Som mama.. som mama.. ja som vážne mama.. 🙂 som mamou najkrajšieho, najúžasnejšieho, najšikovnejšieho a toho najroztomilejšieho bábätka pod slnkom, mojej bambulky Laurinky.. :-* a už celých 8 mesiacov.

Neuveriteľne to letí, ešte len sa narodila. Ešte len som ju prvýkrat videla, prvýkrát počula jej plač, prvýkrát ovoňala jej vôňu, prvýkrát ju pobozkala, prvýkrát vzala do náručia.. vlastne zo začiatku bolo pre mňa všetko prvýkrát, až som si vravela "Čo ja s ňou vlastne teraz mám robiť?".. Takže všetko bolo "to naše po prvé"!! 😀 A odvtedy už ubehlo neuveriteľných 8 mesiacov. Osem mesiacov, počas ktorých som sa toho naučila viac ako za celý život.. 

Pýtate sa, čomu ma priučila?? Jhááj všeličomu. Hlavne nespávať a ponocovať (a tak dobre nekecám, to som ovládala aj počas mojich bujarých rokov), skoro ráno vstávať (tak toto bol u mňa kameň úrazu, ja čo som neeranostajko), vlastne budiť sa na každé šuchnutie, ktoré začujem. 🙂 Už si niekedy pripadám ako superpes s citlivým sluchom.. a nie len sluchom, ale aj čuchom.. lebo cítiť plienku tohto malého poserajka.. jajaj, to ja zvládnem na ďaleko, keďže už papáme všetko (a to skoro doslova všetko, ona keby mohla, zje aj mňa), tak to sem tam aj pekne zaváňa.. naučila ma však aj brať väčší ohľad na milovanú osobu ako na samu seba, uprednostňovať iného pred sebou, čo Vám poviem, ja už proste pre seba nie som až taká dôležitá. Pre tie jej modré očí a úsmev by som urobila všetko. :-* doslova a dopísmena (dokonca ja, čo nahlas v byte nikdy nespievam, teraz spievam a dosť hlasno, a dokonca mi to robí radosť - preto by som sa chcela ospravedlniť všetkým susedom, že to musia počúvať, ale zasa im aj ďakujem, že nám ešte žiaden neprišiel vyklopávať na dvere a ani žiadne nepriateľské papieriky som si ešte nenašla na dverách). 

Stala som sa matkou, matkou na plný úväzok.. Nebolo to však ľahké. Kým sa Vám všetko ako tak preleží v hlave a uvedomíte si, že nemôžete ísť zrazu len tak hocikedy do kina na ten nový akčák, ktorý by ste si tak rada pozrela, alebo len tak si vybehnúť s kamoškami na kávu a dozvedieť sa nejaké tie nové klebety, alebo sa proste len tak v kľude usalašiť doma na hajzlíku a ... alebo si dať horúci kúpel, peeling, masku a neviem čo všetko v momente, keď na to máte chuť, možno si aj poplačete čo to, možno si aj ponadávate, aké je to strašne nefér, lebo ten, ktorý Vám dodal spermie na splodenie tohto úžasného malého človiečika, si žije život ako predtým, nie príliš poznačený tým, že Vám do života vstúpil nový človiečik, ktorý vyžaduje 24/24 a 7/7.. možno Vás podaktoré chytí aj popôrodná depka, hysáky, záchvaty alebo neviem čo iné (našťastie sa u mňa nič také nevyskytlo).. ale to všetko prejde a všetko bude nakoniec viac ako dobré, vlastne celý život bude zrazu oveľa lepší, oveľa krajší a najmä si uvedomíte, že ste sa predtým museli straaašne nudiť.. Ja som si tak už niekoľko krát povedala, že čom som a čo sme vlastne robili predtým, veď sme sa len tak bezcieľne potácali svetom, v kolobehu rutiny, do práce, z práce, von s kamošmi, na nákupy, dovolenky.. Ooooukeej, netvrdím, že to nie je švanda a že som si to neužívala aj predtým.. ale teraz to má proste iné grády, má to zrazu všetko zmysel..

Musím priznať, že aj ja som si zo začiatku troška poplakala a polamentovala.. počas obdobia, kedy som bola mrožom (čiže keď som bola tehu), mi narástla kopa vlasov, spevneli mi nechty, celkovo som sa cítila počas tehu výborne. :-* zrazu bez úrazu, dva mesiace po pôrode, som dokázala každý deň zaplniť tri krát denne záchodovú misu gučou vlasov (kupodivu mi na hlave ešte stále kopa ostala, neviem ako to je možné), vlasy boli všade, v posteli som nimi bola obsiata každé ráno, na podlahe, na koberci, v polievke, dokonca aj v malej plienkách.. Nič iné som nerobila, len každý deň vysávala, lebo som nezniesla, keď už malá začala štvornožkovať a mala tých mojich vlasov plné rúčky, prepletené medzi prstami .... ooooch, našťastie je už aj toto minulosť a teraz zasa vyzerám smiešne, lebo mi na hlave vyrašili nové vlasy, čiže som tak troška ako Majka z Gurunu. 🙂🙂 našťastie aj toto bude len dočasné.

To vysávanie každý deň mi ostalo doteraz, nejako som si zvykla na to, že keď prebehnem tú podlahu každý deň, tak je krásne čistá a malá môže tradákať kade tade a je aj ona celkom čistá, kým sa neupatle od zeme z kvetináča alebo od banánu a iného jedla :D to je tiež kapitola sama o sebe (našťastie práčka mi ešte nevypovedala službu, síce ten vysávač už začína štrajkovať, ale tak musím mu uznať, že sa mu už ani nečudujem).

Ahojte newim jestli sem tu spravne ale sem tehotna 7 tydnu a srdicko mojiho ditete jeste nebyje je to normalne mam trochu strach je to moje prvni tehotentstvi mohli by ste mi dat radu dekuju

Vďaka Andrejke Kundríkovej z www.nosime.sk som mala možnosť otestovať v tom čase čerstvú novinku, rastúcu Tulu s názvom Free to Grow. Za túto možnosť veľmi pekne ďakujem.

Výrobca udáva nosič ako vhodný od narodenia (resp. od 3,2kg) až do 4-och rokov. Ja osobne by som spodnú hranicu pri bežnom nastavení nosiča posunula na 1-2 mesiace, úplné novorodeniatko si v ňom predstaviť neviem, a hornú hranicu by som stanovila max na 2 roky, Evka v čase fotenia mala niečo cez rok a pol a 86 konfekčnú, nosič jej už bol malý. Na občasné poponesenie do tých dvoch rokov ok, v prípade plnohodnotného nosenia by som už určite menila za väčší.

Najmenšie bábätko, ktoré som v nosiči počas testovania zažila, malo 4,5kg, nosič mu bol na najužšom nastavení akurát. Dalo by sa prípadne núdzovo stiahnuť šnúrkou, kde som dosiahla úctyhodných 11cm, pri bežnom nastavení na najužšie meral nosič na šírku okolo 19cm (čo je tiež veľmi príjemné).

Poďme teda od začiatku – bedrový pás je široký 12cm, ku koncom sa zužuje na 9cm, hrubý 1cm, tvrdší (ako býva pri Tule zvykom), členitý na 3 časti, obsahuje aj kapsičku (podľa mňa zbytočnú), najužšie stiahnutie má na 63cm čo je super, vhodný aj pre veľmi štíhle osoby. Pracky neobsahujú poistky, ani ich netreba – sú veľmi pevné a istiaca gumička je prítomná. Bedrák nie je robustný, je tenší a tvrdší, ale stále dosť pohodlný.

Chrbtová opierka je rastúca, teda dá sa upravovať na šírku aj na výšku. Na výšku sa upravuje popruhmi, na výšku je to veľmi šikovne vyriešené – na bedrovom páse z vnútornej strany je popruh, na ktorom je navlečený tunel z látky, ktorý sa rozširuje a zužuje a pomocou cvokov fixuje. Je to skvelé preto, lebo stiahnutie nosiča nedeformuje bedrový pás a zároveň dieťa nie je podsadené v nahrčenom materiáli. Čo sa mi nepáčilo – ceduľka na mieste, kde býva umiestnené dieťa. Osobne by som ju odtiaľ odpárala.

Výška sa dá regulovať od 29 do 41cm, šírka od 19 do 39cm pri bežnom nastavení, šnúrkou sa dá stiahnuť až na 11cm. Pri krku regulácia nie je.