"Keď sa mi narodil syn, hneď sme k sebe priľnuli, aj napriek tomu, že bol v inkubátore. Hneď som dôverovala v naše puto, dojčenie a vedela som, že ak ho budem chcieť dobre spoznať, musím mu vedieť načúvať. Myslím tým aj počuť jeho plač a nebyť voči nemu ľahostajná. Mne sa ľahostajnosť prieči. Sama si nedokážem predstaviť, že by ma niečo trápilo a ja by som volala mame, manželovi alebo kamarátke a oni by mi položili telefón, nech sa najprv vyrevem. To je trošku na hlavu a veľmi odcudzujúcí spôsob. Stratila by som v nich dôveru a presne takto nechcem, aby sa cítilo moje dieťa. Mám okolo seba veľa ľudí, čo mi rozprávajú povedačky o posilňovaní pľúc, manipulácii dieťaťom a podobných táraninách. Vždy poviem, že nemám dôvod. A že som s ním rada. Mňa mama tiež nenechala vyplakať a som snáď rozmaznaná?"

Spoznávate sa v predchádzajúcich riadkoch? Alebo naopak patríte do druhej skupiny rodičov, ktorí sa nenechajú plačom svojho dieťaťa vykoľajiť a nevadí im nechať dieťa vyplakať? Či tak alebo onak, čítajte ďalej. V článku budete mať možnosť dozvedieť sa veľa informácií o vzťahovej výchove a jej dôležitom bode, ktorým je práve dôvera v plač dieťaťa. Ešte než sa ale budeme sústrediť naozaj na plač dieťaťa, zoznámte sa aspoň so základnými informáciami, ktoré charakterizujú, čo to tá vzťahová výchova vôbec je.

Kontaktné rodičovstvo

    Vzťahová výchova je charakterizovaná ako prirodzený a intuitívny prístup k starostlivosti o dieťa a jeho výchove. Jej princíp je založený predovšetkým na vzájomnej komunikácii, na vnímaní podnetov dieťaťa a citlivom reagovaní na ne. Nejedná sa o súbor presne daných pravidiel, pretože každé dieťa je jedinečná osobnosť a má svoje individuálne potreby, preto aj jeho výchova musí byť iná. V cudzojazyčnej literatúre sa môžete stretnúť s anglickým termínom "attachment parenting" či s českým výrazom "kontaktné rodičovstvo."

Hlavným cieľom vzťahovej výchovy je nadviazať vzťah s novorodencom a udržať ho aj počas ďalších fáz vývinu dieťaťa, teda v období batoľaťa, predškoláka i dospievajúceho. Za týmto účelom sú potom využívané prostriedky založené na biologicky prirodzenom kontakte medzi matkou, otcom a dieťaťom:

• Bonding - jedná sa o nadviazanie vzťahu medzi matkou a dieťaťom (prípadne i otcom) bezprostredne po pôrode. Termín pochádza z angličtiny a doslovne znamená "pripútanie sa." Z vývinového hľadiska sa vlastne jedná o prirodzené pokračovanie prenatálneho vzťahu. Narodené bábätko jednoducho patrí matke na hruď a do náručia, pokiaľ tomu neodporujú vážne zdravotné dôvody. Bonding teda slúži na vytvorenie ranného kontaktného spojenia rodičov s bábätkom počas prvých hodín a dní po pôrode a do značnej miery ovplyvňuje spôsob, akým sa matka bude v budúcnosti o dieťa starať.
• Dojčenie - kontaktné rodičovstvo hovorí predovšetkým o tzv. dojčení na požiadanie, teda dojčení, ktoré by malo reagovať na potreby dieťaťa. Ide o úplný opak dojčenia, ktoré je stále doporučované v mnohých slovenských pôrodniciach (teda dôsledné kŕmenie každé 3 hodiny). Kontaktné rodičovstvo pracuje s myšlienkou, že dojčenie je prínosné aj pre matku - hormóny, ktoré laktáciu riadia (teda oxytocín a prolaktín), podporujú vzťah matky k svojmu dieťaťu a pomáhajú jej zostať pokojnou a uvoľnenou. Kŕmenie na požiadanie možno praktizovať aj s deťmi, ktoré sú kŕmené umelým mliekom.
• Nosenie detí - nosenie detí je staré ako ľudstvo samo a pomáha rodičom s poznávaním dieťaťa a citlivom reagovaní na jeho potreby, poskytuje dieťaťu dôveru v blízkosť matky (alebo otca) a možnosť stráviť viac času v stave bdelej pozornosti a spoznávať tak okolité prostredie, čím sa učí poznávať svet.
• Spoločné spanie - väčšina detí spí lepšie práve pri spoločnom spaní. Pri praktizovaní spoločného spania je možné prisunúť detskú postieľku (s odobranou bočnicou) k posteli rodičov. Tento spôsob uľahčuje život predovšetkým matke pri nočnom dojčení, ktoré je potom oveľa jednoduchšie a žena pri ňom môže spať. Je však potrebné zabezpečiť, aby dieťa nespadlo z postele a nezranilo sa.
• Dôvera v plač dieťaťa - podrobnejšie rozpísané ďalej v článku.
• Vyvážený osobný a rodinný život - cieľom vzťahovej výchovy nie je len spokojné a uspokojené dieťa, ale aj spokojní rodičia. Rodičovstvo je bezpochyby fyzicky, psychicky i emočne náročné, preto treba o svojich potrebách hovoriť, nájsť si v okolí ďalších podobne zmýšľajúcich rodičov. Mamička by mala spať, keď spí dieťa, zapojiť partnera do starostlivosti o dieťa a nájsť si denne aspoň niekoľko minút pre odreagovanie sa, relaxáciu, koníček - proste sama na seba.
• Vymedzovanie hraníc - každé dieťa potrebuje pre svoj rozvoj vymedziť isté hranice, aj kontaktné rodičovstvo teda hranice vymedzuje. Hranice ale nemusia byť striktné a v prípade potreby sa môžu posúvať, prispôsobovať situácii a vyvíjať sa.