Zúfalstvo, krik, plač, vyjednávanie, váľanie sa po zemi... Keď k vám zavíta obdobie vzdoru, razom sa rodinná idylka mení na nočnú moru a väčšinou sa jej nevyhne žiadny člen vašej domácnosti.

"Neurobím, nechcem, nebudem, nepôjdem..." počúvate jedno NIE za druhým a nech robíte, čo robíte, s malým tvrdohlavcom jednoducho nepohnete. Každý, kto si so svojou ratolesťou prešiel týmto náročným obdobím, už vie, že bez poriadnej dávky trpezlivosti to nepôjde.

Obdobie vzdoru sa nedá presne vymedziť. Zatiaľ čo u niekoho sa preženie za pár týždňov, inde s ním bojujú aj niekoľko mesiacov. Môže pokojne trvať mesiac, potom sa na dva mesiace niekde "zašije" a následne opäť vypláva na povrch. Dieťatko skúša hranice zhruba od roku a pol až do 4 rokov, kedy naberá vzdor na sile a je skutočnou skúškou rodičov.

"U staršieho syna to začalo presne v dvoch rokoch a u mladšieho v 15 mesiacoch. Lekárka mi povedala, že vzdor graduje do štyroch rokov a mala pravdu. Pri staršom sa to v 4,5 roku začalo trochu mierniť, u mladšieho sa to stále stupňuje," zverila sa na fóre Modrého koníka jedna z mamičiek.

Dieťa si vzdorom formuje svoju osobnosť

    Vďaka bohatej slovnej zásobe si už drobec dokáže naplno presadzovať to svoje, postaviť si hlavu a vás tak poriadne vytočiť. Nevešajte hlavu a vôbec sa netrápte tým, že ste zlá matka alebo že ste vo výchove zlyhala. Dieťa to nerobí kvôli tomu, aby vám ublížilo. Práve naopak, formuje si tým svoju osobnosť, učí sa hovoriť NIE a hľadá, kde sú hranice. Často nerozumie tomu, prečo nemôže alebo musí to či ono urobiť a nemá ešte v malíčku sebakontrolu, preto tie záchvaty zlosti a výkyvy nálad.

Počítače a celý virtuálny svet už patria k dnešnej dobe. Považujem za dôležité prijať ich, zaujímať sa o ne a vymedziť im primeraný čas a priestor. Dôležité je nebáť sa ich a nebojovať s nimi.

„Chcem, aby ľudia mali k sebe bližšie, nie ďalej,“ povedal Mark Zuckerberg.  

„Chcem, aby ľudia mali na dosah ruky vzdelávanie, univerzitné knihovne, kvalitné zdroje, aby vďaka internetu, čo najviac rástli a čo najmenej hlúpli,“  povedal Tim Berners-Lee.

Úmysel dobrý, ale ….

„Za to môže doba, za to môžu mobily, Facebook, internet“ – prejde mysľou mnohých ľudí. Samozrejme nemajú pravdu. Nemôže za to doba, ani mobily, ani Facebook, ani internet. Každá epocha ľudstva mala svoje prevratné objavy. Nie je to chyba vecí, ale ľudí.

Počítače spúšťajú, v každom z nás rôzne pocity – sme im povďační za uľahčovanie mnohých aktivít, obohacujú náš život a na druhej strane sa ich bojíme a cítime hnev, predovšetkým ak ide o tému „deti a počítače“.

    Aby deťom dobre bolo, aby manželovi dobre bolo, aby návšteve dobre bolo...

    Mamičky sú často tie, ktoré robia všetko a pre všetkých. Myslia na všetko a na všetkých. Zachytávajú potreby svojich nabližsích a snažia sa ich čo najlepšie napĺňať.

A často idú za svoje limity, nehľiadac na seba. 

    Mňa dokonca chvíľami napáda "syndróm Matky Terezy" a mám pocit, že by som mala zachrániť aspoň polovicu trpiaceho ľudstva, ak nie všetkých. Nakŕmiť hladujúce deti v Afrike, zabezpečiť prácu a strechu nad hlavou bezdomovcom, vytrhnúť z finančnej biedy aspoň zo dve tri rodinky v núdzi... Charitatívna časť môjho "Ja" ma vie niekedy dosť potrápiť a ťažko sa držím nad vecou. Len časom som sa naučila si to príliš nepripúšťať a pomôcť hoc aj troškou, kde môžem a kedy môžem a nepýtať sa, či to nebolo primálo.

    Ale akokoľvek sa tvárim "hrdinsky", aj keď veľmi pravdivo hlásam, že svoju rodinu, manžela, deti nadovšetko milujem a rovnako aj celé moje manželstvo, rodičovstvo, materstvo pociťujem ako poslanie a čosi, čo ma teraz prosto celou dušou a telom potrebuje a je to momentálne "služba", priestor, kde ma Boh posiela, môžem pred nimi zatvárať jedno, dve a hoc aj štyri oči, moje potreby a túžby sú tu stále rovnako. A keď si občas aj sama uši zapchávam, ozývajú sa pravidelne a dosť hlasito.

    A nie sú to len potreby ako najesť sa, dať si kávu, umyť sa... Ale potreba mať vlastný priestor. Priestor pre seba, oddych, modlitbu, kultúru, zábavu... Urobiť niekedy naozaj niečo, čoho výsledok bude prekračovať aj prah nášho bytu a ktosi ma za to pochváli, ocení a pomenuje úspechom.