Hovorí sa: „Neodpustiť je ako užiť otravu na hlodavce a čakať, že potkany zdochnú.“ Ak je niečo, čo by sme mali my všetci v tejto dobe uplatňovať viac, tak je to odpustenie a milosrdenstvo. Ježiš povedal: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ (Evanjelium podľa Matúša 5:7) V časoch Ježiša si rímska kultúra necenila milosrdenstvo ako cnosť. Jeden rímsky filozof povedal, že milosrdenstvo je choroba duše. Rimania oslavovali spravodlivosť, odvahu, disciplínu a silu. Možno si spomínaš na scénu z filmu Gladiátor, keď rímski vojaci pozdravovali jeden druhého slovami „Sila a úcta“. To je to, čo si Rimania cenili: silu, moc a ich vlastné ponímanie cti. Keď prišlo na svet dieťa, otec mal právo Patria potestas (moc hlavy rodiny). Ak chcel novorodenca nechať nažive, zdvihol palec hore. Ak nie, otočil ho dolu a dieťa hneď utopili. Milosrdenstvo bolo v ich kultúre na smiech.

Ani naša dnešná kultúra si milosrdenstvo veľmi necení. Oveľa častejšie voláme po spravodlivosti, alebo ešte lepšie, po pomste. Ale Boh si cení milosrdenstvo. Čo presne milosrdenstvo je? Slovo milosrdenstvo je použité aj v Evanjeliu podľa Matúša 6:3 v súvislosti s dávaním almužien. Znamená pomôcť človeku v núdzi, zachrániť biedneho. Milosrdenstvo je: „trochu súcitu plus túžba zmierniť utrpenie“. Neznamená to len jednoducho povedať: „Cítim tvoju bolesť.“ Milosrdenstvo je naplniť potrebu, nie len ju vnímať. Skutočné milosrdenstvo je súcit plus čin! Čokoľvek urobíš, čo pomôže niekomu v núdzi, sa považuje za milosrdenstvo. Znovu Ježiš povedal: „Blahoslavení milosrdní, lebo oni milosrdenstva dôjdu.“ Čím je človek spravodlivejší, tým bude milosrdnejší. Čím je hriešnejší, tým je tvrdší a kritickejší. Ak viem niečo o Božom odpustení v mojom živote, budem odpúšťať. Ak nie som milosrdný, potom je tu otázka, či ja sám viem aspoň niečo o Božom milosrdenstve. Thomas Adams povedal: „Ten, kto sa dožaduje milosrdenstva a žiadne nepreukazuje, búra most, po ktorom sám prechádza.“

zdroj : https://www.harvest.org/