Ahojte žienky oplatí sa kúpiť obliečky na mk lozkoviny? Vôbec nie sú lacné? Odkiaľ kupujete kvalitu za super cenu? Potrebujem darček🥺🤷

2/9

#dm_letnapohoda
Môj letný čas trávim najradšej v prírode a hlavne teraz, keď vonku všetko krásne kvitne a keďže sa blíži čas kúpania ,tak som sa rozhodla schudnúť do plaviek a užívať tento zázračný čokoládový drink 😃 je výborný 👍

Baby máme doma strašnú dilemu. Potrebujem názor, alebo takú ludsku radu. Máme tri deti , byt dvojizbak. Prerobeny na troj. Deti sú spolu v izbe. Už dlho cítim že sa tlačíme , puberťák potrebuje svoj kľud. S manželom pracujeme. Finančné nič moc, ale tak vyžijeme normálne, hypotéku nemáme veľkú. Teraz prišla možnosť kúpiť 4 izbak kúsok od nas....Predať náš byt a zobrať podľa mňa dosť veľkú hypo. Strašne to chceme. Musela by som pravdepodobne zmeniť prácu( ktoru milujem)až to zvládneme. Deti by boli nadšené. Viac miesta, novostavba.. ale zadlžiť sa odznova na 30 rokov. V podstate do dôchodku. 😔 Čo by ste robili vy? Ďakujem za názory

Dajte tipy čo ste kupovali 3 ročným deťom ? Či už narodky Vianoce .. fakt hocičo . Syn mal narodky a Krsna chce niečo kúpiť , no mám pocit že mame všetko takze fakt hocijaký tip možno sa niečo hodi
Ďakujem

Ahojte, chcem sa opýtať s čím sa najviac hrávajú Vaše 5rocne dievčatka? 🙂

🐋🫧🐋🫧 knihy o veľrybách🫧🐋🫧🐋

🐚🫧🪸🫧🐬🐋🪼🦀🦑🦀🪼🐋🐬🫧🪸🫧🐚
(včera bol svetový deň oceánov)

🩵

Sv. Marta pros za nás ❤️😇🙏
1/9 @standhal @mirka414 @gregora @kristina_1 @denlow
2/9 @paty277 @cookinka @moni0801 @lichi22 @henamichal @monikasl @elzusa @janicka8880 @moni0801 @jankka30 @hygienka @zuzka1902 @trevis12
3/9 @zabbka @jamika84 @lilien6 @suzibandit @rybkoaba @veroneecka
4/9 @petronela10149 @ewelinka @anit05 @puskaruka @aaadkaaa @majula84
5/9 @tobinka2 @mirjam82 @gabika15477 @claire10
6/9 @januska2579 @dema4016 @etelkatelka @zuzulienka03 @svpf @jankaambr @drahomirra @riskobetka @gurka12 @mvis @miiariia
7/9 @mimini @domshn @barla5 @simkamatko @lulupity @alzbetakurekova @lucialp @kristian33 @alenkatamarka @77ma11
8/9 @olino17 @sofinkak @domcatko7 @zarrinka @danielik @kl733 @snezienka15
9/9 @medulienka03 @domshn @zajinka123 @katuska125 @mejzik @ragazzina @salome51 @ivetahudecova @berbel @lelusa @22janus @majulienk @bruuumka @zelka13 @slobodnamaminaj

Kúpila som si na Astratexe plavky☀️🤷klasika nohavičky a vrch aspoň podľa obrázku. Prišlo toto viď obrázok🤣tak im píšem že to idem vymeniť ale že chcem miesto toho klasické nohavičky🤟že teda tangá nie ďakujem🙈🤷a oni mi odpísali že som si ich obliekla opačne 🤣🤣🤣🤣tak som skúsila a teda akože no katastrofa to nie je🤣tak mám obojstranné podľa chuti🫣ale teda uznajte....

Ahojte, je “medzi nami” psychologička pracujúca v CPP? Mala by som otázku ohľadom predčasného zaškolenia. Ďakujem 🙂

Sára Gooderová mala iba osem rokov, keď ju matka poslala pracovať do uhoľnej bane.

„Nuž, teraz si už aj ty naša uhoľná dievčina,“ povedala smutne dvadsaťpäťročná žena, predčasne poznačená tvrdým životom, a chudou rukou, do ktorej sa za dlhé roky nezmazateľne vpila uhoľná čerň, pohladila jemné vlasy svojej dcéry.

Mary Gooderová sa do bane dostala ešte skôr. Keď mala sedem rokov, priviedol ju sem jej otec – zoslabnutý muž sužovaný tuberkulózou, ktorý napriek tomu, že mal len tridsať rokov, pôsobil ako starec. O niekoľko mesiacov ho zasypalo v jednej z banských štôlní. Jeho telo sa nikdy nenašlo.

Napriek všetkému mala Mary z dcéry radosť. Na rozdiel od nej samej i od svojho starého otca nemala Sára pracovať hlboko pod zemou, ale bližšie k východu. Úlohou dievčatka bolo otvárať dvere pre vozíky naložené uhlím.

Pravda, celé dni presedela takmer v úplnej tme a často sa triasla od strachu. V tejto časti bane však bolo riziko závalu minimálne a vzduch nebol natoľko presýtený uhoľným prachom. Mary verila, že baňa jej dcéru nezničí tak, ako zničila ju. Možno sa jej dokonca podarí odísť odtiaľto so zachovaným zdravím i čistou dušou.

Mary takúto šancu nedostala. Aby dcéra získala relatívne bezpečné miesto, musela navštíviť kanceláriu správcu bane, pána Olivera. Len vedomie, že Sára nemusí tlačiť vozíky a dusiť sa v oblakoch uhoľného prachu, jej pomáhalo znášať spomienky na to, čo sa v tej kancelárii odohralo.

Nie všetky deti v Anglicku mali také šťastie ako Sára Gooderová. Až do roku 1842 pracovali v baniach po celom kráľovstve tisíce žien a detí. Uhoľné dievčatá spolu s chlapcami lámali horninu, vláčili ťažké vozíky a vdýchavali jemný antracitový prach.

Pobyt v bani mal na detské zdravie katastrofálne následky. Mnohé z nich už okolo dvadsiateho roku života trpeli vážnymi pľúcnymi ochoreniami, prichádzali o zrak alebo zostávali poznačené trvalými úrazmi.

Časté boli aj zneužívania zo strany nadriadených či samotných baníkov. Dievčatá pracujúce pod zemou sa stávali ľahkou korisťou – veď kto by vedel, čo sa odohráva v čiernej hlbine pod povrchom?

V roku 1842 prijal britský parlament zákon, ktorý ženám zakázal pracovať pod zemou. Zároveň zvýšil minimálny vek na prijatie detí do bane z ôsmich na desať rokov. Deti mladšie ako trinásť rokov mohli pracovať najviac osem hodín denne, mladiství do osemnástich rokov najviac dvanásť hodín. Zakázaná bola aj nočná práca detí.

Presadzovanie zákona však bolo nesmierne náročné. Rodičia často doslova prosili majiteľov baní, aby ich deti prijali do práce – rodina predsa potrebovala peniaze na živobytie. Majitelia tak získali nový priestor na vydieranie a zneužívanie, keď za nelegálne zamestnanie detí požadovali od rodičov rôzne protislužby.

Postupne sa však ženy a dievčatá z podzemia vynorili na svetlo dňa. Začali sa venovať triedeniu uhlia – práci rovnako namáhavej, no predsa len menej nebezpečnej.

„Uhoľné dievčatá“ zmizli z britských baní definitívne až po 30. júli 1900, keď bol prijatý zákon zakazujúci detskú prácu v uhoľnom priemysle.

A Sára Gooderová nebola iba šťastným dieťaťom osudu – bola skutočným zázrakom medzi tisíckami podobných detí.

V roku 1842, krátko pred parlamentnou diskusiou o zákone upravujúcom prácu detí v baniach, navštívil jej baňu novinár z londýnskych novín. Zaujal ho milý výraz dievčatka, ktoré vítalo vozíky s uhlím, a rozhodol sa s ním urobiť krátky rozhovor.

Na otázku o svojej práci Sára odpovedala:

„Nie som unavená, ale tam, kde sedím, nie je svetlo a bojím sa. Keď je nablízku svetlo, občas si spievam, no v tme nikdy. Vtedy sa neodvážim spievať. Nepáči sa mi byť v bani.“

Spievajúce dievča z bane sa čoskoro stalo známym po celej krajine. Krátko nato dostala Mary Gooderová od neznámeho dobrodinca značnú finančnú podporu. Odišla z bane, vzala so sebou dcéru, kúpila dom v Prestone a prežila dlhý a pokojný život obyčajnej anglickej gazdinej – sadila kvety vo svojej záhrade a tešila sa z vnuka, ktorého jej porodila milovaná dcéra Sára.

Uhoľné dievčatá vyšli z temnoty baní na svetlo Božie.

A napokon našli to, čo im bolo tak dlho odopierané.

Šťastie.