Varila myšička kašičku… Tomu dala kupovanú, tomu zase domácu… A čo u vás?

S podávaním príkrmov prichádzajú na rad ďalšie radovánky života dojčenského. Detské grimasy sú pri oboznamovaní sa s novými chuťami rozkošné! No niekedy zábava práve tu končí... Jedny deti nechcú jesť domáce, len kupované. Druhé naopak. Iné zas nechcú jesť vôbec nič. Jedáci potom nemajú dna.
Mamy sú na tom tiež všelijako. Niektoré nestíhajú variť, u iných sa vyvára od rána. Sú aj také, ktoré majú s deťmi stále nejaké aktivity a kupovanú výživu vždy po ruke. A ďalšie sa váry nevzdávajú, ani keď idú na cesty. Ktoré sú na tom lepšie?

Fyziologické fakty

• dozrievanie renálnych a gastrointestinálnych funkcií je ukončené vo veku 4 mesiacov, preto sa zavádzanie príkmov neodporúča skôr,
• plne dojčeným deťom sa príkrmy pridajú v 6. mesiaci života, pretože výživa výhradne materinským mliekom je už nedostačujúca (pre nízky obsah zinku, železa, proteínov)
• u detí na umelom mlieku sa s prikrmovaním začína v ukončenom 4. mesiaci
• trávenie a enzymatické funkcie zažívacieho traktu sa musia na prechod na pevnú stravu adaptovať. Preto sa telo naštartuje jednozložkovými príkrmami zeleninového druhu, po 10 – 14 dňoch sa pridá mäso, neskôr ovocie.

Fakty o podávaní príkrmov

• optimálna konzumácia tukov má byť 25 % a bielkovín 15 % z celkového energetického príjmu
• zdrojom železa je mäso, ktoré sa podáva deťom šesťkrát týždenne (inak hrozí anémia z nedostatku železa)
• od 6. mesiaca môže dojča konzumovať mletú a polotuhú stravu, v 8. mesiaci sa jazyk stáva flexibilnejší, schopný žuvať a prehĺtať tuhšiu „hrudkovanú“ stravu. Od 9. do 12. mesiaca môže väčšina detí dostať pokrájanú stravu. Pre lepšiu manuálnu zručnosť majú v tomto období samé konzumovať potravu lyžičkou, alebo rukou. Ak sa dieťaťu mixuje strava neustále do 10. mesiaca života, môžu nastať problémy v stravovacích návykoch v neskoršom období - odmieta tuhšiu stravu.
• v rámci prevencie zubného kazu je dôležité vylúčiť sladké nápoje a džúsy, ktoré nemajú byť súčasťou dojčenskej stravy
• do príkrmov nepridávajte soľ, hrozí riziko vysokého krvného tlaku v dospelosti
• neprisládzajte cukrom, ani medom. Med by vôbec nemal byť podávaný deťom do 12. mesiaca života pre riziko botulinizmu. Môže totiž obsahovať spóry Clostridium botulinum.

Každý rok si vyrábame sirup z bazy. Baza nám kvitne priamo pod oknami, dokonca aj medovka a mäta je z našej záhradky. Najlepšie letné osvieženie pre moje deti a samozrejme aj pre nás dospelých. Pritom recept je veľmi jednoduchý.

POTREBUJEME

• 30 ks bazových kvetov ( ja už dávam iba od oka)
• 1 - 2 citróny
• 3 stonky čerstvej mäty
•  3 stonky čerstvej medovky
• 2 l vody
• 1 kg kryštálového cukru
• miska
• sitko
• gáza alebo plienka
• hrniec, nádoba, varecha
• 1 kávová lyžička kys. citrónovej

Ak nemáte mätu ani medovku, nič sa nedeje. Môžete kľudne vynechať.

POSTUP

Necháme zovrieť 2 l vody a následne ju necháme vychladnúť. Bázu si preložíme do nádoby.

Nepríjemná kožná choroba zvaná molusky trápi nejedno dieťa a spolu s ním aj jeho rodičov. V niektorých prípadoch ide o jednorázovú záležitosť, ktorá rýchlo vymizne, inokedy sa problém naťahuje dlhodobo bez značných zlepšení alebo sa po vymiznutí vyrážky zas a znova vracajú. Ako si s moluskami poradili rodičia, ktorí s týmto kožným ochorením bojovali? Prečítajte si ich rady.

Čo to vlastne tie molusky sú? Odborne sa volajú kognitózne bradavice. Ide o malé ružovo-biele vyrážky, ktoré sa môžu objaviť na hrudníku alebo končatinách, ale napríklad aj na tvári či dokonca očnom viečku, a to najmä ak má dieťa extrémne suchú pokožku. Najčastejšie sa prenášajú v škôlke či škole, na plavárni, vo wellness či obyčajným dotykom. Na prvý pohľad nejde o závažné ochorenie, je však infekčné a často sa rýchlo šíri. Dieťa si ho tiež škrabaním môže jednoducho prenášať z jedného miesta na tele na ďalšie. No a keďže sa deti zvyknú často škriabať, najmä ak ich niečo obzvlášť svrbí, týmto spôsobom si to zhoršujú.  

Liečba u kožného lekára

Prvé, čo vás zrejme napadne, ak sa u vás molusky objavia, je navštíviť kožného lekára. „Náš kožiar nám ich vypaľoval tekutým dusíkom, čo ale veľmi nepomáhalo. Potom ich vyberal ostrou chirurgickou lyžicou. Viete si ale predstaviť, ako to znášal náš malý. Nič príjemné,“ približuje svoje skúsenosti jedna z mamičiek na fóre.

Ako dodáva ďalšia mamička, ak ani to nepomáha alebo sa problém opakovane vracia, lekári zvyknú zvoliť celkovú anestéziu, pod ktorou je možné na jedenkrát všetky vyrážky vybrať. Mamičky tiež majú skúsenosti s mastičkami ako infectodell či ichtamol. „V lekárni dostať gáfrovú masť. Videla som zlepšenie už po dvoch dňoch. Odporúčila mi to jedna milá lekárnička. Vyrážky pekne zaschýnali jedna po druhej, až poodpadávali,“ popisuje svoje skúsenosti ďalšia matka.

Každému však zaberá niečo iné, jednoduché a jednoznačné riešenie preto zrejme neexistuje.  

Odúčanie od dennej plienky už máte za sebou, no s tou nočnou sa to stále akosi nedarí. Pokiaľ má drobec tri či štyri roky, máte stále čas s plienočkou na noc zabojovať. Ak sa to ale nepodarí, kým dovŕši 5 rokov, návštevu lekára by ste nemali príliš odkladať.

Nočné pomočovanie trápi dve z desiatich detí vo veku 5 rokov a môže pretrvávať do puberty, v 2 % prípadov dokonca až do dospelosti. Ak ste sa teda stretli s názorom, že každé dieťa sa raz odnaučí od plienky a nikto dospelý sa nepocikáva, nie je to celkom tak. Problémy s pocikávaním trápia dievčatá aj chlapcov, i keď u chlapcov to býva častejšie.

Nočné pomočovanie (primárna nočná enuréza) je nekontrolovaný únik moču počas spánku, a to nočného aj denného, u detí starších ako 5 rokov. Človek dokáže kontrolovať tvorbu moču a samotné močenie. Táto schopnosť sa v detstve postupne vyvíja, u niekoho skôr, u iného neskôr. Dieťa dokáže prevziať kontrolu nad cikaním najskôr cez deň a potom aj v noci, len ojedinele sa úplne zbaví plienok naraz. 

Prečo sa dieťa pocikáva?

Mnohí sa mylne domnievajú, že dieťa, ktoré sa v noci pocikáva, je vystresované a nešťastné. I keď stres, napríklad v dôsledku hádok alebo rozvodu rodičov, môže byť tiež spúšťačom tohto problému, vo väčšine prípadov treba hľadať príčinu inde.

Dozrievanie centrálneho nervového systému zohráva veľkú úlohu, pretože vďaka nemu si dieťa začne uvedomovať plný močový mechúr a potrebu ísť cikať. To sa väčšinou udeje okolo roka a pol, kedy sa odporúča začať s odúčaním od dennej plienky. Pokiaľ je toto dozrievanie u dieťatka oneskorené, môže to celý proces skomplikovať.  

Pyelonefritída, zápalové ochorenie obličiek, postihuje rovnako ako dospelých, tak aj deti. 

U novorodencov sa môže šíriť táto infekcia krvnou cestou. U starších detí skôr vzostupne z dolných močových ciest. Najčastejším pôvodcom tohto ochorenia u detí (i u dospelých) je Escherichia coli, ktorá je za tento zápal zodpovedná až v 90 % prípadov. Ďalšími pôvodcami môžu byť baktérie druhu Klebsiella, Proteus, Enterokok faecalis a veľmi vzácne aj stafylokok alebo niektoré druhy streptokoka.

Rizikové faktory

Zvýšené riziká u novorodencov a deti v školskom veku sa líšia. U novorodencov medzi rizikové faktory patria vrodené chyby močovo-pohlavného ústrojenstva, medzi inými vezikoureterálny reflux, ktorý sa dá vysvetliť ako „návrat“ moču z močového mechúra nazad do močovodov.

Pyelonefritída je častou chorobou v prvých mesiacoch dieťaťa s ureterokélou. Jedná sa o vyklenutie sliznice močovodu do močového mechúra. Môžete si to zjednodušene predstaviť ako hrboľ v močovom mechúre.

Stretnúť sa môžete aj s fimózou u chlapcov, kedy nie je možné pretiahnuť predkožku cez žaluď penisu. V tomto mieste sa hromadia baktérie, ktoré sa môžu dostať do močových ciest.

Všetky matky nemôžu dojčiť a nie všetky deti sú dojčené. Nie všetky matky chcú dojčiť a nemusia mať k tomu zdravotné dôvody. Nie sú však preto horšie matky a ich deťom nemusí nič chýbať. 

Dojčenie dáva matke pocit, že dieťa k nej patrí, takže ak matka môže dojčiť, dojčiť by mala. Pribúda však žien, ktoré z rôznych dôvodov nemôžu dojčiť. Často ide o zdravotné dôvody. Na matky, ktoré nemôžu dojčiť je vyvíjaný tlak z mnohých strán, pretože v súčasnosti je propagácia dojčenia a osveta naozaj silná.

Naozaj zlyhávajú?

Matky, ktoré nemôžu dojčiť majú často pocit, že zlyhávajú a nie sú plnohodnotné matky. Nasleduje cesta, počas ktorej skúšajú techniky na rozbeh laktácie a podpore dojčenia, počúvajú rady okolia. Môžu uviaznuť v bludnom kruhu a žiť s pocitom zlyhania. V takom prípade je lepšie prejsť na umelú výživu, ktorá môže byť lepším riešením. Vzťah matka-dieťa neurčuje len to, či bolo dieťa dojčené a mama, ktorá nedojčí, nie je automaticky horšou matkou.

Dôvody, pre ktoré mamičky nedojčia:

• dieťa je adoptované - aj keď aj tu je to možné 
• užíva lieky
• hrozí laktačná psychóza
• má vpadnuté bradavky