila. Jeden zub sa mi rozpadol a polámal, a napriek tomu som to neriešila, nikdy nebol čas, bola som v zahraničí, tehotná, dojčiaca. Až sa mi milý zub ozval takou bolesťou, že som bola nútená vyhľadať pomoc. Dnes, o dva roky neskôr, o tisícpäťsto eur ľahšia a s implantátom v ústach viem, že to bolo to najhoršie, čo som mohla spraviť.

Sadla som si teda do kresla a hygienu som nejako prežila, vlastne ten pocit čerstvo vyčistených zubov mám rada. Deti boli mierne vykoľajené, no našťastie malým deťom sa hygiena v podstate nerobí, len sa zúbky zafluorujú, prípadne vyčistia kefkou. Po hygiene prišla pani zubárka a na naše nemilé prekvapenie sa v jednej puse objavil aj prvý kaz.

Dostali sme termín na ošetrenie a dohodli sa, že takýto zúbok netreba nechať len tak. Niektorí zubári tento postup neuznávajú a detské zuby neopravujú. Tento postup sa mne osobne nepáči. Myslím si, že nechať dieťa s kazom zvyšuje jeho šance na ďalšie kazy, Okrem toho stoličky sú v podstate posledné zuby, ktoré idú von, a nechcela by som, aby moje dieťa do desiatich rokov boleli zúbky, prípadne chodilo s kazom v puse.

Je super, že v dnešnej modernej dobe, môžete robiť všetko možné aj nemožné, umývať zúbky poriadne, nedávať deťom sladkosti, používať medzizubnú kefku, a tým znižovať šance, že sa raz bude vaše dieťa boriť s pokazenými zubmi. Ale kaz sa z času na čas aj tak môže objaviť aj napriek správnej starostlivosti o zúbky.

Jedno z mojich detí má od narodenia aj reflux, čoho následok je aj hnedý povlak na predných zúbkoch zvnútra. Ten je znakom poškodenej skloviny a pravdepodobne sa časom pretaví do zubného kazu a preto to nechcem nechať len tak. Okrem toho, zúbky sú z neho krehkejšie a na viacerých miestach ako keby priesvitné. Dohodli sme sa s pani zubárkou pri minulej návšteve, že zúbky odborne vyčistí a zapečatí plombou, aby sa nekazili. Ak máte deti s refluxom, ktoré častejšie vracajú a majú už zúbky, nepodceňte to a pravidelne im kontrolujte stav zubov. Pani doktorka mi tiež vysvetlila, že zuby sa po vracaní nemajú umývať hneď, ale až o 20 minút, aby sme kyselinu nevotreli do zubnej skloviny a tým ju nezničili.

02.04.2019 – do stropu čumím už od 0.29 hod.

No čo už. Sedím v kuchyni a počúvam rádio Vlna. Krásne pesničky. Na na na ....

Pozerám do kalendára, pozajtra interné, nezabudnúť! Už si to píšem ako stará babka.... Ná šak abych nezabudla, né? Ozaj musím pripraviť manželovi zoznam, čo treba zaplatiť, kým budem v nemocnici. Aby sa na niečo nezabudlo. Pre istotu.

Aj obočko si musím vytrhať, nech nevyzerám ako Brežnev na operačke.

O 4 už zívam, spala by som, ale to mi je teraz figu platné, keď za chvíľu utekám na autobus. Večer si musím uvariť nejaký čaj na upokojenie alebo na spanie, nech nebuntoším zase celú noc.

Sadám do autobusu, plného pokašliavajúcich ľudí, ide ma šľak trafiť, mám nervy, aby som niečo do operácie nechytila. Doma mám rúška, budem ich asi nosiť (asi nie vyzerala by som ako blbá) alebo že by? Ráno utekám na poštu zaplatiť šek, aby som mala všetko poplatené kým odídem do nemocnice. Bojím sa, aby som na to nezabudla, tak radšej to utekám rýchlo zaplatiť. Doobedie mám pracovne vyťažené.