Pamätáte si, keď ešte Nicolas Cage hrával v dobrých filmoch? Ja viem, dávno je to. Vtedy som ako dramatická puberťáčka videla film Zanechať Las Vegas, kde sa nehorázne sexi depresívny Nicolas Cage, ktorý je mladým (samozrejme), ale trochu neúspešným (samozrejme) mužom rozhodne upiť k smrti. Milá prostitútka, s ktorou sa zoznámi, sa do neho zamiluje (samozrejme) a chce ho zachrániť pred sebazničujúcim cieľom. Nezachráni. Ako pätnásťročnej mi to pripadalo ako ten najromantickejší príbeh lásky. Rómeo a Júlia boli oproti nim vlažní amatéri. A to je problém. Teraz nemyslím problém s hereckou kariérou Nicolasa Cagea, hoci odvtedy som ho videla už len v tom divnom filme, čo jazdí na tej diabolskej motorke. Ja viem, aj to je problém, že som sa vôbec dostala k takému filmu, explicitný sexuálny obsah tam bol. Ale teda hlavný problém je to, ako je alkoholizmus prezentovaný v médiách, ako to posúva naše hranice toho, čo je norma a čo už nie a ako to zľahčuje závažnú diagnózu. Vo filmoch sa hrdinovia opíjajú tak osudovo, dramaticky, vášnivo, elegantne. Na druhý deň sa zobudia a sú zase krásni a zažívajú rôzne dobrodružstvá. Nikde na scéne nevidno utrápené ženy a vystrašené deti. V skutočnom živote sa ľudia opíjajú smutne. Všimnite si reklamy na alkohol, kto tam pije? Mladí, krásni, dobre naladení ľudia. Videli ste v reklame Jožka od vás z dediny, ako na bicykli slalomuje domov? Sotva. A určite každá takého Jožka pozná, ktorá nie, hláste  mi vašu obec v komentoch, pošleme tam expedíciu.   

Ráno na psychiatrickom oddelení. Do miestnosti sa pomaly trúsia smutní ľudia, v pyžamách, županoch, papučiach. Fascinovane hľadím na tie župany a papuče, niekde im ich niekto pomáhal večer baliť do kufra, spolu s príborom, slušnými ponožkami a toaletným papierom. Aké to bolo? Ticho, pohľady, nesmelá nádej v hlave, hádam mu alebo jej tentoraz pomôžu, len aby už prestal alebo prestala piť... Deti vo vedľajšej izbe pozerali do tmavého stropu, trochu sa tešili, že bude chvíľu doma pokoj, trochu sa hanbili, dnes videli otca spolužiaci, keď šiel z krčmy, trochu dúfali, že sa vráti a bude taký, ako iní otcovia. Pacienti si hľadajú si svoje miesto v kruhu, čo najďalej od psychológa alebo psychiatra, to sú blbé miesta, tie ostávajú tým, čo prídu neskoro. Lekár sa povzbudivo usmieva, smutné tváre sa obzerajú naokolo, von oknom, nechcú tu byť, hanbia sa, niektorí ani tu nepriznajú, že už sú za hranou, niektorí dúfajú, že možno porazia to, čo sa v nich zabývalo, "pozýva" stále ešte na jeden, aby sa zabudlo. Nie je nič osudové ani elegantné ani sexi na psychickej chorobe. Alkoholizmus nie je porucha vôle, rozmar, zlozvyk, zlyhanie osobnosti. Je to diagnóza, niekto má žalúdočný vred, niekto pije a nevie prestať. Na začiatku môžu byť vrodené predispozície, pridajú sa prvé skúsenosti, spoločenský tlak, a zrazu mozog funguje inak, už by ste chceli prestať a znovu nezačať, no nedá sa. Za pitím sa často maskuje depresia, osamelosť, neistota. Pitie je ako také volanie o pomoc, človek by chcel byť iným bližšie, no alkohol iných od neho naopak odháňa.

Nie je to jednoduché, vyliečiť sa, podarí sa to len niektorým. Základom je priznať si, že mám problém a rozhodnutie, že sa chcem liečiť. Praktický lekár dá výmenný lístok, môže poradiť odborníka. Psychiater môže predpísať návrh na liečenie, ideálne je vypraviť sa tam, kým odhodlanie vyliečiť sa trvá, čo nie je vzhľadom na dlhé čakanie na prijatie do liečebne jednoduché. Dá sa to skúsiť aj ambulantne, no zotrvanie v známom prostredí môže ohroziť zmenu. Vracať sa z roboty okolo krčmy každý deň a zrazu neísť, neprihodiť v tescu bedničku piva do košíka, porozprávať sa s kamarátmi len tak, nasucho... Psychológ a psychoterapeut liečia rozhovorom, to chce silnú motiváciu a veľa odhodlania celej rodiny. Prvých pár sedení preplatí poisťovňa, určite to stojí za to. Kašľať na susedov, že čo si pomyslia. Keď bude zle, ich súcitné pohľady vám nepomôžu. A keď bude dobre, ich klebety vám budú ukradnuté. Ani nám už nie je čudné, aké je u nás je pitie normálne, Lasica so Satinským majú v pesničke niečo také, že: "ani s nami nepije, ani ženu nebije, prečo sa len od nás takto dištancuje..." Samozrejme. Alkohol je všade, nedá sa bez neho ani ticho nenápadko o rok zostarnúť, každý vám chce pripiť, lebo narodeniny, lebo Vianoce, lebo nová kosačka, lebo aj do druhej nohy, lebo sme vypálili, lebo len nech vám pekne rastie a je zdravé. A to nie je v poriadku. Takto by žiadne dieťa nemalo vyrastať.

Poznala som niekoho, kto sa veľmi tešil na vnúča. Ale už ho to tu s nami nebavilo a poponáhľal sa. Minuli sa s Matúšom o tri roky. 

Malo by predsa ísť o obdobie radostného očakávania a nedočkavosti. Tak prečo vami namiesto toho lomcuje pocit smútku a beznádeje?

Tehotenstvo by malo byť jedným z najšťastnejších období v živote ženy. Zároveň je to však čas, keď sa v nás prebúdza obrovské množstvo hormónov. Náš organizmus prechádza mnohými zmenami, môžeme pociťovať zvýšené množstvo stresu či tlaku spoločnosti. Čísla hovoria jasnou rečou - až každá desiata žena si počas tehotenstva prejde depresiou. A môže ísť dokonca ešte o vyššie číslo, keďže mnoho žien sa tento stav zdráha priznať.

Ako spoznať, že máte tehotenskú depresiu?

Niektoré príznaky depresie, ako únava či problémy so spánkom, sú počas tehotenstva vcelku normálne. No ak dlhodobo pociťujete smútok a beznádej, stratíte záujem o dianie okolo seba a o vci, ktoré vám predtým robili radosť, nemusí byť všetko s „kostolným poriadkom“.

Tehotenská depresia, alebo len skleslá nálada?

O tehotenskú depresiu môže ísť vtedy, ak aspoň počas dvoch týždňov pociťujete denne pociťujete 5 a viac z týchto príznakov:

Bábätko je napapané a teraz je načase si odgrgnúť. Ale čo to? Mlieko je vonku! Poviete si, že sa asi priveľmi najedlo a toto bolo v brušku proste navyše. Zrazu však zistíte, že sa podobný scenár opakuje stále častejšie, aj niekoľkokrát denne. Reflux je u bábätiek veľmi častý. Otázka ale znie, čo s ním a prečo ho nebrať na ľahkú váhu?

Reflux je spôsobený dočasnou nezrelosťou tráviaceho traktu bábätka. Po jedení by sa mal zvierač medzi žalúdkom a pažerákom uzavrieť, čo sa v tomto prípade nestane. Zjedené mlieko sa tak spolu so žalúdočnou kyselinou dostáva späť do pažeráka. Niektoré deti zvyknú grckať menšie množstvo mliečka, u iných to ide doslova prúdom, a to buď krátko po jedle, alebo aj hodinu či dve po ňom. Ale aj deti, ktoré negrckajú, môžu trpieť refluxom. Ten sa prejaví pálením záhy, plynatosťou, bolesťou bruška, vypínaním chrbátika pri papaní, častým čkaním, odgrgnutím s kyslastým nádychom, nespokojnosťou pri dojčení či podráždenosťou. Reflux býva dedičný, preto ak ste ho v detstve mali vy alebo váš partner, je dosť pravdepodobné, že sa mu nevyhne ani váš potomok.

Reflux by mal časom prejsť sám

Je pravdou, že pri prechode na tuhú stravu by sa mal reflux postupne vytratiť, no asi 0,5 % detí ním trpí aj neskôr, dokonca sa môže objaviť aj v dospelosti. Spočiatku zdanlivo malý problém môže tiež prerásť do refluxnej choroby, a tá vyústiť až do poškodenia pažeráka, čo sa prejaví jeho zápalom, vredmi či zrastami. U väčšiny bábätiek sa ale reflux objaví okolo 4. mesiaca a postupne vymizne pred dovŕšením jedného roka. 

Bábätko sa nemusí trápiť

I keď reflux neprerástol do závažnejšej diagnózy a bábätko pekne priberá, nemusíte len nečinne čakať, kým toto obdobie trápenia prejde. Skúste niektorý z nasledujúcich tipov, ktoré mamičky s rovnakým problémom vyskúšali a pomohli im preklenúť toto náročné obdobie. 

1. Po dojčení, resp. kŕmení z fľašky nechajte bábätko vždy odgrgnúť. Nenatriasajte ho, len ho držte vo vyvýšenej polohe.
2. Ak vám bábätko zaspí počas papania, držte ho vo vyvýšenej polohe ešte aspoň 10 minút.
3. Po jedle ho môžete nechať ešte nejakú chvíľu vo vyvýšenej polohe, napríklad v kresielku alebo vankúši na dojčenie, ktorý zároveň slúži ako relaxačný vankúš pre bábätko.
4. Prebaľujte ho vždy pred kŕmení a po jedle s ním manipulujte čo najmenej.
5. Polohovanie bábätka je veľmi dôležité. Matrac v postieľke by mal byť vyvýšený so sklonom asi 30 stupňov. Je vhodné, dávať spať bábätko mierne na bok, nie na chrbát.
6. So správnym polohovaním bábätka vám pomôže aj klinový vankúš, ktorý sa vyrába špeciálne pre deti trpiace refluxom.
7. Nebojte sa obrátiť na laktačnú poradkyňu. Problém môže byť aj v polohe, v akej dieťatko dojčíte, zlé ťahanie mlieka bábätkom, alebo akákoľvek iná drobnosť, ktorá vám možno uniká.
8. Bábätká zvyknú mlieko doslova hltať, čo môžete skúsiť zmierniť napríklad prerušovaním dojčením. Nechajte ho chvíľu ťahať, potom ho dajte odgrgnúť, znova mu ponúknite prsník a zase ho dajte odgrgnúť. Alebo môžete skúsiť častejšie papanie v menších množstvách, čo asi tých väčších hladošov veľmi nepoteší.
9. Ak pije bábätko z fľašky, skúste sa v obchode poobzerať po antikolikových, vďaka ktorým sa počas papania nenahltá vzduchu.
10. U niektorých detí môže reflux zhoršiť aj pitie čajov s feniklom, anízom a rascou, ktoré sa bežne používajú pri plynatosti. Možno je to aj váš prípad. Ak sa rozhodnete tieto čaje bábätku vysadiť a dojčíte, nezabudnite, že ich nesmiete piť ani vy.
11. Pokiaľ nedojčíte, vyskúšajte špeciálne antirefluxné mlieka. Poraďte sa prípadne s detskou lekárkou, ktorá vám ich môže predpísať aj na recept.
12. Aj pre dojčiace mamy je tu pomoc v podobe prípravku na zahustenie mlieka, ktoré sa môže pridať do odstriekaného materského mlieka alebo podávať pred a počas dojčenia lyžičkou, pokiaľ nechcete bábätko kŕmiť z fľašky.
13. Reflux je v každom prípade dobré konzultovať s detskou lekárkou, ktorá bábätko vyšetrí a v prípade potreby aj nasadí lieky na pálenie záhy a zmiernenie prekyslenia žalúdka. U detí sa však môžu tzv. antacidá užívať len krátkodobo.