Vážená pani Ministerka zdravotníctva

Dovoľte mi oboznámiť Vás,ale aj širokú verejnosť slovákov a médiá, formou verejného listu ohľadom prípadu pacientky /mamičky/ p.Evy v Levickej nemocnici a položiť Vám otázky ,ako aj kompetentným z NsP Levice.

Mamičkin priebeh hospitalizácie-interné:

Piatok ráno po 6 h. rannej si mamka zavolala záchranku z dôvodu silných krčov v bruchu a čiernej stolice.Prijali ju do prijímacej internej ambulancie a na oddelenie ju prijali pred 15 hodinou.Po 15 h. bola indikovaná na urgentnú operáciu,ktorú realizovali okolo 21:30h.

Otázka znie:,"myslíte si,že je takmer 9 hodinový príjem pacientky na oddelenie v poriadku?hlavne ak ide o podozrenie vnútorného krvácania?

Ďalej sa pýtam ,či je na poriadku čakať na urgentnú operáciu takmer 6,5 hodiny a k danému stavu?

Čas ma občas núti viac bilancovať svoj život. Obzerám sa, rátam (ne)naplnené túžby. Ja sa dnes už vopred zriekam akýchkoľvek predsavzatí, pretože sú u mňa už od začiatku odsúdené na zdarný neúspech. Mojou jedinou istotou je milovať svoje dieťa. A muža tiež. Dnes už aj to 😀... no o tom - potom. Odkedy som matkou, nelietam v oblakoch. Nesnažím sa všetkých nesklamať, každému vyhovieť a naplniť ICH predstavy o MOJOM živote. Ó, áno, a tiež som zaradila do svojho slovníka čarovné slovo NIE! Aj keď robím mojej milovanej Paulínke 24-hodinový full all inclusive servis, ona jediná mi ho opláca čistou a úprimnou láskou. Keď mi kedysi niekto z radov POMAMENÝCH žien vravel o obrovskej námahe, nezištnej obete a prebdených nociach, nechápavo som iba vrtela hlavou a vravela si, hm..., ako mi je dobre. Ako môže dieťa nespať, nechcieť jesť alebo si len tak robiť, čo chce?!

Nuž, karma je zdarma. Áno, opäť životná lekcia formou "zážitkovej materskej dovolenky". Moje dieťa v noci nechce spať, nechce poriadne jesť a tiež to občas vyzerá, že si robí, čo chce. Ale naučilo ma to neporovnávať seba ani ju, nepočúvať "radodajky" a keď súdia, radšej čušať. Napriek všetkému, čo naše nádherné mamičkovské povinnosti obnášajú, ju nekonečne a z celého srdca ľúbim, presne tak ako každá z vás miluje svoje dieťa. Paulínka pre mňa totiž robí veci, na ktoré si dovtedy nikto okrem mojej zlatej maminy ani len netrúfol. Učí ma maličkostiam. Učí ma, že DOBRE je viac než len priemer. Úprimne hľadí do očí a dáva mi odpoveď, že som sa v živote rozhodla správne... Rozhodla som sa pre teba, láska moja. Dostala som to, čo som možno neplánovala, no život vedel lepšie ako ja, čo naozaj potrebujem.

Pred tým, než sa to celé udialo a skôr než som našla svoje životné šťastie, som bola iná. Bola som mysľou a prioritami inde (oh, už nikdy viac, prosím...). Moje emócie boli uväznené vo veľmi ubolenom, zranenom, tvrdom, neochotnom a opustenom srdci. Bola som emocionálne vyprahnutá. Mala som kabelky, lipla som na materiálnych veciach, ktoré som vôbec nepotrebovala. Za namyslenosťou a neprístupnosťou sa skrývala iba moja slabosť. A bolesť. Smútok a hnev. Nemala som dieťa, ktoré by som mohla milovať celým svojím bytím. Nemala som muža, ktorému by som sa ukryla pred svetom do náručia, aj keď som ho stále milovala. No VTEDY sme museli ísť každý svojou vlastnou cestou, aby sme sa opäť mohli stretnúť. Prečo? Pretože sme si vo svojej pýche nedokázali odpustiť.

Po našom rozchode mnou mnohí dobrí ľudia v mojom okolí manipulovali a snažili sa ma presvedčiť, že moje rozhodnutie bolo správne. No bolo to iba moje rozhodnutie a bolo vôbec dobré? Kto každý do toho prilial kúsok svojej viny, už dnes nie je podstatné. Dôležité je, že som pochopila, že JA musím prijímať SVOJE rozhodnutia a žiť SVOJ život s mužom, ktorého ľúbim. Môj strach a samota nado mnou viseli ako démon a chceli vyhrať nad mojou skrytou túžbou. Mala som iba veľa práce, veľké ambície a prázdny, uprataný byt plný zbytočností a handier, ktorými by som si vtedy najradšej obkrútila krk. Vtedy som si myslela, že mám všetko. Dnes už viem, že som nemala vôbec nič!

Potom sa to stalo. Jediné slovo, to silné prepáč, pod vianočným imelom roztopil vo mne obrovskú ľadovú kryhu a ja som prijala najdôležitejšie odpustenie môjho života. Odpustila som sebe zato, že som bola taká hlupaňa. A odpustila som jemu. Do môjho života sa vrátil ten, ktorý do neho vždy patril, komu patrilo moje srdce. O pol roka sme sa postavili pred oltár a povedali si ÁNO. Vzala som si ho za muža a dnes viem, že to bolo DOBRÉ rozhodnutie. Láska na seba nenechala pridlho čakať, a tak sa nám narodila naša Pauly.

To, čo mám dnes, je moje životné šťastie, najkrajšie emócie, môj 9-zubček, moja malá žena, veľká životná radosť, úprimná duša, ohňostroj nehy a nezištnej lásky. Keď zaspáva v mojom náručí, bozkávam jej rúčky a dýcham jej vôňu. Keď jej do očí vravím, ako som mohla žiť doteraz bez nej a či vie, ako veľmi zmenila môj svet. Vniesla do nášho života toľko radosti a nehy. Zbavila ma nielen zbytočných kávičiek, ale aj nepodstatných starostí a nudných dní. Celý môj život vďaka nej dostal nový rozmer. Otvorila moje srdce pre ten najkrajší cit a emóciu, akú môže vesmír darovať žene. A to dar milovať svoje dieťa. Lebo len táto láska je večná.

Ešte predtým ako som prepadla objednávaniu všelijakých hier a hračiek na rozvíjanie prelustrovala som ceýy dom a zo všetkých “užitočných” hračiek som vybrala pár, ktoré som zaradila medzi náš prvý “repertoár” hier.

Ako prvú som využila tuto vkladačku so zvieratkami. Pred raketu som položila iba prázdnu dosku a každé zvieratko som jej po jednom podávala. Najskôr som s nim “šaškovala”, hýbala rôznymi smermi, dala pred oči, medzi oči, na čelo a nakoniec pomenovala a vydala zvuk zvieratka. No hotové divadelné predstavenie, ale teraz vidím, že to zabralo. Nebolo to len klasické uloženie obrázku k obrázku, bolo to o udržaní očného kontaktu a pozornosti, aby naša práca za stolíkom bola dlhšia ako 5 min.

Obdobne som pokračovala aj s touto vežičku. Každy krúžok som si dala k oku, kukla som cez neho na malú raketu a podala jej ho. Po pár dňoch/týždňoch to isté začala robiť aj ona. Kukne na mňa cez krúžok a až potom ho da na tyčku. Takto sme si zlepšovali zrkadlenie a očný kontakt.

 Poslednou “úlohou” bolo rozvíjanie zásoby cez urobené kartičky, na ktorých som bola ja, muž, syn, babka, auto, dom... všetko základné v dome, v okolí, čo vás napadne. Na začiatok stači pár, ja som ich porobila asi 20. Tie mi vydržali na dobrý mesiac aj dva, stále som ich donemoty ukazovala a pomenovávala buď na začiatku alebo medzi úlohami alebo na záver ako odľahčenie. Pôvodne mali slúžiť na komunikáciu, ale komunikácia cez kartičky nám celkovo v 19 mesiacoch nešla, tak som ich využila vtedy aspoň takto.

Ak začínate pracovať s dieťatkom neskôr môžte ísť rovno na nejake náročnejšie ulohy. Moja v 19 m toho moc nevedela, tak sme začali takto “easy”. Dnes už dáva s prehľadom náročnejšie úlohy, ale všetko je to stale o triedení, ukladaní, pomenovávaní... Veď postupne ukážem, čo to tu ja so svojou raketou stváram...

Dnes to bol taký bežný polo-normo-auti deň🤷‍♀️ Nič nové, trochu polavujem v diéte a už jej doprajem aj pečivo, nevidim tam už taký rapídny rozdiel ako na začiatku, tak som si povedala, že aspoň tu vianočku jej doprajem.  Náš plienkovy odboj je o ničom, vidím to, že nie je ani zďaleka nato dozretá🙄 Ale zato mazlák sa z nej stáva poriadny, hlavne pred spaním sa chce potúliť, pomojkať, pobozkávať a už si tieto naše mojkacie ceremónie začína aj “pytat” napr. tak ze sa “otrčí”, nastaví líco, zmačkne mi ruku, vylezie na mňa a osedlá si ma. Tulko sa mi z nej stal😍😊

Vedeli ste, že značka Lindex vznikla už v roku 1954 vo Švédsku? Zameriavala sa na spodnú bielizeň a dámske oblečenie. Od roku 1985 sa venuje aj výrobe detských odevov. Lindex neustále rozširuje svoj sortiment a plní tak priania zákazníkov po celom svete. Oblečenie pre deti je prevažne vyrobené z organickej bavlny s certifikátom GOTS, príjemné na dotyk a veľmi mäkké, ideálne už pre novorodencov. 

Nemám s  touto značkou jedinú negatívnu skúsenosť. Kvalita vs. cena sú priamo úmerné, výber naozaj pestrý a najviac si nakupovanie vychutnávam práve v detskom oddelení. Vecičky pre novorodencov, batoľatá, škôlkarov aj školákov sú prekrásne. 

Príjemné a nevtieravé farby a vzory pre dievčatká i chlapcov vás upútajú na prvý pohľad. Vždy krásne kolekcie kúskov, ktoré dokážete kombinovať a prepojiť ich od čiapky, cez tričko alebo svetrík až po tepláčiky. 

Už, ako tehuľka som chcela pre svoje dieťatko príjemné a mäkké materiály a prvé dupačky či pyžamko som si do výbavy zakúpila práve v Lindexe. 

Mám v živej pamäti kolekciu les a jej úžasné prenesenie vzoru na rôzne druhy oblečenia. Sentimentálne sem dávam spomienku na moju Natalinku v prvých kúskoch z Lindexu. 

Výhody, na ktoré by som rada upriamila pozornosť: 

Keď som sa prvýkrát stretla s výrobkami od Weledy tak som bola tehotná s mojou prvou dcérkou Biankou v roku 2012, vtedy som si kúpila Olej pre tehotné proti striám. Poctivo som natierala bruško každý večer po sprche, alebo sa tejto milej činnosti venoval môj manžel. Verím, že z veľkej časti ďakujem práve tomuto oleju, že sa mi strie nespravili. Keď sa Bianka narodila tak sme ju začali umývať tuhým mydlom od Weledy a mali sme len pozitívne skúsenosti. Potom išla u mňa Weleda na dlhsšiu dobu bohužiaľ do zabudnutia ale keď som v roku 2017 ostala opäť tehotná s mojou druhou dcérkou Grétkou tak som hned siahla opäť po oleji proti striám a po narodení opäť tuhé mydlo pre babätko. A tak náš život išiel deň za dňom, ale bohužial môj ocko veľmi važne ochorel a 2.1.2019 ho hospitalizovali a ležal v nemocnici vyše mesiaca a keď ho konečne pustili domov tak okrem jeho už aj tak veľmi vážnej diagnózy mu v nemocnici začali veľmi opúchať nohy a vďaka nie práve ideálnej starostlivosti sa mu spravili na nohách hnisavé rany, ktoré som mu po návrate umývala práve mydlom z Weledy, nohy sa začali krásne hojiť, naozaj veríme, že práve vďaka tomu, že sme použili len produkty "z prírody" tak sme krásne urýchlili hojenie. Čiže Weleda nepomáha len malým deťom ale ľuďom všetkých vekových kategórii. 🙂

A práve v dňoch kedy som mala obrovskú radosť z úspechu pri liečbe týchto hrozne vyzerajúcich rán, som si všimla, že tu na Modrom koníku sa chystá testovanie Weleda produktov tak som nevahála a hneď som sa zapojila. Tak veľmi som sa tešila keď mi prišla správa, že som bola vybratá na testovanie. 

Keď mi prišiel domov balíček, obe baby boli doma a všetky sme si našli v balíčku to svoje, najmenšia samozrejme penové chrumky v čom boli produkty uložené 🙂

Hneď sme aj začali s testovaním Krému proti zapareninám. Mne osobne sa veľmi páči jeho konzistencia, ktora je krémovo olejová keďže ja nemam velmi rada tie tuhé krémy na ritku. A vyzerá to tak, že aj Grétke sa veľmi páči, lebo po zapareninách nie je ani stopy. 🙂

Každý večer pridávame do vody vo vani Nechtíkový dojčenský kúpeľ, ktorého konzistencia je krémová a farba je biela čo spôsobuje, že voda po ňom sa zafarbí na bielo. Práve toto velmi nevyhovuje našim babám, lebo majú vždy vo vani kopec hračiek a kvôli zmene farby ich stále hľadaju. Ale toto je len taká kozmetická vada, ktorá nic nemení na tom, že tento kúpeľ robí ich pokožke veľmi dobre a nevysušuje sa im. 🙂 

Nechtíkový detský šampón mňa osobne dostal. Má veľmi príjemnú vôňu vďaka Mandľovému oleju, Sézamovému oleju a samozrejme Nechtíku. Pokožka je po ňom jemná a hydratovaná. A keď sa počas umývania náhodou dostane do oči tak očká neštípu. 🙂