Ahojte,tie ktoré máte akupiercing...Pomohol Vám reálne? Konkrétne alergia,ďakujem

Baby malu stale dusi. Ale neprestajne. Taky mokry dusivy kasel. Uz som skusila vsetky sirupy a nic. Poradte prosim. Cibulovy sirup mi nevypije..

Život mi dal druhú šancu ❤️

Baby je tu niekto zo Žiliny,vďaka

Ahojte žienky, z ktorej stránky je najvýhodnejšie objednať magnetické Minecraft kocky? Máte skúsenosti? Ďakujem.

Len pripomenie, že kto sa nudí nájde nás aj na fb kde sú aj videá ,takže si môžete naplno vychutnať mlaskajúceho Tibora a chrápajúceho Miška lebo je mi úplne jasné,že bez tohoto nemôžete mať plnohodnotný život 🤣😉

Schreka ľúbim v telke a aj ,,na živo ".🥰 Aj keď ešte nedokončeného.

Dokázal v duchu spočítať počet sekúnd za jeden a pol roka – za dve minúty – v čase, keď bol ešte otrokom, negramotným a nikdy nenavštevoval školu.

Volal sa Thomas Fuller, hoci dejiny si ho pamätajú aj pod menami „Černoch Tom“ či „Virgínsky kalkulátor“.

Narodil sa v Afrike okolo roku 1710 – na území dnešného Beninu – a v roku 1724 bol ako štrnásťročný unesený a predaný do otroctva v Amerike. Nasledujúcich šesťdesiatšesť rokov prežil v otrockej práci na plantáži vo Virgínii, kde pracoval od úsvitu do súmraku.

Nikdy sa nenaučil čítať. Nikdy sa nenaučil písať. Nikdy nezískal žiadne formálne vzdelanie.

A predsa mal Thomas Fuller jednu z najvýnimočnejších matematických myslí, aké kedy boli zaznamenané.

Na sklonku života, keď už mal viac než sedemdesiat rokov, sa o ňom dopočuli dvaja členovia prototroctárskeho hnutia – William Hartshorne a Samuel Coates. Podozrievaví, no zároveň fascinovaní, rozhodli sa s ním stretnúť.

To, čo nasledovalo, zaznamenal doktor Benjamin Rush – jeden zo zakladateľov Spojených štátov a významný abolicionista – ktorý svoj záznam uverejnil v roku 1789.

Skúšky, ktorými Fullera podrobili, by potrápili každého, kto by mal k dispozícii papier, pero a dostatok času. On ich však vyriešil v duchu – za niekoľko málo minút – hoci bol už starý a zničený rokmi ťažkej práce.

Prvá úloha znela: „Koľko sekúnd je v roku a pol?“

Thomas zavrel oči. Jeho pery sa jemne pohybovali, keď počítal. Po dvoch minútach vyslovil: „47 304 000.“

Správne.

Druhá úloha: „Koľko sekúnd prežil človek, ktorý má 70 rokov, 17 dní a 12 hodín?“

Na tento výpočet bolo treba započítať obyčajné i priestupné roky, dni aj hodiny – všetko previesť na sekundy a spočítať. Človek s papierom a perom by sa tým zaoberal aspoň pätnásť minút.

Thomas odpovedal za deväťdesiat sekúnd: „2 210 500 800.“

Jeden z pánov, ktorí počítali písomne, mu oznámil, že sa pomýlil – číslo vraj bolo príliš veľké.

Thomas okamžite odvetil: „Zastavte sa, učiteľ, zabudli ste na priestupný rok.“

Keď pridali sekundy z priestupných rokov, ich písomné výpočty sa presne zhodovali s Fullerovými mentálnymi výsledkami.

Tretia úloha: „Predstavte si, že farmár má šesť prasníc a každá z nich v prvom roku vrhne šesť samičiek; ak sa tento pomer každoročne zvyšuje počas ôsmich rokov, koľko prasníc bude mať farmár potom?“

Išlo o exponenciálnu úlohu – druh matematiky, ktorý si vyžaduje pochopenie geometrickej postupnosti. Po desiatich minútach Thomas odpovedal: „34 588 806.“

Doktor Rush poznamenal, že vyriešenie tejto úlohy trvalo dlhšie nie preto, že by bola pre Thomasa zložitejšia, ale preto, že spočiatku nesprávne pochopil jej zadanie.

Hartshorne a Coates zostali ohromení. Stál pred nimi muž, ktorý nikdy neštudoval matematiku, ktorý nevedel čítať čísla na papieri, ktorý prežil šesťdesiatšesť rokov v otrockej práci na poliach – a predsa dokázal svojím umom prekonať skúsených matematikov.

No ešte viac ich zarazilo niečo iné.

Napriek svojim sedemdesiatim rokom, šedinám a známkam únavy a vyčerpania, Thomas prejavoval pozoruhodnú bystrosť. Obaja sa zhodli, že v mladosti – predtým než ho desaťročia nútenej práce vyčerpali – museli byť jeho schopnosti ešte mimoriadnejšie.

Keď pán Coates poznamenal, že je tragédiou, že Thomas nikdy nezískal vzdelanie hodné jeho génia, Thomas pokojne odpovedal slovami, ktoré zasiahli priamo do srdca:

„Nie, učiteľ, lepšie je, že som sa nič nenaučil, lebo mnohí učenliví ľudia sú veľkí hlupáci.“

Zamyslite sa nad tým, čo tieto slová odhaľujú. Bol to muž, ktorý si uvedomoval vlastnú genialitu, ktorý chápal, že formálne vzdelanie a pravý intelekt nie sú to isté, a ktorý si zachoval dôstojnosť napriek tomu, že mu bola sloboda i nádej odňatá.

Thomas Fuller zomrel v roku 1790, vo veku približne osemdesiat rokov – stále v otroctve, stále na virgínskej farme.

No ešte pred smrťou jeho príbeh nadobudol hlboký zmysel.

Abolicionisti, ako doktor Benjamin Rush, použili Thomasa Fullera ako živý dôkaz proti rasistickým pseudovedám svojej doby – proti tvrdeniam, že Afričania sú intelektuálne menejcenní, že otroctvo je ospravedlniteľné, pretože zotročení ľudia vraj nedokážu zvládnuť slobodu ani vzdelanie.

Tu bolo nevyvrátiteľné svedectvo: muž unesený z Afriky, zbavený vzdelania, zlomený ťažkou prácou, a predsa obdarený matematickým talentom, ktorý sa mohol rovnať univerzitným učencov – ba ich aj predstihnúť.

Nikto nedokázal spochybniť jeho genialitu. Nikto ju nedokázal vysvetliť.

Tieň Thomasa Fullera sa stal darom, ktorý sa otroctvo pokúsilo pochovať, no nikdy ho nedokázalo celkom umlčať.

Dnes si ho pripomíname nielen pre jeho výpočty, ale pre to, čo symbolizuje – nespočetné množstvo žiarivých myslí, ktoré zotročili a umlčali, genialitu, ktorá pretrvala napriek útlaku, ľudský potenciál, ktorý ani reťaze nedokázali zničiť.

Koľko ešte bolo Thomasov Fullerov? Koľko výnimočných myslí zahynulo v otroctve – neobjavených, nezaznamenaných, nikdy nepoznaných?

Nikdy sa to nedozvieme. No vieme, že aspoň jeden z nich žil.

A volal sa Thomas Fuller – muž, ktorý dokázal vypočítať štyridsaťsedem miliónov sekúnd za dve minúty, ktorý nikdy nezabudol na priestupné roky a ktorý vedel, že múdrosť a učenosť nie sú vždy to isté.

Virgínsky kalkulátor. Černoch Tom.

Ale predovšetkým – Thomas Fuller, matematický génius, ktorý dokázal, že génius nemožno zotročiť – ani vtedy, keď je zotročené telo.

Thomas Fuller (okolo 1710 – 1790)
Intelektuálny kalkulátor. Matematický génius.

Ahojte prosím vás aj vám zmizli Kaufland kupóny na lego v aplikácii či len mne ? Mali byť platné 60 dní

ahojte, dnes na mňa vyskočil tento citát - viď obrázok. Súhlasíte? zamyslela som sa nad rodinami, kde niekto pije, dieťa droguje, prepadá v škole alebo proste sú nejaké iné problémy.

Dve kusovky 😂 Som sa teraz vrátila 100 rokov naspäť 😀

Dnes oslavuje svoje 56.narodeniny herec Gerald Butler.

Och veru :D vždy na to oko zabúdam :D

Ahoj,
súťaž na Modrom koníku s RofitApp síce skončila, no práve súťažime o 3-mesačný jedálniček na mieru ZADARMO na našich sociálnych sieťach.

🍀 Súťažíme na 4 miestach, a ty sa môžeš zapojiť všade! 🍀

Súťaž beží na:
🟢 IG sk: https://www.instagram.com/modrykonik_sk
🟢 FB sk: https://www.facebook.com/reel/1291754282753429
🟢 IG cz: https://www.instagram.com/modrykonik_cz
🟢 FB cz: https://www.facebook.com/reel/1188559299819899

Držíme palce!

Ktorá sestrička zháňala hračky z kinderiek? 🙏🏻😉

toto ma zaujalo. len mi napadlo, ze ci sa tie pomarance nezosuveria casom. co myslite? 🧐

Pana moc nemusim, ale toto je velke mudro ♥

Indický škvrnitý pižmoň je najmenším kopytníkom na svete – meria sotva dvadsať až dvadsaťpäť centimetrov a váži približne tri kilogramy. Pôsobí ako králik s miniatúrnymi kopýtkami. Rohy mu chýbajú, no zato má nápadné tesáky, keďže je všežravec – nepohrdne rastlinnou potravou, hmyzom, drobnými hlodavcami, ba dokonca ani rybami či krabmi, a vôbec, mimoriadne obľubuje vodu. Pravdepodobne práve takto vyzerali dávni spoloční predkovia dnešných kopytníkov a veľrýb, ktorí žili pred päťdesiatimi miliónmi rokov – verí sa, že výzor aj spôsob života pižmoňov sa odvtedy zmenili len nepatrne.

Je až zarážajúce, že z takejto drobnej bytosti vytvorila evolúcia najväčšie tvory planéty – z tých, čo sa skrývali v tráve, sa stali plavci brázdiaci oceány, z nôh s kopýtkom vyrástli plutvy a akou ohromnou inteligenciou ich príroda obdarila! Keby mala evolúcia dostatok času, premenila by čokoľvek na čokoľvek – aj králiky by sa jedného dňa mohli stať rozumnými.

Ahojte,synovi idu trhat trvalé 3 štvorky a 1 päťku. Chcem sa spýtať či mu to dať vytrhnúť naraz alebo po dvoch. Uz teraz to zle prežíva,takze ak naraz mal by tento stres len raz, na druhej strane neviem či to nie je naraz veľká záťaž na organizmus alebo napr väčšie riziko infekcie? Tie čo máte s tým skúsenosť,ako ste to riešili pri svojich deťoch?

Dnes oslavuje svoje okrúhle 70. narodeniny oscarová herečka Whoopi Goldberg.

Takže aj naša ZŠ sa pridáva, a 17.11 deti ostávajú doma. Som rada, že p. riaditeľka dala riaditeľské voľno. 🙂

Louisa Pasteura si bežne pripomíname pri slovách „pasterizované mlieko“. Paradoxne, s mliekom nemal spočiatku vôbec nič spoločné – jeho svetom boli víno a pivo.

V polovici 19. storočia bola Francúzska ríša veľmocou vinárstva, víno patrilo k najdôležitejším exportným artiklom i k národnej hrdosti. A zrazu túto ríšu zasiahla tajomná pohroma, ešte pred nástupom fyloxéry.
Vinári po celej krajine narazili na znepokojivé „choroby vína“:

— Kysnutie – ušľachtilé víno sa z minúty na minútu menilo na ocot.

— Horkosť – v nápoji sa objavoval trpký, odpudzujúci tón, ktorý ho robil nepiteľným.

— „Otučnenie“ – víno zhustlo, stalo sa lepkavým, mastným, takmer sirupovitým.

— Zakaleniu – stratilo krištáľovú čírosť a stávalo sa mútne.

Tieto pohromy ohrozovali celú francúzsku ekonomiku. Sudy vína v hodnote miliónov frankov, posielané do Anglicka či Ameriky, po príchode menili obsah na skazu. Povesť francúzskeho vína visela na vlásku. Vinári boli bezradní: príčiny pripisovali božiemu hnevu, zlým dubovým sudoch, fázam mesiaca či elektrickým výbojom v ovzduší.

Napoleon III. chápal, že ide o česť Francúzska aj o obrovské peniaze. A tak k prípadu povolal štyridsaťročného Louisa Pasteura. Ten už bol uznávaným chemikom, no ešte nie „otcom mikrobiológie“. Preslávili ho objavy v kryštalografii a najmä slávny experiment s kolbou ohnutého hrdla, ktorým vyvrátil teóriu samovoľného vzniku života.

Paster sa problému chopil nie ako vinár, ale ako vedec. Vrátil sa do rodného Arbois, kde si na vinárstve zriadil improvizovanú laboratóriu. Namiesto tradícií siahol po svojom najdôležitejšom nástroji – po mikroskope. Najprv skúmal zdravé víno: pod objektívom videl drobné okrúhle bunky kvasiniek, známych pôvodcov kvasenia, ktoré mení cukor na alkohol.

Potom preskúmal víno „choré“ – a tam ho čakalo odhalenie. V prekysnutom víne popri kvasinkách objavil drobné paličkovité organizmy: baktérie, ktoré premieňali alkohol na octovú kyselinu. V horkých vínach našiel iné mikroorganizmy, v „tučných“ zase také, ktoré vytvárali slizké polysacharidy.

Jeho záver bol prevratný: choroby vína nespôsobujú tajomné chemické reakcie ani hnev nebies. Sú dielom neviditeľných živých tvorov – mikróbov, ktoré sa dostanú do vína a súperia s „dobrými“ kvasinkami alebo začnú svoju deštruktívnu činnosť po ukončení kvasenia. Každá choroba mala svojho vlastného mikrobiálneho pôvodcu.

Na záchranu vína bolo potrebné zabiť „zlé“ mikróby bez toho, aby sa zničil samotný nápoj. Keby sa víno varilo, stratilo by svoju ušľachtilú chuť a vôňu. Paster preto začal opatrne ohrievať víno na rôzne teploty a len na krátky čas. Po mnohých pokusoch našiel zlatú strednú cestu: zohriať víno na 55–60 °C na niekoľko minút stačilo na usmrtenie škodlivých baktérií, pričom chuť i aróma zostali nedotknuté.

Tento postup, ktorý dostal meno pasterizácia, sa stal záchranou francúzskeho vinárstva. Víno bolo možné bezpečne fľašovať a posielať na najvzdialenejšie miesta sveta – a ono už „neochorelo“.

Objav mal dosah ďaleko za hranice vinohradov. Čoskoro povolali Pasteura aj do pivovarov, kde rovnakým princípom zachránil výrobu piva, a do hodvábnického priemyslu, v ktorom dokázal, že choroby priadky morušovej majú tiež mikrobiálny pôvod.

Práca s vínom sa stala najpresvedčivejším dôkazom jeho mikrobiálnej teórie chorôb. Ak mikróby dokážu ničiť víno a zabíjať priadky, prečo by nemohli spôsobovať ochorenia aj ľuďom a zvieratám? Z tejto myšlienky vyrástla moderná medicína. Chirurg Joseph Lister, nadchnutý Pasterovými výsledkami, zaviedol antisepsu: začal dezinfikovať nástroje i rany karbolovou kyselinou. Paradoxom je, že príbuzné myšlienky Ignaz Semmelweis vyslovil o dve desaťročia skôr – a lekári ich vtedy odmietli.

Neskôr Pasterove práce viedli k vzniku vakcín proti antraxu a besnote. Zdanlivo jednoduchá prosba cisára zachrániť národný nápoj tak položila základy mikrobiológie, asepsy, imunológie – a zachránila milióny ľudí. A samotná pasterizácia mlieka? V Európe sa začala používať až na konci 19. storočia, v USA až na začiatku 20. – už po Pasterovej smrti.

Čo funkcia obsadená koalíciou,to "skvost" tam sedí.Ale tento je uplne najprimitívnejší ...