Ako povedal Pán J. A. Komenský Človek mieni,Pán Boh mení.No v živote nás čo máme deti, je to skôr Mama mieni,dieťa mení. Od kedy som dospela alebo teda dovŕšila vek dospelosti vedela som,že môj sen je mať rodinu. V novembri 2016 som porodila krásneho zdravého syna Mateja. Dal mi ten najkrajší titul aký žena môže dostať. Roky sním leteli šialenou rýchlosťou. Bol a stále aj je dieťa,ktoré mi teda zabrať veľmi nedalo :D. Cítila som sa nejaká neuplná a túžila som po dcérke. Po najlepšej kamarátke pre mňa a môjho syna. Predstav si,že skoro dva roky po jeho narodení nám Boh doprial zažiť opäť to šťastie,narodila sa nám dcérka Tamia Anna. Bola sobota 25.08.2018 presne 3:47 keď som ju konečne uvidela. Prvé čo som jej povedala bolo, "Bože aká si krásna!"

Naozaj bola (samozrejme,že stále aj je). Mala krásne modre oči ktoré jej aj ostali,a tie vlasy. Milovala som ju a ďakovala som Bohu za ňu. Týždeň v pôrodnici bol ako aj prvý krát dovolenka v takom lepšom 3* hoteli. Bábätko papalo,spinkalo,kakalo. Celý týždeň to bola ukážková vysnívaná princezná až kým si nás ocko neprišiel vziať domov. Čo sa to stalo? Čo sa zmenilo? Kde je moje dobre dievčatko?! Milión otázok a žiadne odpovede. Nastalo kruté obdobie,ktorému vládla naša diktátorka. Už som nebola hlava rodiny. Stala sa ňou Anči. Po cisárskom som sa ani nestihla zotaviť. Ona v jednom kuse revala,stále,vždy nekonečne. Do teraz ďakujem Bohu a mojej sestre,že mi to pomohla zvládnuť. Neviem ako ale vždy keď bolo treba a ja som už nevládala v tom momente sa otvorili dvere a tam stala ona,moja spása. Akože kto povie,že 600 nedelie je dôležité pre mamu a dieťa ma 100% pravdu. U nás ale netrvalo len šesť týždňov ale celé 3 mesiace. Po nekonečných dňoch a nociach sme sa konečne naučili žiť/prežiť spolu. Matej a Anči sú moja životná skúška. Naučili ma toho viac ako som si mohla priať. Keby mi niekto 2 týždne po pôrode povie,že neboj všetko bude lepšie asi by som ho žiaľ musela niečím ovaliť. Ale! Opak sa stal pravdou. Prvá spoločná jazda autom len ja a oni. To bola teda výzva :D. A už to išlo,však som predsa nejaká žena,mama. Prihlásila som syna na angličtinu,prvé tyzdne mi Anči strážila mamina a neskôr keď už som si bola sebou istá začala snami chodiť aj Anči. Potrebovala som kontakt s ľuďmi a Matej potreboval tráviť čas s rovesníkmi. Bolo to najlepšie rozhodnutie v mojom živote. Od toho dňa som dokázala všetko čo som si zaumienila. Ó,áno áno prechádzky sú stále tabu. Ale verím,že aj tie budú časom perfektné bez hádok s Matejom a záchvatu revu Anči. Celý rok 2018 bol jedna veľká zmena. Smejem sa teraz na tom aka som bola naivná,že keď je prvé dieťa dobré bude aj druhé:D. Nie nie teraz ťa neodrádzam od toho aby si mala dve či tri nebodaj štyri deti. Len ozaj platí to krásne Človek mieni,Pán Boh mení. Ja som sa za pár mesiacov ako dvoj mama naučila,že materská veru nieje dovolenka a,že nie ja učím deti ale oni učia mňa. Učia ma byť lepším a šikovnejším človekom.

Je to čas ktorý ti dáva dieťa aby si spoznala samu seba a svoje možnosti. Sú to krásne roky vďaka ktorým získaš nové priateľky,zopár jednorožcov a nejaký ten šedivý vlas.

Vaša Mirka

    "Ja mám zdravé dieťa, ale sama som sa narodila so šedým zákalom oboch očí a pred mesiacom mi diagnostikovali aj zelený zákal. Navyše mám nystagmus (nekontrolovateľné, rýchle pohyby očí) a ťažkú tupozrakosť. A aj napriek tomu žijem normálny život. Vyštudovala som VŠ, teraz som si založila svoj projekt, mám rodinu. Samozrejme sú veci, ktoré nemôžem robiť, a sú chvíle, kedy som naštvaná na svoj zlý zrak, ale fungujem, ako najlepšie to ide. Píšem to preto, aby som vás povzbudila, že aj vaše detičky, ktoré nevidia, môžu byť v živote spokojné, úspešné a šťastné."

Keď sa do rodiny narodí nevidiace dieťa, je to pre rodičov obrovský šok. Najskôr je nutné sa so vzniknutou situáciou vysporiadať a snažiť sa ju prijať. Každý z rodičov samozrejme spracováva túto situáciu odlišne a môžu kvôli tomu medzi nimi vznikať nemalé spory. Našťastie existuje niekoľko miest, kam sa môžete, ako rodičia, ktorým sa to stalo, obrátiť s prosbou o pomoc. Pomôžu vám nielen poskytnutím napríklad psychologickej pomoci, ale hlavne vám poradia, kde hľadať pomoc, ako k nevidiacemu dieťaťu pristupovať, ako ho vychovávať, kam ho dať neskôr do škôlky a školy a zapožičajú vám aj kompenzačné pomôcky. Verte, že aj nevidiaci môžu žiť plnohodnotný život a byť šťastní.

Zrakovo postihnutým nestačia okuliare ani kontaktné šošovky

    Dieťa so zrakovým postihnutím môže mať znížené zrakové schopnosti rôzneho druhu a stupňa. Vždy sa ale jedná o natoľko vážne poškodenie zraku, že ovplyvňuje bežný život (priestorovú orientáciu, sebaobsluhu, prístup k informáciám, sociálne vzťahy a podobne). Hovoríme o prípadoch, keď nedostačuje bežná korekcia, teda okuliare alebo kontaktné šošovky. V praxi ich títo ľudia nosia, pomôžu im vidieť trochu lepšie a chráni ich oči pred úrazom. Ale zraková strata je natoľko veľká, že ani s nimi nemôžu fungovať ako zdraví ľudia.

Podľa závažnosti postihnutia zraku hovoríme o 4 kategóriách zrakovo postihnutých:

1. nevidiaci