Výdatný spánok je potrebný nielen pre dieťa, ale pre všetkých členov domácnosti.  Nočné mory sú nepríjemná situácia, ktorá starostlivých rodičov veľmi vystraší a zároveň oberie o pokoj nielen počas noci, ale aj počas dňa. Rozmýšľanie nad dôvodmi prečo sa takáto nepríjemná vec dieťaťu deje a ako mu pomôcť je veľmi vyčerpávajúce a stresujúce.

Nočné mory a nočný des sú na prvý pohľad podobné poruchy spánku, avšak existuje medzi nimi zásadný rozdiel. Nočný des je omnoho závažnejší, dieťa sa pri ňom nedá zobudiť, často dokonca vstane z postele a snaží sa niekam odísť a zo svojho sna si po zobudení nepamätá vôbec nič. Nočné mory sú v podstate živé sny, dieťaťa sa pri nich dá ľahko zobudiť a skoro vždy si pamätá, čo sa mu snívalo. 

Nočné mory a ich priebeh

Priebeh a intenzita nočného budenia sú od dieťaťa k dieťaťu iné. Niektoré len zo spánku skríkne a spí ďalej, iné si vyžaduje prítomnosť rodičov, telesný kontakt, upokojujúce slová, hudbu. Nočné mory sa vyskytujú zvyčajne v druhej polovici noci, keď je mozgová činnosť veľmi intenzívna a dieťa spracováva všetky podnety, ktoré zažilo počas bdenia a nejedná sa len o negatívne zážitky, ale aj pozitívne informácie. Dôvodom desivých snov môže byť naozaj čokoľvek, nástup do škôlky, sťahovanie, narodenie súrodenca, prechod na inú stravu, odúčanie od plienok, pozeranie strašidelných rozprávok, narodeninová oslava, výlet do ZOO, prechádzka lesom a mnoho iného.

"Mne sa tiež niekedy v spánku z ničoho nič rozplače alebo skríkne a potom spinká ďalej. Snažím sa ho ukľudniť, že som pri ňom a že ho nikomu nedám, že ho veľmi ľúbim a tak. Niekedy to zaberie hneď, inokedy ho musím trošku učičíkať v náručí. Určite sa im niečo sníva, veď cez deň registrujú toľko vecí a potom sa im to všetko preháňa v hlávkach," popísala zlé sny u svojho dieťatka jedna z mamičiek na fóre.

Nočnými morami môžu trpieť deti v akomkoľvek veku, nie sú výnimkou ani u pol ročných detí, dokonca ani u tínedžerov.

Príroda je nevyčerpateľný zdroj energie, taký bezplatný liek a pohladenie na dušu. Ani s príchodom deti sa rodičia nemusia vzdať turistických výletov, treba ich len prispôsobiť fyzickej zdatnosti a veku dieťaťa.  Medzi takéto turistické trasy, ktoré si možno užiť aj s menšímimi ratolesťami patrí aj tatranská príroda v Žiarskej doline.

Tento turistický výlet sme sa s osem ročnou dcérou rozhodli absolovať menej pohodlným spôsobom, čiže v kombinácii s vlakom a autobusom.  Na celodenný výlet takéhoto typu si vždy do batohu pribalíme aj náhradné oblečenie, respektíve oblečenie, ktoré by sme mohli potrebovať pri zmene počasia, v tomto konkrétnom prípade to boli tričká s krátkým rukávom a kraťasy, okrem toho sme nezabudli ani na krém s ochranným UV faktorom, šiltovky, slnečné okuliare, vlhčené aj nevlhčené vreckovky, čelovku, dostatok tekutín a nejakú tú čokoládu na rýchle doplnenie energie. Zo Žiliny do Liptovského Mikuláša sme cestovali rýchlikom, čo bolo celkom pohodlné. Z Liptovského Mikuláša naša cesta pokračovala  autobusom  z autobusového nástupišťa, ktoré sa nachádza  blízko železničnej stanice, do obce Žiar, kde sme vystúpili na konečnej zastávke. Odtiaľto sme už peši, spolu s ostatnými turistami, pokračovali asfaltovou cestou k chate Žiar.  Na výber sú dve možnosti, jedna vedie po asfaltke až k samotnej chate, druhá je trochu náročnejšie, ale určite zaujímavejšia a ide cez les. My sme sa vybrali tou cez les.

Prvou zaujímavosťou na tejto turistickej trase bola Medvedia štôlňa, jediné sprístupnené banské dielo na Liptove. Určite sa oplatí obetovať niekoľko eur a vôjsť dovnútra bane, kde si možno pozrieť ako sa v dávnej dobe ťažilo zlato. Okrem toho je Medvedia štôlňa súčasťou projektu "Bájna ríša Agharta". Každý kto chce môže sa do projektu zapojiť  v ktorejkoľvek zo štyroch krajín, na ktoré tvorcovia rozdelili Liptov.  Je to v podstate zberateľská hra, v rámci ktorej môžu zberatelia na určených miestach získať pamätnú mincu (treba ju kúpiť) a pečať do mapy. Po získaní všetkých štyroch pečatí dostane zberateľ piatu vzácnu mincu krajiny Agharta. Zbieranie mincí nie je nijako časovo obmedzené, je to dlhodobý projekt, ktorý prebieha už niekoľko rokov. Celkovo sú tieto krajiny štyri: Netopierkovo (Jánska dolina), Mincovníčkovo (Liptovský Ján), Sv. Barborka  (Žiar) a Permoníkovo (Podbanské).

Po prehliadke Medvedej štôlne sme pokračovali v našom výlete ďalej po asfaltovej ceste. Približne po desiatich minútach sme prišli k bodu, kedy sme sa mohli rozhodnúť či pôjdeme ďalej po asfaltke alebo cez les. Keďže obe máme radšej prechádzku lesom, prešli sme lavičkou cez potok a pokračovali sme po lesnej cestičke.

Z lavičky sme pomalým krokom a s častými prestávky asi za hodinku a pol prišli až chate Žiar. Po ceste sme si sem-tam odtrhli sladučkú čučoriedku (pretože vysvetliť dieťaťu, že sa to nesmie, keď vyzerajú tak lákavo je ťažké), vychutnávali sme si výhľady na okolitú krajinu, hoci miestami ich kazil pohľad na vyrúbané a holé miesta po ťažbe dreva. Kúsok pred chatou Žiar sa lesná cesta spája s asfaltovou, ktorá vedie až k chate. Už zdiaľky sme videli a počuli zurčiacu vodu Šarafiniového vodopádu stekajúcu po skalách blízko cesty.

Na Žiarskej chate sme si chvíľu oddýchli, osviežili sa nanukmi a chladenými nápojmi. Po chvíľke sme v našej ceste pokračovali ďalej k symbolickému cintorínu a potom k už spomínanenmu Šarafiovému vodopádu, ktorý v približne 20 metrovej kaskáde steká po skalách z výšky 1480 metrov nad morom.