Február je mesiac lásky a noviniek 🙂 Hľadáme novú Ambasádorku, tentokrát pre HiPP.

HiPP je najväčší spracovávateľ BIO surovín na svete. Starostlivo spracováva vybrané suroviny a dbá na to, aby celá cesta k finálnemu výrobku bola dôsledná. Preto môžu ručiť za prvotriednu kvalitu zdravých a chutných potravín, ktoré sú navyše vyrábané v súlade s prírodou. Pracuje pre rodiny. 

Ambasádorkou pre HiPP

... je mamička, ktorá je vždy pozitívna, prirodzená, komunikatívna a iniciatívna. Rada venuje čas svojim deťom a rodine, ale nezabúda ani na seba. Zaujíma sa o zdravý životný štyl, pre seba a pre celú rodinu.

Ambasádorka HiPPu bude na koníku blogovať, deliť sa o svoje skúsenosti s výrobkami, ako napr. mlieko HiPP BIO Combiotik. Bude vyvolávať diskusie, písať si s ostatnými mamičkami o výhodách HiPP produktov a vysvetľovať filozofiu HiPP-u 🙂

Čo ti práca Ambasádorky dá?

+++
          Viem, že je Lenka inteligentná mladá dáma. Nemám dôvod o tom pochybovať. Logan mal vždy dobrý úsudok pri výbere svojich priateľov. Myslel som však, že už je viac pripravená.
          Zišiel som dolu. Manželka sa na mňa usmievala z nádherného obrazu, ktorý som nechal namaľovať pred desiatimi rokmi na naše výročie. Bola skvelá žena. Skvelá matka. Logana milovala nadovšetko, aj keď nebol jej synom. Veľmi ju zlomilo, keď sa dozvedela, že nemôže mať vlastné deti. Takmer sa vtedy zosypala. Snažila sa predo mnou a pred rodinou a známymi tváriť, že je všetko v poriadku. Ja som však vedel, že ju to vo vnútri zožiera a že ak niečo urýchlene neurobím, stratím ju navždy. Mal som priateľku, ktorá pracovala v detskom domove. Sám som začal všetko vybavovať a chodil po celých Štátoch len, aby som našiel dieťa, ktoré bude naše. Vedel som, že ak ju zoberiem so sebou, upne na prvom dieťati, ktoré uvidí a to som nechcel. Hľadal som dieťa, ktoré by bolo, rovnako ako ja, iné. A našiel som Logana. Jeho tmavé, veľké oči ma presvedčili. Okamžite som si ho zamiloval. Po príchode domov s malým Loganom, si ho hneď zamilovala aj moja žena.
           Môj malý chlapček však vyrástol. Možno až príliš rýchlo. Roky ubiehali a ja som si bol istý, že je všetko v našej rodine v poriadku. Emily však túžila po veľkej rodine. Ja som však nechcel pristúpiť na to, aby sme mali normálne deti. Nájsť tie iné bol problém. Veľký problém. Nikto nevie presne zistiť, kde sa narodia. Ani komu. Akokoľvek veľmi by si to človek prial, nemal by šancu to zistiť. Často sme sa kvôli tomu hádali po nociach, kým Logan spal. Ani jeden z nás nechcel, aby zistil, že nie je náš. Je síce silný, no určite by to bola pre neho hrozná rana.
          Posadil som sa na gauč a snažil som sa pohľadom oživiť spomienku na moju milovanú. Ách, ako veľmi mi chýba. Istým, svojským, spôsobom mi ju mladá Lenka pripomína. Tá iskra v jej očiach, keď uvidela prvý krát toto miesto, bola presne rovnaká, akú mala v očiach Emily.  Dal by som čokoľvek za to, aby tu teraz mohla byť s nami. Otrel som si slzu z líca. Už nedokážem byť silný, nedokážem sa tváriť, že je všetko v poriadku. Nevládzem. Musím deti pripraviť na to, že čoskoro ostanú samé. Nie som najmladší. Značnú časť života mám už za sebou a oni... Oni si na to musia zvyknúť. Snažím sa  nemiešať sa do ich života. Len ich ochraňujem, aby sa im nič zlé nestalo. Neuniesol by som stratu ešte aj ich. Lenku som si veľmi obľúbil. Dúfam, že sa dožijem šťastného konca. Takého, kde budem stáť spolu s Loganom pri oltári a uvidím Lenku kráčať v krásnych bielych šatách k nám. Alebo aspoň takého, kde budú okolo mňa pobehovať malé vnúčence. Budú sa smiať, kričať a ja  budem s láskou na ne pozerať.
          Pre Lenku je však ešte všetko nové. Nemala toľko času, aby sa stihla všetko naučiť. Vlastne väčšinu času, čo ju poznám, bola na tom veľmi zle. Bál som sa o ňu vtedy. Miestami vyzerala ako mŕtva, miestami ako chodiaca mŕtvola. Najviac ma však bolel Loganov žiaľ, ktorý vtedy zažíval. Pred ňou sa usmieval, len aby sa netrápila aj ona. Potajme však plakal, keď jej pripravoval jedlo. Dennodenne sa týral myšlienkou na jej smrť. Bolo mi ho veľmi ľúto. Nech som sa snažil akokoľvek, nedokázal som z neho tento strach dostať. Až potom, čo Anthony povedal, že už je z najhoršieho vonku,  s tým prestal. Snažil som sa im pomôcť ako som vedel. Cvičil som s ňou jednoduché rehabilitačné cviky ako s deťmi, kým som bol lekárom. V niečom jej to pomohlo a teraz je opäť v celkom dobrej forme, hoci ešte stále nie v takej v akej bola pred tým. Začal som si trochu vyčítať ten dnešný podraz. Dôverovala mi, že som jej prišiel na pomoc. Nevedela, že ten čaj nie je ako ten pred tým. Zachoval som sa hnusne. Teraz viem, že to bola chyba. Nebola pripravená a ja som zneužil jej dôveru. Mrzí ma to. Mám však istotu, že už sa k svetlu nikdy nepriblíži, hoci som ju k nemu viedol, nakoniec predsa len poslúchla Logana. Preto som jej daroval ten prívesok. Viem, že pokiaľ si spomenie na jedného z ľudí, ktorých miluje viac než seba, bude schopná sa vrátiť do reality. Navyše Logan jej je neustále na blízku.  On ju povedie. Je to šikovný chlapec, stále sa niečomu novému učí. On ju privedie na správnu cestu.
          Mučí ma pohľad na Em. Tak veľmi mi chýba. Ostala mi po nej už len veľká, prázdna diera v srdci. Miloval som ju presne tak, ako Lenka miluje Logana – viac než seba, viac než čokoľvek na svete. Takúto lásku zažije človek len raz za život. Postavil som sa, aby som Emily pohladil po líci, naposledy sa dnes na ňu usmial a pobral som sa spať. Na moje prekvapenie však Lenka sedela na schodoch. Vyzerala ako zlá nočná mora. Doslova sa obklopovala strachom. Nevnímala ma. Skúsil som tlesknúť rukami. Takmer bez pohnutia, len trochu podvihla oči a uprela na mňa temný pohľad.
+++

        „Takéto podrazy sa nerobia.“ Precedila som nahnevane pomedzi zuby.  „Viem. Mrzí ma to.“ Povedal a snažil sa priblížiť bližšie ku mne.  Rozmnožila som energiu ešte ďalej odo mňa. „Čo by na to povedal Logan? Umrel by žiaľom, že mu celý čas klamete.“ Hnevala som sa na neho. Veľmi. Nechcela som mu však ublížiť, to nie. Prišlo mi ľúto toho, že Loganovi vlastne celý život klamali. O mňa vôbec nešlo. To, že ma zdrogoval mi bolo jedno. Ale ak trpí niekto koho milujem... Nie! To proste nedovolím! „Preto sa o tom nesmie dozvedieť. Prosím...“ Jeho kajúcny pohľad a slzy na krajíčku ma takmer presvedčili. Odhodlanie povedať Loganovi pravdu postupne cúvalo za roh mojej duše. Pokrútila som hlavou, zodvihla som sa a zišla som do kuchyne. Pre každý prípad som si okolo seba nechávala štít, ak by sa pokúsil, čo i len priblížiť. Stále som bola na neho veľmi nahnevaná. Naliala som si pohár vody, pre ktorý som sem pôvodne šla, než som započula jeho myšlienky. Vedela som, že ma nasleduje. Otočila som sa a videla som ako sa opiera o stôl v jedálni. „Čo je?“ vyprskla som. Možno trochu prehnane arogantne. „Môžem sa na teba spoľahnúť, že to ostane len medzi nami?“ Ostane... No ešte sa tráp! „Ja som sa na vás rovnako spoliehala a namiesto pomoci ste ma zdrogoval a nechal napospas preludom mojej mysle niekde uprostred lesa.“ „Ver mi nie je to tak ako si myslíš...“ „Nie? A ako to teda je?“ „Nedovolil by som, aby sa ti niečo zlé stalo. Nikdy. To mi môžeš veriť.“ „Ale to som ja vtedy nevedela. Vlastne som nevedela vôbec nič. Bolo to dosť hnusné.“  „Prepáč..“ Sklopil zrak. Jedno posraté ´prepáč´ stačiť nebude. Nie za to všetko, čo som si vypočula. „Tak čo mám urobiť?“ Nekontrolujem svoje myšlienky... Usmiala som sa neho. Ironicky. Nechala som ho tam stáť a odišla som hore na poschodie do izby. Logan na mňa škaredo zazeral. A kruci... „O čom ste sa tam hádali?“ „Nehádali sme sa. Len sme sa trochu nepochopili.“ Snažila som sa trochu zaklamať. Nebola som ďaleko od pravdy. „Mne sa zdá, že ste sa hádali.“ Povedal prísne. „Tak chcem vedieť prečo.“ „Vážne sa tým nemusíš zaťažovať. A nehovor tak nahlas, zobudíš Martinu.“ Miernila som svoj hlas už aj ja. „V podstate mi je to jedno.  Ale aspoň viem aké sú tvoje priority.“ Založil si ruky na hrudi. „Priority? Aké priority? Snáď tu nebudeš robiť žiarlivostné scény. Už pred tým som vám obom jasne povedala, že si medzi vami vyberať nebudem. Tak sa s tým buď zmierite, alebo odídem ja. Navyše v týchto sračkách je to dievča tvojou vinou. To ty si sa tu objavil  z čista jasna a ukázal mi, že nie som normálna. Akosi si však zabudol na to, že ona tu bola oveľa skôr ako ty. Ty to nikdy nepochopiš. Donedávna si mal dvoch milujúcich rodičov. Ja nemám nikoho okrem nej a ešte aj jej sa mám vzdať len kvôli tomu, že som iná?“ Nepáčia sa mi hádky s Loganom. Nepáčia sa mi vôbec s nikým. No už som to zo seba musela dostať. Viem, že ho tá veta o rodičoch ranila. Ja som prišla o oboch naraz, viem ako veľmi tá strata bolí. Nepovedal nič, len sa postavil, prešiel okolo mňa ako by som bola vzduch a odišiel z izby. Nech sa hnevá koľko chce. Ak spolu chceme fungovať, musíme chápať jeden druhého. Sama dobre viem, že je  Martina veľakrát tretie koleso na voze, ale čo mám robiť? Nikoho okrem nás tu nepozná. Možno by pomohlo ak by mal Logan nejakého kamaráta, s ktorým by sme ju zoznámili. Neviem...

8. marca bude posledný deň pôsobenia našej kolegyne Kataríny. Je Ambasádorkou značky Jamieson už skoro jeden rok. Áno, už je to skoro rok, čo prináša nielen zaujímavé články o zdraví a úlohe vitamínov pre dobrý chod nášho organizmu, ale aj radosť. Katka, perfektne si vedela kombinovať odborné príspevky a príspevky zo života. Alebo aj o živote 🙂

Každý projekt Ambasádorky sa vopred dohodne s firmou na určité obdobie, v prípade Jamiesonu to bolo na rok. Tento čas sa naplní 8. marca. Necháme však skupinu Jamieson otvorenú. Je tam veľké kvantum kvalitného obsahu, príjemná atmosféra, vysoká aktivita a... Katarína 🙂 Katarína sa chce naďalej starať o skupinu, čo svedčí nielen o tom, ako dôveruje Jamiesonu, ale aj o tom, ako jej na vás záleží.

@katarinka26 Ďakujem ti za to, akou si bola Ambasádorkou. Ďakujem ti vo vlastnom mene, ale aj v mene Modrého koníka, lebo si bola jedna z prvých, a veľmi si nám pomohla rozbehnúť projekt.

Chcel by som sa poďakovať aj firme Jamieson za veľmi prínosnú spoluprácu. A vďaka Kataríne máte ďalšieho verného zákazníka, mňa 🙂 

V neposlednom rade sa chcem poďakovať aj vám všetkým, vďaka ktorým má tento projekt zmysel. Úprimne ďakujem.

Vivi

Obľúbenou aktivitou skoro všetkých malých detí je varenie.

Či sú to menšie deti alebo tí väčší, či domáci pomocníci alebo tí, ktorí variť ešte neskúšali...

A čo takto skupinové varenie, varenie pod vedením skúseného kuchára?

Tak sme jednu nedeľu navštívili hotel Ski & Wellness Residence Družba**** v Jasnej, kde pravidelne robia pre detičky rôzne animácie, okrem iných aj  školu varenia pre deti.

Tematicky sú hodiny varenia zamerané na bežné jednoduchšie a obľúbené jedlá ako, minipizze, palacinky, koláčiky z lístkového cesta, muffiny...

Časovo to nie je vôbec náročné. Podľa druhu jedla sa celá animácia pohybuje od 60 do 90 minút.

Milujem ho. Uvedomila som si odkiaľ mi bol jeho hlas známy. Srdce človek neoklame. Ono vždy prezradí pravdu. No aj tak si na neho nemôžem spomenúť. Nedokážem to. „Logan... Viem kto si. Teda nie presne, kto si. Ale viem, čo k tebe cítim.“ Šepkala som cez slzy. „Viem.“ Šepol mi do vlasov. Sedel za mnou a ja som nevedela, či je to realita alebo len ďalší výmysel. „Skutočne som tu.“ Odpovedal na moju nevyslovenú otázku. Objal ma a ja som sa opäť cítila v bezpečí. Toto je to, čo som celý čas hľadala a potrebovala. Jeho. „Milujem ťa. Pôjdeme domov.“ Vtisol mi bozk do vlasov.
Som späť. Na všetko a všetkých si znovu spomínam. Predo mnou na zemi sedí Martina a drží ma za ruku. To jej žiaľ ma donútil plakať. Opäť som mala slzy v očiach. Tentoraz však od šťastia. Milujem ich oboch. Neopísateľne. Nekonečne. Logan stál vedľa mňa a usmieval sa na mňa.  „Tak ty si na nás zabudla?“ Posmieval sa mi. Čo by som bez jeho nemiestneho humoru robila?  Usmiala som sa na neho.  Slová sú úplne zbytočné. Na to podstatné slová vôbec netreba. „Kam si mi to zmizla?“ Opýtal sa a prerušil tým moje myšlienky. „Netuším, kde som to bola. Bola som v nejakom lese. Odnikiaľ sa začali vynárať nejaké osoby a znovu mizli v tme. Jedna ma doviedla k tomu svetlu, ktorého si sa mi zakázal dotknúť.“  Zasmial sa. „Nikdy, nikde a za žiadnych okolností sa nepribližuj k žiadnemu svetlu ty blázon.“ Tak ja som blázon? Pousmiala som sa.  V istom ohľade určite som, rovnako ako on. To ma mierne upokojilo.
         Večer som zaspávala s divným pocitom. Čo ak sa znovu stratím? To nechcem. Vôbec. Popravde, sa bojím znovu zaspať. Pozerám na Martinu, ako spokojne spí. Logan ma odzadu objíma a pravdepodobne tiež spí. Nechcem to zisťovať, aby som ho náhodou nezobudila. Sú pri mne a to mi stačí. Pri nich sa cítim v bezpečí. Pootvorili sa dvere a do izby preniklo mäkké svetlo z chodby. „Spíš?“ Opýtal sa ma Loganov otec šepky. Trochu som podvihla hlavu, aby som na neho videla.  „Nemusíš sa báť zaspať.“ Snažil sa ma upokojiť. Posadil sa na posteľ vedľa Logana, čo ho prebralo. V ruke držal niečo malé. Posadila som sa potichu, aby som náhodou nezobudila aj Maťu. Logan sa posadil vedľa mňa a neprestával ma objímať. „Chcel som ti niečo dať.“ Podal mi malý prívesok. Taký ten, do ktorého si môžete vložiť nejakú fotku, aby ste mali milovanú osobu stále pri sebe. Otvorila som ho a vnútri bol na jednej strane Logan a na druhej strane Martina. Podvedome som sa začala usmievať. Je to od neho veľmi milé. „Ak sa znovu stratíš, stačí sa pozrieť dovnútra.“ „Kiež by som sa už radšej nikdy nestratila.“ Pousmial sa, vstal a odišiel. Privrel za sebou dvere a v izbe znovu ostala tma. Jeho jednanie mi prišlo niekedy odmerané. Povedal alebo urobil, čo chcel a ďalej sa nestaral. Proste odišiel a nechal ľudí vysporiadať sa so situáciou.

Tak, rada by som začala ako som už prečítala mnoho článkov o tejto téme ako by sme mali vyzerať vkusne a krásne zároveň aby sme sa pýšili našim výberom oblečenia a cítili sa napriek dresscodu príjemne.

Ja osobne preferujem body košele, ja viem to zapínanie medzi nohami aj mňa prvýkrát prekvapilo a musím uznať, musela som si zvyknúť ale pri väčnom vstávaní zo stoličky som sa blbo cítila, keď mi na porade stále vyskakovala košeľa zo sukne alebo nohavíc a musela som si ju zapraviť po každom pohybe.

Ja fakt nemám čas na takéto veci keď treba riešiť zmluvy a obchodný partner si vás samozrejme prezerá. Body a body košele to vyriešili.

Čo sa týka farby určite každá manažérka a ženy vo vedúcich pozíciach ak je v spoločnosti určitý dresscode uprednostní bielu, béžovú, púdrovú, svetlo modrú, tmavo modrú ale samozrejme aj čierna je in ale pre staršie dámy čiernu farbu treba posúvať nižšie od tváre kvôli tomu, že zvýrazňuje kruhy pod očami a vrásky. Tak to si myslím začína platiť aj pre mňa ale ja mám čiernu rada a tak si dám krémiky a nejak tie kruhy a vrásky prekrijem.

Samozrejme spodná bielizeň by nemala byť viditeľná pod oblečením.

Ak to so svojou prácou myslíte vážne košeľa nesmie byť priesvitná a nesmie mať hlboký výstrih. A čo sa týka rukávov tak hlavne podľa počasia a či plánujete odkladať sako. Krátky, dlhý a či 3/4 rukáv všetko vyzerá pekne.

    Je neuveriteľné, ako rýchlo preletelo takmer 12 mesiacov. Asi je to tým, že pekné veci plynú akosi rýchlejšie. Takto pred rokom som zažívala motýliky šťastia a napätia z toho čo ma čaká, lebo už bolo isté , že Ja som Ambasádorka pre Jamieson.

Nebudem sa tajiť, že ambasádorovanie mi niečo vzalo, ale veľmi veľa aj dalo. Bolo to krásnych  12 mesiacov, plných nespočetne krásnych reakcií, povzbudení, ale aj naplnených silných príbehov, uzdravení, zlepšení a pomoci mamičkám a ich deťom. Vďaka súťažiam a krásnym cenám od Jamieson som mohla potešiť veľmi veľa mamičiek ...  a bolo ich viac ako 100 ... rozdala som cez 1500 srdiečok. Verím, že Vás potešili, zohriali vaše srdiečka , vyčarili úsmev na tvári a v neposlednom rade aj pomohli.

Verím, že som do Vášho povedomia dostala aspoň to, aký veľmi dôležitý je vitamín D v každom veku ! #vitamin_d

Zaujímavé na tejto práci bolo (je), že som pôsobila v modrom meste ako súčasť modrého a aj zeleného teamu, a v každom teame som bola kolegyňou.

Modrý team – modré kolegyne

Vďaka ambasádorovaniu som spoznala nové žienky - „modré kolegyne“ – iné ambasádorky – modré kamarátky, nie neboli sme „konkurencia“, ale kamarátky.

Krtko, Krtek, Krteček... Myslím, že sa medzi nami nenájde nikto, kto by tohto rozkošného cicavca, hmyzožravca z čeľade krtkovitých, ak by ste nevedeli ;), nepoznal. Táto známa kreslená postavička sa zrodila rukou českého výtvarníka Zdeňka Milera (*21.február 1921, †30.11.2011). Viete vlastne, ako vznikol tento fenomén československej kinematografie? Nie? Tak čítajte ďalej...

V roku 1956 dostal Miler za úlohu nakresliť príbeh, ktorý by deťom priblížil, ako to funguje vo výrobe látok. Pôvodný scenár sa mu nepáčil, a tak sa, inšpirovaný Walt Disneym, rozhodol, že musí nájsť vhodnú zvieraciu postavička, ktorá by deti sprevádzala pútavým dejom. Prečo práve krtko? Vraj pri jednej z prechádzok zakopol o krtinec a v hlave mu skrsla myšlienka, použiť krtka ako hlavnú postavu jeho rozprávok. Vďaka tomu v roku 1957 vznikol film „Jak krtek ke kalhotkám přišel“.

O tom, že Miler svojími príbehmi priam žil svedčí nielen fakt, že na Krtkovi vedel pracovať až osemnásť hodín denne, ale aj jeho výrok: „Trvalo mi dlouho, než jsem zjistil, že když kreslím Krtka, kreslím vlastně sebe.“

Vedeli ste, že nazačiatku krtko hovoril? Presne tak. No Miler chcel, aby sa Krtko „vydal do sveta“ a keďže čeština nepatrila medzi medzinárodné jazyky, rozhodol sa, že Krtkovi ponechá len krátke slovíčka, citoslovcia, ktoré mali emotívne dotvárať situácie. Tieto hlasy patria, mimochodom, jeho dcéram Kateřine a Barbore.

Vedeli ste, že Krtko bol aj vo vesmíre? Americký astronaut Andrew Jay Feustel si v roku 2011 zobral so sebou plyšového Krtka ako maskota pri jeho poslednej misii, ktorého neskôr daroval samotnému Milerovi.

Vedeli ste, že Krtko, konkrétne filmová rozprávka „Jak krtek ke kalhotkám přišel“, získala hlavnú cenu na  Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach? Okrem toho boli diela Milera ocenené desiatkami filmových cien.

Zdroj :  http://prezenu.noviny.sk/c/krasa-a-moda/utok-na-vnutorne-stehna-uz-sa-viac-nebudu-hompalat

Vnútorné stehná sú problém, však dámy? Pustite sa s nami do boja menom spevňovanie. Osobný tréner vám ukáže, ako mať opäť nôžky ako mladica.

Bruško, zadok či svaly na rukách ste si už mali možnosť precvičiť v predošlých týždňoch. Dnes vám prinášame ďalší skvelý domáci tréning s moderátorom relácie TOP STAR a súčasne skvelým osobným trénerom - Jánom Bakalom. A rovnako, ako pri predošlých cvičeniach, si môžete zacvičiť v pohodlí svojho domova. Veríme, že skvelé výsledky sa dostavia už čoskoro!

„Vnútorné stehná sú ďalšou problémovou partiou, ale nič nie je nemožné a ak budete nasledujúce cviky cvičiť aspoň 20 minút denne, po pár týždňoch uvidíte prvé výsledky,“ radí skúsený tréner Ján Bakala. Poďte to spolu s nami vyskúšať!

1. Zdvih nohy vbok

Dáte sa do polohy na pravý bok. Opriete sa rukou o celú plochu predlaktiach, váha spočíva na lakti. jednu nohu vystrie, druhú nohu preložíte za koleno. Špička smeruje dopredu a budete dvíhať nohu smerom k stropu. Noha je vystretá, dvíhame k stropu pätu, nie špičku. Takto zapojíte vnútornú časť stehenných svalov. Opakujete 20-krát v troch sériách, potom vymeníte strany.

Začínalo sa pred nami rozvidnievať. Nie je možné, aby noc tak rýchlo prešla. „Lenka!“ Začula som znovu svoje meno. Opäť som nedokázala zistiť odkiaľ prišiel hlas, ktorý ma volal. „Počuješ ich? Sme blízko.“ Oznámila mi postava, ktorá ma šikovala nevedno kam. „Blízko čomu?“ Opýtala som sa znovu bez odpovedi. Môj prízrak ma ťahal ďalej k svetlu. Umieram snáď? „Lenka, tak kde si?!“ Znel ten hlas naliehavo. „Niekto ma hľadá.“ Povedala som rázne a vytrhla som ruku z jej zovretia. „Nepôjdem s tebou nikam.“ Osopila som sa na prízrak. Neviem, kto ma to vlastne hľadá a či nie je lepšie ísť s prízrakom kamkoľvek kam ma chcel odviesť. No niečo mi hovorí, že to tak nie je správne. Myslím, že bude lepšie ak ostanem sama. Ale čo potom? Čo ak nenájdem toho, kto ma hľadá? Čo ak on nenájde mňa? Ostanem tu stratená navždy. Prízrak odišiel do tmy. Vypočul moje skryté rozhodnutie ostať sama. Ale čo teraz? Pôjdem k svetlu v diaľke? Čo ak to naozaj znamená moju smrť? Čo ak ma naopak práve tam čaká koniec mojej nočnej mory? Zvedavosť zvíťazila a ja som sa rýchlym krokom pobrala smerom bližšie k svetlu. Les redol. Už tu nebolo toľko stromov ako na miestach pred tým. Čím bližšie svetlu som bola, tým bolo stromov okolo mňa menej. Nakoniec som ostala stáť na čistine. Svetlo predo mnou ma priťahovalo ako magnet. Mala som chuť sa ho dotknúť. Vystrela som ruku, no ono sa vzdialilo. Urobila som krok dopredu a znovu som  vystrela ruku. „Nerob to.“ Zdalo sa mi, že niekto stojí za mnou. Otočila som sa ale nikoho som nevidela. Prízrak? „Kto si?“ „Poď za mojim hlasom.“ Odpovedal mi. Blúznim? Som šialená? „Kam mám ísť? Neviem, kde si.“ Opýtala som sa nikoho. „Poď, privediem ťa späť.“ Kam späť? Skúšam sa zamyslieť, aby som zistila, ako som sa sem dostala. Neviem si spomenúť na nič. Viem vlastne len svoje meno. Lenka. Ale je  pravdivé? Nie je to len ďalší prelud mojej mysle? „Ty vieš kto som?“ Opýtala som sa neznámeho hlasu. „Viem. Vieš to aj ty, len si to teraz nepamätáš.“ No radšej by som to vedela. „A kto si ty?“ opýtala som sa miernym hlasom. „Volám sa Logan.“ Logan? To mi niečo pripomína. Nedokážem si však spomenúť čo. Teraz však prichádza dilema. Chce mi pomôcť, alebo mi ublížiť? „Dobre Logan, prečo sa mi neukážeš?“ „Pretože si ma nepamätáš. Celé toto je len tvoja halucinácia. Pokiaľ si na mňa nespomenieš, nedokážem sa k tebe dostať.“ No dobre, ale ako si spomeniem na niekoho koho nepoznám. Sakra, začínam sa strácať vo výmysle vlastnej mysle. „Ako sa mám z tadeto dostať preč? Neviem kam mám ísť. Neviem ani odkiaľ sa ozýva tvoj hlas. Nechcem sa vrátiť do toho lesa, nie je tam vôbec nič vidieť. Tu je svetlo.“ Posadila som sa na zem do tureckého sedu. Neviem, asi som čakala, že sa stane zázrak a ten tajomný hlas nadobudne vizuálnu podobu. Márne. Môj tajomný záchranca neprichádzal. Ostala som tu znovu sama. Spoločnosť mi robil len žiarivý bod uprostred ničoho. Logan. Kto to vlastne je? Musím si na to spomenúť. Musím! Darmo som sa snažila spomenúť si. Nič. Tak kto vlastne si, Logan? „Logan?“ Zavolala som na neho. „Áno?“ „Povedz mi, kto si. Neviem si spomenúť na nič okrem svojho mena.“ Ticho. Čo sa deje? Prečo mi neodpovedá? „Logan?“ Ticho. Asi som ho nahnevala. Možno len nechce, aby som vedela, kto v skutočnosti je. Ale keď ja si sama na neho nedokážem spomenúť. Chcela som len aby mi pomohol. ´Neplač.´ znel mi jeho hlas v hlave, keď sa mi po líci skotúľala obrovská slza.  Ako je možné, že sa to deje? Nie je tu a vie, že plačem. ´Hľadám spôsob, ako sa k tebe dostať, zlatíčko.´ Zlatíčko? Som ešte viac zmätená. Hlavu som si položila do dlaní a rozplakala sa ešte viac. Vtedy som si uvedomila, že za každú cenu chcem byť pri ňom. Vidieť jeho tvár. Môcť sa ho dotknúť. Lenže ako?

„Myslím, že pár dní určite môžeš ostať.“ Dôraz som kládla na slová ´pár dni´. Verím, že Logan bude aj tak dosť nahnevaný. Radostne podskočila a vybehla z izby. Z chodby dotiahla svoj kufor a posadila sa na posteľ. Bolo na nej vidieť, že ju aj tak niečo trápi. Posadila som sa k nej a chytila som ju za ruku. „Tak čo sa deje?“ Opýtala som sa mierne. „Vieš...“ Zaváhala. „Mam z tohto celého strach.“ „Kým si so mnou, alebo s Loganom nikdy sa ti nič nestane. Niečo také by sme v živote nedopustili.“ Pohladila som ju druhou rukou po ramene. „Ja viem. Ale aj tak mám strach.“ Privinula som si ju do objatia. „Drž sa vždy pri niekom z nás. My ťa vždy ochránime.“ „Dokedy to takto bude?“ Potláčala vzlyknutie. Ako ju uistiť? Čo urobiť? Alebo čo povedať? Sama neviem dokedy sa takto budeme strachovať a skrývať. Na istý čas sme tu v bezpečí. Objala som ju silnejšie. Nechcem, aby plakala. Keď plače ona, plačem aj ja. Bolí ma srdce rovnako ako ju. Do izby vošiel Logan. Márne som dúfala, že aspoň on túto situáciu zachráni. Keď nás uvidel, ako sa nám kotúľajú slzy po lícach, posadil sa na posteľ za nás a obe nás objal. Je jedno, kde sme. Pokiaľ sme spolu, sme všade doma. Hoci je náš život zložitý a možno to bude ešte horšie. Sedeli sme, objímali sme sa a plakali. Aj Loganovi prišlo všetko z uplynulých dní ľúto. Toto je zrejme prvý raz, čo ho vidím prejaviť nejakú emóciu a plakať. Niekedy sa až príliš ovláda. Viem podľa seba, že ak by sa prestal kontrolovať mohlo by to dopadnúť veľmi zle. Na počudovanie svoje emócie teraz dokážem udržať na uzde bez problémov.
          Agáta dnes varila na obed nejaké mäso so zemiakmi. Nemala som chuť jesť. Sedela som vonku na verande a pozerala som na nejaký neurčitý bod nad jazerom. Keby ma takto videl Logan iste by ma šiel hľadať. Myslel by si, že som sa niekam premiestnila. Nemám chuť na nič. Som vyčerpaná viac než obvykle. Loganov otec vedľa mňa položil čaj a bez slov odišiel. Ten smrad sa nedal prehliadnuť. Je to tá istá bylina, ktorú mi dal už pred tým. Logan vtedy spomínal že naposledy droga pôsobila vyše roka. Teraz je to sotva pár mesiacov a už neúčinkuje skoro vôbec. Je pravda, že som potrebovala na uzdravenie príliš veľa energie, a asi je na čase doplniť zásoby. S nechuťou som si odpila niekoľko glgov. Rovnako odporná chuť. Znovu som sa zapozerala niekam do diaľky. Začala som sa cítiť ospalo.  Dopila som čaj a posadila som sa do tureckého sedu. Aspoň nespadnem ak náhodou zaspím.
        Kráčam lesom. Začína už byť šero. O Chvíľu sa zotmie a ja ani len netuším, kde som. Miestami ma nejaký pocit ťahá doprava. Miestami doľava. Niekedy sa neviem rozhodnúť, na ktorú stranu isť tak kráčam priamo pred seba. V hlave sa mi ozýva povedomý hlas. Neviem si ale spomenúť komu patrí. ´Kde si?´ Šepká. Kričí. Podľa toho, na ktorú stranu sa pohnem. Pomedzi husté stromy takmer  nevidieť oblohu. Sem-tam zbadám svetlý kúsok. Podľa toho viem, že ešte nie je noc, hoci pod nohy si už takmer nevidím. Kde som? A ako som sa sem vôbec dostala? Zakopla som o spadnutý konár na zemi. Takmer som skončila veľa neho. ´Lenka, tak kde si?´ Znovu sa mi ozval ten istý hlas v hlave. „Neviem, kde som!“ Zakričala som do tmy pred sebou. Neprestávala som kráčať dopredu. Neviem, kam idem. Neviem, či idem z lesa von, alebo sa každým krokom dostávam hlbšie do neho. „Lenka! Lenka!“ Počula som hlasy. Neviem, z ktorej strany prichádzali. Začínam mať halucinácie. Vidím ako sa predo mnou z tmy vynárajú postavy. Prichádzajú bližšie ku mne. Prejdu okolo mňa ako by som tu ani nebola a znovu zmiznú niekde v tme. Nemajú tváre len bledú pokožku. Jedna z nich prišla ku mne. Zodvihla hlavu a vyzeralo to ako by sa mi pozerala do očí. „Stratená duša. Poď.“ Podala mi ruku. „Kam ideme?“ Opýtala som sa, ale odpoveď som nedostala. Viedla ma lesom a každým krkom mi  pripadalo, že je väčšia tma. Berie ma niekam do zatratenia? Odkiaľ už nie je cesty späť?

Ako ste začali svoj deň? 🙂 Dúfam, že ste sa naštartovali skvelými raňajkami. Možno vám spravím menšie chúťky ;) Ja som si na ráno pripravila celozrnný chlebík a tofu nátierku. Nesmela chýbať ani čerstvá paradajka, špenát a káva s mandľovým mliekom. 🙂 Pochváľte sa, na čom ste si pochutnali vy?

Mama uteká z práce domov. Ruky vyťahané ako opica makak od ťažkej ťašky s nákupom, že by si pätu poškriavala bez toho, aby sa vôbec zohla. Vyzdvihuje ratolesť v škôlke a šichta pokračuje. Doma postŕhť prádlo, poukladať to ožehlené zo včerajšieho nočného radne so žehličkou. Poodkladať špianavý riad do umývačky, ktorý sa v tom drese asi množí priamou úmerou. Postaviť variť na zajtra. Ísť omrknúť staršiu dcéru, v tom najhoršom veku, zvanom puberta. Vrčí, ešte sa len kľučky chytíte. Po tom, čo vidíte, dať na bránku pred dom tabuľku, tu býva dobrý pes, ale zlé dieťa.

A to mladšie pozerá ako vyoraná myš, chce skladať lego, ísť na ihrisko, prejsť sa so psom. Posila v podobe otca ešte nedorazila a pri pohľade na hodinky mama zisťuje, že tak skoro asi ani nedorazí. Z hrnca práve vykypel obsah zajtrajšieho obedu.

A potom zaznie tá veta: „Choď do izby pozerať telku!“ Koľké z vás sa prežehnali?! Telka? Apage satanas?! A teraz ešte raz. Dajte si ruku na srdce a prečítajte si to znovu. „Choď do izby pozerať telku!“. Tak, teraz ste si niektoré priznali a uvedomili si, že aj u vás táto veta sem tam zaznie. A tie ostatné, u ktorých to nehrozí, si choďte dať na bránku pred dom tabuľku: „Tu býva dobrý pes, ideálne deti a supermama.“, lebo naozaj klobúk dolu pred vami.

Povedzme si, že predstava, dieťaťa sediaceho pred telkou, ktorému sa nevenuje mama na plný úväzok, vyvoláva v ľuďoch akési pohoršenie. Keď si to uvedomím, tak aj u mňa. Pričom sama sem tam pustím dcérke Fíhu, Mášu. Jednoducho, niekedy si neviem pomôcť, potrebujem si porobiť a tak zázračný pomocník ako telka už nie je. Televízia je dobrý pomocník, no zlý pán.

O tom ako škodí sme sa už dočítali veľa. Násilie, sex, reklamy, manipulácia,.. Je toho dosť a je to neodškriepiteľné. Ale o tom, že televízia môže mať aj pozitívny vplyv ste už počuli? A nie len na psychické zdravie mamy, že na chvíľu vypne a môže vypiť kávu, ale aj na deti ako také.

Aby sme mohli pochopiť vplyv telky na náš drobizg, musíme si uvedomiť, že sa s vekom mení ich divácka gramostnoť. Tú detský psychológ a rodinný poradca Jan-Uwe Rogge rozpracoval do štyroch základných úrovní.

Tejto čokoladovej pene neodoláte, za to vám ručím! 🙂

Rozmixujte 2 väčšie zrelé avokáda, 2 veľké prezreté banány, 2 PL kakaa alebo karobového prášku, kokosové alebo mandľové mlieko podľa potreby pomarančovú kôru a čili. Na cukor pokojne zabudnite, ak máte dostatočne sladké banány.

Ak chcete penu sladšiu, pridajte lyžicu medu alebo javorového sirupu. Dobrú chuť! 🙂 

Najčastejšie sa vyskytujúcim typom artritídy je osteoartróza (OA). Pri artróze dochádza k opotrebovaniuchrupavky. Chrupavka je tuhý elastický materiál, ktorý chráni konce kostí. Jenevyhnutná pre kĺby, pretože pôsobí ako tlmič nárazov a umožňuje kĺbomhladký pohyb.1 Narušenie chrupavky, ktoré môže spôsobiť zápal kĺbov, sprevádza bolesťkĺbov, opuch a stuhnutosť. V mnohých prípadoch sa stáva, že kĺby sa potompoužívajú menej často, čo môže oslabiť svaly, ktoré ich obklopujúa dochádza k obmedzeniu pohybového aparátu a tým k zníženiu kvalityživota. V niektorých prípadoch sa chrupavka môže opotrebovať úplne, kostisa o seba trú, čo spôsobuje trvalé poškodenie kĺbov a viac bolesti. OA najčastejšie postihuje bedrové, kolenné kĺby, kĺby prstov, chodidiel alebochrbticu. OA môže získať každý, ale častejšie sa vyskytuje u starších ľudí,vo veku 60 rokov a viac. OA postihuje rovnako mužov ako aj ženy.Liečba osteoartrózy zahŕňa rehabilitáciu, poučenie pacientov, lieky, niekedyaj chirurgický zákrok. Hoci pohyb môže byť bolestivý, fyzická aktivitapredstavuje dôležitú súčasť rehabilitačného procesu. Cvičenie pomáhaposilniť svaly okolo postihnutého kĺbu, čím ho podporuje a chráni, a zároveňzmierňuje bolesť a zlepšuje mobilitu. Pri liečbe OA sa najčastejšie používajúnesteroidné protizápalové lieky (NSAID), ktoré pomáhajú zmierňovať zápala bolesť pri OA, avšak neriešia základný problém straty chrupavky. NSAID môžu zintenzívniť účinky alebo pôsobiť proti účinkom niektorýchliekov, môžu spôsobiť srdcový infarkt, mozgovú príhodu, vredy, krvácaniedo žalúdka a čriev. Riziko aj závažnosť vedľajších účinkov sa zvyšujes dĺžkou užívania NSAID. Ľudia často skúšajú prírodné produkty, abyzmiernili možné dlhodobé účinky spojené s užívaním NSAID.

Myslíte si, že by rodinka spoznala rozdiel v chuti medzi bezlepkovými a klasickými cestovinami?

Vedeli ste, že existujú takmer bezkalorické náhrady cukru, vďaka ktorým si svoj obľúbený čaj a kávu osladíte bez vyčitiek? 🙂 Odporúčame stéviu, xylitol a tmavú či čiernu melasu pre svoju antioxidačnú schopnosť.

Máte chuť na sladké? Čo takto si doplniť vitamíny týmto skvelými bombami?

Ja som akurát namočila goji do vody a pripravujem zvyšné suroviny. Vyskúšate ho so mnou? 🙂 Je to fakt jednoduché.

Budete potrebovať iba 3 lyžice mandlí, 3 lyžice slnečnice3 lyžice tekvicových semiačok a 6 lyžíc goji, ktoré necháte namočiť vo vode. Nezabudnite na 1 lyžicu kokosového tuku, 100 g fíg alebo datlí (zmäknutých, namočených cez noc vo vode) a nejaké suroviny na obalenie – sušené goji, mleté orechy, mandle alebo kokos. Všetky suroviny vložíme do procesora a zmixujeme na hustú masu. Na dochutenie môžeme pridať med a tiež kakao. Inak sú sladké dosť, preto už med nepridávam. Masu necháme pol hodinku stuhnúť v chladničke a potom z nej formujeme guličky, ktoré obaľujeme v sušených rozdrvených goji alebo kokose, orechoch či sezame.

Podľahli ste aj vy chuti a príprave raw koláčikov? Výraz raw je dnes synonymom tepelne neupravenej stravy, ktorá si zachováva vďaka tomu množstvo vitamínov. Čo najradšej nepečiete vy? 🙂

Ani vy neviete odolať lahodnému pudingu? Ja ho síce nejem každý deň, ale raz za čas naň dostanem neodolateľnú chuť. Našťastie existuje jeho zdravšia verzia - chia puding! 🙂

Nebojte sa, pripravíte ho raz-dva!

Stačí vám 1/2 hrnčeka chia semiačok, 2 hrnčeky obľúbeného mlieka a 1 zrelé mango.Na osladenie si dajte trochu stévie, prípadne javorový sirup, med alebo agáve a ďalšie ovocie, aké sezóna dá 🙂 ednu šálku mlieka odložte a druhú šálku zmiešajte s mangovým pyré (pripravené z ošúpaného, nakrájaného manga, ktoré sme pomixovali). Chia semiačka rozdeľte na polovicu a pridajte do oboch zmesí. Metličkou alebo vidličkou ich dobre spolu premiešajte. Chia majú osobitú vlastnosť, že želírujú. Po chvíľke uvidíte, že zmes začne hustnúť. Mangový chia puding nalejte do polovice pripravených pohárikov, nechajte stuhnúť v chladničke a po pol hodinke zalejte čistým pudingom. Pred podávaním ozdobte ovocím a oslaďte napríklad javorovým sirupom.

Rýchle a jednoduché raňajky bez lepku? 🙂 Vyskúšajte niektoré z našich Free From cereálií. Postup: zmiešajte vaše obľúbené mlieko alebo nápoj - ja používam sójové mlieko - a zmiešajte s cereáliami podľa vašej chuti. 🙂

AKTUALIZÁCIA: recenzie a názory našich používateliek nájdete tu. 

---------

Už spúšťame druhú kampaň 🙂 Budeme testovať proteinovú diétu KetoDiet.

Čo testujeme:

KetoDiet je značka obľúbenej proteínovej diéty, ktorá je určená pre riešenie strednej a vyššej nadváhy. Základom sú špeciálne proteínové jedlá, ktoré nahrádzajú v priebehu diétneho plánu bežné jedlá, a umožnia vám pomocou ketózy spáliť vaše uložené tuky. V ponuke KetoDiet sú proteínové nápoje, omelety, polievky, tyčinky a ďalšie typy jedál, ktoré vás zasýtia a poskytnú všetky potrebné živiny, vitamíny a minerály, ktoré budete v priebehu chudnutia potrebovať.

Radi vás necháme otestovať výrobky, aby ste samy spoznali, ako efektívna diéta je, ako vám tento spôsob chudnutia bude vyhovovať, a zistili ste, že sa vďaka tomuto "pomocníkovi" môžete naučiť pravidelnému jedálničku aj vhodnej skladbe vašej dennej stravy.

Mám oblečenie pre chlapčeka od 0 - 3rokov a rada by som ich niekomu darovala kto to NAOZAJ potrebuje. Ak niekto pozná takú rodinu poprosila by som vás keby ste mi dali vedieť a taktiež ich telefón a adresu ĎAKUJEM 

Inšpirujte sa a pripravte zajtra zajtra ráno takéto neodolateľné raňajky. Nech deň začne chutne a výdatne. 🙂

Celý postup na prípravu nájdete tu: https://www.tesco.sk/hravo-a-zdravo/hrave-inspiracie/ranajkove-jogurtove-parfe/

Volám sa Lenka a tento týždeň budem spolumoderátorkou kampane Dni s Tesco špeciálnou výživou. 🙂

Som veľmi rada, že sa môžem spolupodieľať na tejto kampani a zaujímajú ma vaše názory a hlave tipy a triky, ako jednoducho pripraviť a navariť zdravé jedlá a maškrty.

Pripravte sa, že si aj do sýtosti zasúťažíme! Máme pre vás pripravené chutné balíčky, ktoré potešia každú domácnosť.