Žienky dcérka horuckovala 3,4 dni a teraz sa vyhadzala
Berie atb lebo mala aj crp vysoké. Atb berie uz druhy den. Ale co jej dat nq vyrážky. Je autista
Ona si to skriabe.

avatar
dominika_cAMBASÁDORKA
9. nov 2025    

Nedeľné ráno – po 45 minútach pri sporáku mám presne toľkoto palaciniek 🙈 Zn. život s 3 chlapmi. A to ešte neprišla puberta… 😵‍💫😅 Každopádne, prajem krásny zvyšok nedele 🥰

avatar
oz_hasamOverená organizácia
9. nov 2025    

🐒 Rudo a Julka sa znova púšťajú do dobrodružstva! Tentoraz pôjde o niečo, čo môže zachrániť život 💚.

Už čoskoro vám ukážeme, na čom sme s nimi celé mesiace pracovali...
_________________________
občianske združenie HASAM 🧡 - Požiarna prevencia inak!

#poziarnaprevencia #hasam #tajomstvo #niecosachysta #rudovedobrodruzstva

avatar
bjnr
9. nov 2025    Čítané 363x

😤 Nepotrebujete potlačiť hnev. Len mu dajte spoločnosť

💬 Po dlhom dni sa vrátite domov, partner (alebo kolega) povie niečo, čo vás podráždi. Cítite, ako sa vo vás dvíha vlna frustrácie. A v tej chvíli sa všetko láme – buď sa zatnete, alebo odpálite druhého. Ale čo ak by ste namiesto toho… pridali ďalšiu emóciu? Trochu zvedavosti („Čo ma na tom vlastne tak rozčúlilo?“), alebo priznanie zmätku („Som zmätený, čo tým chcel povedať…“). Možno dokonca rozpoltenosti („Časť vo mne súhlasí, časť sa búri…“). A to je ono. Nemusíte svoje emócie potláčať — stačí ich rozšíriť. Keď k hnevu pridáte zvedavosť, vznikne rozhovor. Keď k smútku pridáte nádej, vznikne pohyb. Keď k frustrácii pridáte súcit, vznikne zmena. 

🧠 Emócie nie sú fixné, ale vytvárané mozgom. Čím širšiu emocionálnu slovnú zásobu máte, tým lepšie zvládate stres. Pomenovanie emócií aktivuje mozgové centrum sebakontroly – doslova „schladí“ amygdalu, teda časť mozgu zodpovednú za reakciu hnevu. 

💬 Pozitívne emócie rozširujú myslenie a zlepšujú tvorivosť aj riešenie problémov. Zdieľanie zraniteľnosti zvyšuje dôveru vo vzťahoch – doma aj v práci. 

❤️ Páry, ktoré počas konfliktu dokážu vyjadriť aj „mäkšie“ emócie (napr. zvedavosť, smútok), majú vyššiu šancu na dlhodobú spokojnosť. Ľudia, ktorí dokážu pomenovať viac emócií (tzv. emotional granularity), zvládajú stres o 30% lepšie. 

🧭 Otázky, ktoré si môžete položiť: 

Akú emóciu práve cítite pod svojím hnevom? 

Mala iba dvanásť rokov, keď po prvý raz uzrela knižnicu. Bola dcérou ženy, ktorá pracovala ako pradlena v dome belých na americkom Juhu. Zvedavo pristúpila k policiam a vzala do rúk knihu… kým ju nezastavil hlas:

„Si čierna. Čierni nevedia čítať.“

Tieto slová ju nezastavili. Naopak – zapálili v nej svetlo.

Volala sa Mary. Narodila sa v roku 1875 v skromných pomeroch, ako pätnáste dieťa zo sedemnástich. Od útleho veku musela pracovať. No v ten deň, stojac pred knihou, ktorú jej nezakazoval zákon, ale predsudok, pochopila, že najväčšou prekážkou nie je farba kože, ale vnútená nevedomosť.

Denne prešla šestnásť kilometrov, aby sa dostala do školy. Naučila sa čítať. A potom to učila svoju rodinu. Susedov. Farmárov. Chodila od dverí k dverám. Ako keby učenie bolo jej spôsobom odporu.

Stala sa najlepšou žiačkou. Potom učiteľkou. Založila školu, ktorá sa časom premenila na univerzitu. Pôsobila aj v miestach, na ktoré sa zabúdalo. Vychovávala budúcich učiteľov gramotnosti. Menila životy.

Nešlo jej iba o výučbu. Pozdvihovala vedomie. Pomáhala ľuďom znovuzískať hlas, vlastný príbeh, vlastnú dôstojnosť.

Odhaduje sa, že naučila čítať viac než päťtisíc ľudí. No jej skutočné dedičstvo sa nedá vyčísliť. Pretože každé slovo, ktoré sa vďaka nej niekto naučil vysloviť… bolo víťazstvom nad zabudnutím.

Zomrela v roku 1955 — v tom istom roku, keď sa iná černošská žena odmietla vzdať miesta v autobuse.

A hoci Mary toho okamihu nedožila, nepochybne ho zasiala.

❗ Tento príbeh je založený na biografii Mary McLeod Bethune. Niektoré časti sú literárne stvárnené, no verne odzrkadľujú historický kontext.

Moze byt zalahnute, nepocujuce ucho z osmicky? Vytery negativne, no ucho nefunguje na 100%, nepocujem nan akoby cely den zalahnute, bez bolesti, osmicku mam uz len vlavo dole a lave ucho je problem, chodim na orl jak na klavir a bez efektu.

Študent z Popradu. Mal veľmi dobrú otázku nachystanú: Ako sa viete ráno pozrieť do zrkadla, pán premiér ? Odpoveď by asi nestála za veľa. Ale zaujímavé je, že riaditeľka gymnázia, ktorá si ho natáčala na mobil a zavolala na neho políciu, kandidovala za Hlas. Čo to v sebe máme, že už ani študentom nedovolíme slobodu prejavu? Študenti absolventi VŠ píšu po chodníku svoje mená farbami a študent frustrovany z toho čo sa deje, vraj vie ako také debaty prebiehajú. Že tam nie je priestor na otázky. Hovoril vraj zo skúsenosti. Zrejme sme niečo prehliadli. Zrejme už žijeme dobu spred '89 a ani sme si to nevšimli. Uvarili nás?

✌🏽Otvorený list študentov z Popradu, ktorí ukazujú, že v tejto krajine je stále veľa mladých, pre ktorých novembrové ideály nie sú iba minulosť, ale sústavný zápas!

📩 “Takéto podujatie s predstaviteľom štátu, ktorý ťahá našu krajinu preč z demokratických štruktúr a sympatizuje s
totalitnými režimami, a to v období 36. výročia jednej z najdôležitejších politických udalostí a zmien v histórii novodobého Slovenska, nemôže byť už len z princípu apolitická.

Týmto spôsobom vyjadrujeme obavy zo zneužitia vzdelávania na propagáciu
ideológie a politických cieľov, s čím zásadne nesúhlasime. Apelujeme na zachovanie nestranného vzdelávacieho prostredia, ktoré ideologicky neoplyvňuje proces kritického a analytického myslenia žiakov.“

Múza deviatich tvorcov: škandálna vdova, ktorá prežila takmer všetkých svojich geniálnych druhov

Alma Schindler-Mahler-Gropius-Werfel bola dcérou maliara, manželkou skladateľa, architekta a spisovateľa, milenkou najznámejších a najnadanejších mužov svojej epochy. Väčšinu svojich slávnych životných druhov prežila, čo poskytlo jej životopíscom dôvod nazývať ju nielen „múzou deviatich tvorcov“, ale aj „vdovou štyroch umení“.

Na sklonku života vydala škandalózne pamäti, v ktorých sa o svojich milencoch vyjadrovala mimoriadne nelichotivo a neraz prejavovala antisemitické názory, hoci väčšina jej vyvolených bola židovského pôvodu.

Alma Schindler sa narodila vo Viedni roku 1879 v rodine krajinára. Keď mala sedemnásť, zahľadel sa do nej samotný Gustav Klimt – a keby nebolo prísneho dozoru jej matky, ich vzťah by sa neskončil iba pri tajných stretnutiach a bozkoch. Dvadsaťročná Alma sa napokon zaľúbila do skladateľa Alexandra Zemlinského, u ktorého študovala hudbu. Sama komponovala piesne a bola výbornou klaviristkou.

Tento hudobno-romantický vzťah trval takmer dva roky a mohol prerásť do niečoho vážnejšieho než do listovej korešpondencie, no rodina Alme zakázala v stretnutiach pokračovať.

Jej prvým manželom sa stal preslávený skladateľ Gustav Mahler. Bol od nej o dvadsať rokov starší a v tom čase zastával post riaditeľa a hlavného dirigenta Viedenskej opery. Mahler trval na tom, aby mladá manželka odložila vlastnú tvorbu a venovala sa domácnosti a výchove ich dvoch dcér. Tak to istý čas aj bolo. Roku 1907 však ich dcéra Maria zomrela na záškrt a u Gustava sa objavilo ochorenie srdca. Navyše sa na jeho hudbu zosypala vlna kritiky, a tak bol nútený opustiť svoju funkciu a odísť z Viedne.

Manželia sa usadili v New Yorku, pričom na oddych cestovali späť do Európy. Na jednom z kúpeľných pobytov sa Alma zoznámila s mladým architektom Walterom Gropiom a začal sa medzi nimi románik, o ktorom sa Mahler onedlho dozvedel. Namiesto škandálov sa skladateľ vybral na psychoanalýzu k Freudovi, po ktorej zásadne zmenil svoj postoj k žene: venoval jej viac pozornosti, vydal zbierku jej piesní, jej venoval symfónie. A Alma pri ňom zostala až do jeho smrti v roku 1911. Na okrajoch svojej poslednej partitúry Mahler napísal: „Žiť a zomrieť pre teba, moja Alma!“

Po jeho smrti mala Alma krátky vzťah s biológom Paulom Kammererom (neskôr spáchal samovraždu), no omnoho hlučnejší a škandálnejší sa stal jej pomer s expresionistickým maliarom Oskarom Kokoschkom. Bol to najvášnivejší a najnepokojnejší román jej života. Už na druhý deň po ich zoznámení jej umelec poslal horúci ľúbostný list, nato jej navrhol, že ju namaľuje – a už počas prvého sedenia sa na ňu vrhol s bozkami.

Oskar Kokoschka maľoval jej portréty, zaplavoval ju listami (napísal ich vyše štyristo), trápil ju záchvatmi žiarlivosti a bezmocnými hysterickými scénami, takmer denne ju prosil, aby sa zaňho vydala. Najznámejším obrazom, na ktorom zvečníl svoju múzu, sa stala „Nevesta vetra“, namaľovaná na plátne takých rozmerov, aké mala posteľ jeho milovanej. Alma túžila tento mučivý vzťah ukončiť – desila ju umelcova posadnutosť. No v tom vypukla prvá svetová vojna a Oskar narukoval ako dobrovoľník.

Keď sa Kokoschka po zranení a zajatí vrátil z frontu, Alma bola už vydatá za Waltera Gropia a čakala s ním dieťa. Táto správa oslabila maliarovu myseľ do krajnosti: objednal si v bábkarskej dielni vernú podobizeň svojej múzy v životnej veľkosti a potom túto látkovú postavu obliekal, vodil so sebou medzi priateľov i do opery, predstavujúc ju ako svoju manželku Almu.

Manželstvo Almy s architektom Gropiom sa rozpadlo pre jej ďalší vzťah. Tentoraz sa jej vyvoleným stal spisovateľ a expresionistický básnik Franz Werfel. V tom čase mala Alma približne štyridsať rokov, on dvadsaťsedem. Svojho židovského manžela neraz šokovala otvoreným antisemitizmom, no keď vypukla druhá svetová vojna, bez váhania ho nasledovala do emigrácie.

Jedna zo známych Werfela raz s trpkou iróniou poznamenala: „Kto sa ožení s Almou Mahlerovou, musí zomrieť.“ V roku 1945 Almin posledný manžel zomrel na následky srdcového záchvatu. Mal päťdesiatpäť rokov. Mahler zomrel v päťdesiatjeden, Gropius – podľa zlomyseľníkov – prežil iba preto, že sa včas rozviedol s touto „čiernou vdovou“.

Na sklonku života Alma vydala pamäti, ktorými šokovala verejnosť nielen antisemitickými výrokmi, ale aj drsnými a odhaľujúcimi spomienkami na svojich slávnych milencov. Je ťažké povedať, či Alma skutočne milovala ktoréhokoľvek z nich. No jedno je nespochybniteľné: mala neomylný cit pre géniov a priťahoval ju predovšetkým talent – nie muž ako osoba.

avatar
bjnr
8. nov 2025    

Nebojme sa priznať, že nevieme všetko, aj žiaci nám môžu poradiť

Stredoškolský a vysokoškolský učiteľ informatiky Martin Cápay vedie žiakov k tomu, aby získané digitálne zručnosti vedeli využiť aj v bežnom živote. O svoje poznatky sa delí tiež s budúcimi učiteľmi informatiky, ktorých pripravuje na pedagogickú prax. Prečo je dôležitá digitálna gramotnosť, aké digitálne zručnosti by mali mať učitelia a aké žiaci?

https://ciernalabut.dennikn.sk/11421/eduzur-neb...

Deti môžu posielať listy so svojimi želaniami a obrázkami Ježiškovi na známu adresu 999 99 Ježiško do 16. decembra.

Coze sa to tu deje? 😱😁🥹🤣

(2 fotky)

ahojte, poradte, kde sa da zajtra naobedovat v Bratislave, aby som mala co vybrat aj 3 rocnemu dietatu, nie Ikea, nie Soho. Idealne, aby tam bol dobry parking, dakujem

🍂🌧🍁☔️🍁🌧🍂

Dobrý deň, máte prosím niekto čítanku pre 3 ročník? Potrebujem básničku na asi 26 strane. Mala by byť o dedkovi. Chlapec si čítanku zabudol v škole. Ďakujem.

Krieda nie je zločin, pridaj sa.
8. – 17. november, celé Slovensko
Kriedu zmyje voda. Otázky mladých nie.
Pozývame vás na týždeň kriedových odkazov, ktorý potrvá od dnes do 17. novembra. V čase, keď študentov predvolávajú za nápisy kriedou, je dôležité ukázať, že pýtať sa je normálne a potrebné.
O čo ide:
Počas jedného týždňa zaplňme chodníky, námestia a verejné priestory odkazmi, ktoré sú solidaritou s Murom ale aj pripomínajú slobodu slova a ducha 17. novembra.
Žiadne nadávky. Žiadne výhražky.
Len otázky, hodnoty a odkazy občanov, ktorí nechcú byť ticho.
Ako sa pridať:
Zober kriedu.
Napíš svoj odkaz na miesto, kde sa bežne chodí pešo a kde to po daždi zmizne.
Odfot ho a zdieľaj na sociálnych sieťach.
Použi hashtagy: #kriedovávlna #niesmenepriatelia #17november
Ak môžeš, pridaj krátke vysvetlenie, prečo si sa zapojil alebo zapojila.
Čo písať:
-otázky pre predstaviteľov štátu
-vety z Ústavy o slobode slova a právach občanov
-jednoduché odkazy ako:
-„Nie som nepriateľ, som študentka.“
-„Nie som nepriateľ, som občan.“
Bezpečnosť a pravidlá
- píšte slušne a vecne
- nepoužívajte nenávistné symboly a výrazy
- nepoškodzujte súkromný majetok
- rešpektujte školské a mestské pravidlá
Prečo teraz:
November si pripomíname odvahu mladých ľudí, ktorí sa nebáli ozvať. Dnes ju potrebujeme znova. Krieda v ruke je pokojný, viditeľný a zrozumiteľný spôsob, ako povedať, že mlčať nechceme.
Pridajte sa, zapojte svoje školy, triedy, rodiny a komunity.
Ukážme, že na Slovensku vyrastá generácia, ktorá sa pozerá do zrkadla bez strachu a hanby.
Zdroj FB

Uz som veľký chlap