Oteckovia, ak túžite vytvoriť si s novorodencom čo najintímnejší vzťah hneď po narodení, nebojte sa to dať najavo. Buďte iniciatívni, preukážte vlastný záujem byť súčasťou novovzniknutej situácie hneď od začiatku. Ako však na to? Poradíme vám.

Vaša partnerka nosí dieťatko 9 mesiacov pod srdcom. Ona ho porodí, začína kojiť a trávi s ním väčšinu dňa. Nejeden otecko sa preto v takejto chvíli môže cítiť odstrčený, prípadne ani sám netuší, akým spôsobom nadviazať prvé, a často tak dôležité, puto s vlastným dieťaťom. Počuli ste už o bondingu? A ako ho vytvoriť medzi otcom a bábätkom?

Čo vlastne bonding je?

Ide o vytváranie intenzívnej väzby s novorodencom bezprostredne po jeho narodení. Nadväzovanie intenzívneho emočného a biologicky prirodzeného vzťahu medzi rodičom a dieťaťom, budovanie náklonnosti, intimity a dôvernej lásky.

Niektorí oteckovia sa cítia silne zviazaní so svojím novorodeniatkom už niekoľko minút po narodení, iným to môže trvať oveľa dlhšie. Je to však úplne normálne. Nie je dôvod cítiť sa previnilo.

Prinášame vám niekoľko tipov, ktoré vám na začiatku môžu dopomôcť vytvoriť so svojím dieťatkom lepší bonding:

Dobrý deň, chcela by som od vás poradiť ohľadom nejakých vecí ako sú dávky a načo mám a nemám nárok....poradí niekto? 🙂

Na ihrisku len smutne pozeráte, ako sa všetky deti spoločne hrajú, len to vaše ticho sedí a nepriblíži sa k nikomu na krok. Rozprávate sa s priateľkou v obchode a váš drobec vám div pod sukne nevlezie. Alebo si vás nebodaj zavolala do školy triedna učiteľka s tým, že váš školáčik je až príliš tichý samotár? Hanblivosť u detí je ťažkým orieškom. Nemusíte sa s ňou ale zmieriť a nečinne sa prizerať.

Niektoré deti sa s takouto povahou narodia, iné sa k hanblivosti dopracujú pri kontakte s druhými deťmi, alebo aj s dospelými. Deti sa ostýchajú skôr pred dospelákmi, ako pred svojimi rovesníkmi. Stačí jedna zlá skúsenosť, výsmech, konflikt a dieťa sa uzavrie do seba. „Keď sa to stalo zrazu, tak sa niečo vážne muselo stať, možno jej niekto niečo povedal a teraz má v hlávke, že cudzí sú zlí a maminka ma ochráni,“ pridala do diskusie svoj názor na problém jednej maminky alex49.  Každá mama pozná svoje dieťa najlepšie, a preto by mala sama vyhodnotiť, čo stojí za prehnanou hanblivosťou jej ratolesti.

Kedy je už dôvod na obavy?

U malých detí bývajú takéto prejavy normálne. Môžu to byť dokonca obdobia, kedy sa dieťa schováva za maminu sukňu pred neznámymi ľuďmi alebo je nesmelé pred rodinnými príslušníkmi, ktorých dlho nevidelo. Hanbiť sa pred cudzími je v poriadku, nie ale pred ľuďmi, ktorých dieťa dôverne pozná.

Zvyčajne to však prehrmí po tom, čo sa dieťatko trochu oťuká. „Prešlo to samé. Nikdy som ho nejako nenútila byť iný ako to cítil on sám,“ píše na Modrom koníkovi geegee. Ak dieťatko vyčkáva, pozoruje deti pri hre a osmelí sa až po nejakom čase, je všetko v poriadku.

Horšie je, keď takéto nesmelé správanie a samotárčenie pozorujete na dennom poriadku a ku kontaktu s deťmi akosi neprichádza. Nerozumiete tomu, prečo sa dieťatko len pozerá na ostatných ako sa hrajú, alebo sa chce hrať iba samé? Povahu dieťatka netreba silou mocou meniť a asi sa to ani nedá, môžete mu ale aspoň trošku pomôcť, aby bolo pre neho nadväzovanie kontaktov aj neskôr, napríklad v škôlke či škole, jednoduchšie.

Ach, tie tabuľky. Nejedna z nich máme hlavu v smútku, najmä keď sa nám zdá, že rozdiel medzi schopnosťami bábätka a tabuľkovému vývinu je až príliš veľký. Spravidla by sa mal drobček začať sám pretáčať v období medzi štvrtým a šiestym mesiacom. Čo ale v prípade, že sa tak nedeje? Je naozaj dôvod na paniku? Aké skúsenosti majú so svojimi ratolesťami iné mamičky?

Každé dieťatko je iné. Kým jedno začne chodiť už vo svojich deviatich mesiacoch, druhé sa odhodlá pustiť až v roku a pol. Podobné je to aj s pretáčaním na bok či bruško. „Dcérka sa otočila, keď mala cca 3 mesiace. Ale potom sa asi zľakla, tak dlho nič. Pretáčala sa už v 4. – 5. mesiaci. Ale staršia sa pretáčať nechcela a aj chodiť začala, keď mala rok a 1 – 2 mesiace,“ potvrdzuje salma22 v diskusii na Modrom koníkovi.

Podobnú skúsenosť so svojimi deťmi má aj onga1312: „Moja malá má skoro 3 týždne, drží už hlavičku a otáča ju. Spinkávať chce len na brušku, čo o prvom lenivcovi nemôžem povedať. Síce má už skoro 7 rokov, ale od malinka bol lenivý na všetko.“ Každé bábätko na to musí skrátka prísť samé a vaše obavy to nijako neurýchlia. Dôležité je nenechávať bábätko bez dozoru na posteli, gauči alebo prebaľovacom pulte. Aby ste neboli prekvapená, keď sa po prvýkrát pretočí práve v tejto nevhodnej chvíli.

Ako sú na tom iné bábätká?

„Moje dvojtýždňové dievčatko sa dnes otočilo celým telíčkom na pravú, potom aj na ľavú stranu. Neverili sme vlastným očiam,“ zdôverila sa na fóre nikoletka_h.

„Otočiť áno, ale nie pretočiť. Moji sa pretočili prvýkrát v 4. mesiaci, keď som prestala naširoko baliť,“ vysvetľuje xenicka13.