Moje dve dcérky majú mená po kvetoch: Margarétka a Kamilka. Páčili sa mi možno aj preto, lebo aj moje meno pochádza z prostredia záhrad: „Zuzana značí ľalia v pradávnej hebrejčine...“ písal kedysi, tiež svojej milovanej dcérke, môj obľúbený slovenský básnik. Keď som tieto jemné a nežné mená pre ne vyberala, ešte som nevedela, že aj ich pokožka bude krehká a citlivá ako lupienky týchto rastliniek...

Prečo sme testovali

Indiánske príslovie hovorí, že byť šťastný znamená zvyknúť si na život vo vlastnej koži. Čo však v prípade, keď nám tento náš najväčší orgán, naša koža, spôsobuje diskomfort a niekedy až utrpenie? Moja Margarétka má osem rokov, Kamilka onedlho dovŕši svoj prvý. Obe majú s pokožkou problémy už odmalička. Rovnako ako ja. Všetky tri by sme o „šťastí vo vlastnej koži“ mohli trochu polemizovať: máme totiž atopickú dermatitídu, striedame sa len v tom, kto má aktuálne najvýraznejšie prejavy. Kto má popraskanú pokožku, kto šupinky, koho všetko páli a svrbí a kto sa najviac škriabe (v tom zatiaľ vyhráva Margarétka, ktorá si dokáže do krvi rozškriabať celé plochy).

Už sme vyskúšali všeličo možné, od prírodných prípravkov cez voľnopredajné krémy rôznych značiek a cien, až po kortikoidové mastičky od kožných lekárov. Vrátane našej najmenšej kvetinky, bohužiaľ. Všetko buď pomôže na chvíľu, alebo vôbec, alebo ešte zhorší prejavy. Práve preto ma zaujalo testovanie produktov Lipikar. Kozmetiku La Roche-Posay som poznala, kedysi som skúšala ich krémy na tvár, kde sa mi (najmä v zime) ekzém tvorí najčastejšie. Tieto dva konkrétne produkty som však nepoznala a s akou-takou nádejou som sa skúsila testovania zúčastniť.

Priznám sa, nalákala ma aj ponuka pokojného spánku detí – Kamilka má teraz obdobie, že spí iba na mne. Cez deň v nosiči, v noci na hrudi. Inak je nervózna, nepokojná – možno, keď sa uľaví jej pokožke, uľaví sa aj mojim stŕpnutým končatinám a chrbtici, pomyslela som si.

Čo sme testovali

Ako sa dá najviac ľúbiť? Ako vŕtať stenu bez vyrobenia a následného upratovania bordelu? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Išla som zo synovej (3,5 r.) izby von, môj malý gentleman mi otvoril dvere a hovorí: „Páči sa mamička.“ Vzápätí si rozmyslel, že aj on ide von, tak si povedal: „Aj ja. Páčim si.“

• Kúpila som klobásu, že upečiem mužovi na obed. Malý (2 r.) mi, ako vždy, pomáha upratať nákup. Odbaľuje malými prštekmi papier, v ktorom je klobása, vrstvu po vrstve, zrazu zhrozene odskočí s výkrikom: „Fuj, kako!“ Odplienkovanie bolo očividne úspešné, už vie, ako vyzerá kako...

• Dcéra (3 r.) je presvedčená, ze jej brat (4 m.) sa snaží povedať prvé slovo. Hovorí 'euuu'. Podľa dcéry len ešte nevie vysloviť 'z,' inak to ma byť 'meluzína.'

• Kolegovi bolo zle, išla som mu kúpiť Paralen a čo som povedala v lekárni? „Kolega ma posral.“

• Podľa môjho chlapa slúžia úchytky na skrinkách na vešanie ryže:
• Bola som s dcérou (3 r.) a babkou na prechádzke. Babka začala malú naháňať a vraví: „Keď ťa chytím, tak ťa zjem, nikomu nepoviem!“
  A malá sa otočí, vážne sa pozrie a prehlási: „Ale maminke to musíš povedať!“