A prečo sa páčia nielen našej Lilinke ale aj maminke? Nuž v prvom rade tieto hračky reagujú na dotyk dieťatka a za každé stlačenie ho niečim odmenia. Stačí sa dotknúť tlačítka, bruška, uška, ikonky a hračka sa prebudí. Začne krásne svietiť, hrať alebo rozprávať. A čo zaujme batoľatá viac než blikajúce, svietiace a hrajúce predmety? Veľkým plusom je ak takéto hračky vedia aj zmysluplne rozprávať a drobčeka naučia niečo nové. Dieťa sa v prvom rade učí napodobňovaním, opakovaním a najľahšie počas hry. Ak teda máte doma malého objaviteľa, nezbedníka a zvedavca, ktorý sa rád učí, mám tu pre vás zopár tipov na hračky s ktorými sa určite nudiť nebude. Poďme na to!

Učíme sa riekanky

Knižka je vhodná pre deti od 6 mesiacov. Jednoduchým otočením stránky spustíte obľúbené detské pesničky a zároveň si môžete prezerať farebné obrázky psíka a jeho sestričky. V rytme skvelej hudby sa drobček učí písmenká, počítanie, prvé slovíčka, čísla, tvary a ďalšie super veci.

Navyše stačí stlačiť tlačidla ABC a 123 a hlások z Knihy riekaniek začne opakovať písmená a čísla zodpovedajúce príslušnej stránke.

Stlačením svietiaceho tlačidla "Tvary a farby" zasa dieťatko spustí krátke vety, ktoré mu pomôžu naučiť sa všetky rôzne farby a tvary. Navyše otáčaním tvrdých strán si deti zlepšujú jemnú motoriku.

Čo môže Kniha Učíme sa riekanky drobčeka naučiť?

Tentoraz som naozaj dlho nenapísala, ale to neznamená, že som na svoj denník zabudla. Skôr ide o to, že som sa snažila uplynulé veci v sebe vyriešiť a rozhodnúť sa už konečne akým smerom sa vyberiem.

Ako som písala, manžel 27.12 odišiel a odvtedy žije mimo. Malého mal päť dní a potom ho vrátil domov. Odvtedy si tu bačujeme sami. 

S manželom si píšeme viac menej každý deň, niekedy je to boj niekedy je to fajn...ale čo je fajn, že komunikujeme. 

Aj sme sa stretli aby sme sa pokúsili porozprávať o celej situácií. Čo sa aj stalo, akurát sme sa zasa pohádali na kravine. Ale sme si to potom vyriešili a vrátila som sa domov síce s lepším pocitom ale aj s neskutočným bordelom v hlave a v srdci.

Odvtedy som hľadala odpovede čo ďalej, či to vôbec chcem zachraňovať, pretože manžel neprestane byť taký aký je, respektíve, kým pochopí, že ma už nemusí držť za ruku a zakaždým riadiť a strážiť ma, že sa už nezosypem pri každom probléme ako predtým, a že už pracujem na svojej vnútornej sile chvíľu potrvá. Je to dlhá cesta pre nás oboch a je teraz otázka či ju chcem podstúpiť.  

Z manžela mám pocit, že sa chce vrátiť a chce našu rodinu zachrániť čo je fajn, avšak je za tým to, že ja budem musieť prekonať jeho úvodnú ostražitosť a nedôveru v mojej zmene.