
Veľká testovačka s KetoDiet je tu!!!
Prekvapenie, ktoré som vám už párkrát spomenula vo februári sa konečne stáva skutočnosťou a na známosť sa dáva, že s KetoDiet môžete vyhrať balík na chudnutie na 3 mesiace.
Marec je v plnom prúde, o pár dní tu máme oficiálne jar, ktorú vystrieda leto, letíííčko, ani sa nenazdáme. Samozrejme chceme vyzerať a cítiť sa čo najlepšie, fit a zdravo. A KetoDiet trom z vás túto možnosť prináša.
Zo všetkých z vás, ktoré sa zapoja a pod tento post, mi napíšu svoj komentár, následne ľudia z KetoDiet vyberú tri zo všetkých uchádzačiek, ktoré budú najviac vhodné na testovanie výrobkov a budú tie šťastnejšie, v tomto prípade, v hre :D Zanechajte mi koment, prečo by ste to mali byť práve vy, kto bude chudnúť s proteínovou diétou od KetoDiet 3 mesiace zadarmo. 🙂
Predtým, než sa pustíte do písania si prosím prečítajte aj pár podmienok, ktoré musia byť dodržané. 🙂
Vek uchádzačiek musí byť 18+, dobrý zdravotný stav (nesmiete mať žiadnu z kontraindikácií, ktoré sú uvedené tu: https://www.ketodiet.sk/stranky/kontraindikacie-ketodiet/) a samozrejme musíte mať reálnu nadváhu (zistite a vypočítajte si svoje BMI, napríklad aj tu : https://www.ketodiet.sk/stranky/chcem-zacat/).
Tak isto budú ľudia z KetoDiet potrebovať vedieť vašu diétnu históriu za posledných 12 mesiacov, či ste držali nejakú diétu, ak áno, tak akú, koľko ste schudli a či cvičíte. Aby dokázali správne vybrať tri z vás, tak bude treba napísať aj váš vek, výšku, váhu, obvod pása a obvod bokov. Toto všetko mi napíšte do komentára.
Chystáme sa cestovateľské dobrodružstvá, hurá.
S vychytávkou - taškami na kolieskach bude radosť cestovať...a môj chrbát konečne nebude trpieť pri nosení tašiek😉👍 A keby ste videli tie detské kolekcie kufríkov, hmmm, láska na prvý pohľad😍
#borymall #samsonite #idemenacesty
Receptíky na: https://www.facebook.com/mojezdravejedlomyhealt...
Babule poradíte recept na bravčové mäsko alebo neaky link na recept? Dakujem vopred
Kočky je tu niektorá ktorej dieťa prechádzalo z Rakúskej školy do slovenskej? ak ano.rada by som sa par vecí popýtala... prosím IP
Zamyslenie na dnes..."maličkosti neraz znamenajú viac ako veľké gestá či dary, často človeku zmenia život"...
Jeden z newyorských taxikárov na svojom profile napísal:
Prišiel som na jednu objednanú adresu a zatrúbil. Počkal som niekoľko minút. Potom som zatrúbil znova. Mala to byť v ten deň moja posledná jazda, a tak som si hovoril, že by som pokojne mohol odísť. Namiesto toho som ale auto zaparkoval a išiel som zaklopať na dvere. „Chvíľočku,“ ozval sa spoza dverí slabší hlas starej ženy. Počul som, ako tam niečo ťahá po zemi.
Dvere sa otvorili až po dlhej prestávke. Stála predo mnou maličká asi deväťdesiatročná žena. Bola oblečená v šatách a klobúčiku, presne ako z nejakého filmu zo 40-tych rokov.
Vedľa nej bol na zemi položený malý kufrík. Byt vyzeral, akoby v ňom nikto mnoho rokov nebol. Všetok nábytok bol zakrytý plachtami. Na stenách neboli hodiny, na poličkách neboli ani hrnčeky, ani nijaké ozdoby. V rohu stála kartónová škatuľa plná fotografií a sklenených riadov.
„Pomohli by ste mi, prosím, odniesť tašku do auta?“, požiadala ma. Odniesol som kufrík, aby som pomohol tejto žene. Chytila sa ma za ruku a pomaly sme išli k autu.
Stále mi ďakovala za láskavosť. „To nič nie je,“ povedal som jej, „snažím sa len chovať k svojím zákazníkom tak, ako by som chcel, aby sa ľudia chovali ku mojej mame.“
„To si skutočne milý chlapec,“ povedala. Usadili sme sa do auta, nadiktovala mi adresu a spýtala sa ma, či by sme mohli ísť cez centrum. „Ale to nie je najkratšia cesta,“ upozornil som ju. „Áno, ja viem,“ povedala. "Idem do hospicu.“
Pozrel som sa do spätného zrkadla. Jej oči sa leskli. „Už nemám žiadnu rodinu,“ pokračovala tichým hlasom. „Lekár hovorí, že mi nezostáva veľa času.“
Pomaly som natiahol ruku a vypol taxameter.
Nasledujúce dve hodiny sme jazdili po meste. Ukázala mi budovu, kde kedysi dávno pracovala ako obsluha výťahu. Prešli sme štvrťou, kde žili s manželom, keď boli novomanželia. Vzala ma tiež pred sklad nábytku, kde sa konávali voľakedy plesy a kde raz tancovala ako malé dievčatko.
Niekedy mi povedala, aby som spomalil pred určitými budovami alebo na rohu. Schúlená sedela v kúte a uprene hľadela bez slova do tmy. Potom naraz povedala: „Som už unavená. Pôjdeme.“
Išli sme mlčky na adresu, ktorú mi dala. Bola to nízka budova, niečo ako sanatórium s príjazdovou cestou pozdĺž priečelia budovy.
Dvaja sanitári prišli k autu hneď ako sme dorazili. Opatrne jej pomohli vystúpiť. Museli ju čakať. Otvoril som kufor a zaniesol malý kufrík k dverám. Starenka už sedela na vozíčku.
„Koľko vám dlhujem,“ spýtala sa starenka, keď vytiahla kabelku.
„Nič,“ odpovedal som.
„Veď si musíte zarábať na živobytie,“ namietala. „Mám aj iných pasažierov,“ povedal som jej.
Takmer bez premýšľania som sa k nej sklonil a objal ju. A ona ma tiež pevne objala.
„Daroval si starej žene ešte trochu šťastia,“ povedala. „Ďakujem ti.“
Stisol som jej ruku a odišiel. Dvere sa za mojím chrbtom zavreli a bol to zvuk uzatvárajúci poslednú kapitolu života...
Na spiatočnej ceste som už nebral žiadnych zákazníkov. Išiel som, kam ma oči viedli, ponorený do myšlienok. Nemohol som už v ten deň skoro ani s nikým hovoriť. Čo ak by tá pani natrafila na nejakého naštvaného vodiča, alebo niekoho, kto by nechcel tak dlho čakať, kým skončí zmenu? Čo ak by som odmietol splniť jej prosbu alebo čo ak by som len pár krát zatrúbil a proste odišiel?
Keď sa tak zamyslím, nič dôležitejšie som pre nikoho v živote neurobil.
Sme zvyknutí myslieť si, že náš život sa točí okolo veľkých okamihov, ale tie veľké okamihy nás zastihnú často nepripravených, pretože sú krásne zahalené tým, čo niektorí môžu pokladať za maličkosť.

Tajomstvo - 3. kapitola
Milan.
Otázka alibi mi nedávala spať polroka. Pri fantázii na úrovni črievičky papučkovej som mal veru čo robiť, aby som sa nezamotal. Pri sledovaní detektívok som objavil vraha až pri záverečných titulkoch, čo pri plánovaní vraždy nie je bohviečo. Samozrejme, že mi napadlo použiť internet. Ovládal som ho na úrovni priemerného chlapa, ktorý pol pracovného života strávil na stavbách v cudzine a teraz si spokojne maká ťahaním dvanásťhodinových zmien v neďalekom závode. Poznal som Facebook, dokonca som disponoval aj mailovou stránkou. Ale nebol som natoľko padnutý na hlavu, aby som sa odvážil cez Google vyhľadávať inšpirácie na alibi. Predpokladám, že ak sa tu náhodou objavia policajti, história webového prehľadávača ich bude určite zaujímať. Nájdu tam zopár stránok, kde som musel potvrdzovať, že mám osemnásť, niečo o rýchlych autách, pretože tie patria k chlapom a sondovanie cien v jednotlivých stavebninách. Hovorím, že nič také, čo by sa vymykalo priemeru.
Ľudmilka ma hypnotizovala šedým zákalom a mne na čele vyrazili kvapky potu. Milo sa tiež na mňa neprestával pozerať.
„S Irenkou sme sa pohnevali,“ začal som, ignorujúc výraz nesúhlasu, ktorým ma obdaril starší syn. Ešte stále som bol v pohode, vari si nemyslí, že svojej rodnej sestre sa pochválim, že som si ženu odprevadil na onen svet. Hoci, ako ju poznám, určite by ma pochválila za dobrý skutok. Som však dospelý chlap a tak si svoje problémy musím vyriešiť sám.
„To sa dalo čakať,“ nahrala mi do karát. S jej politickým presvedčením, ktoré sa blížilo k radikálnemu extrémizmu, sa jej ani nečudujem, že nikdy úplne neodsúhlasila, že som si zobral ženu z inej republiky. Aj keď v tých časoch sme tvorili jeden celok, ale to je už iná pesnička.
„Vravela mi, že si tu nikdy nezvykla. Hundrala na celé Strakovo, vraj ľudia sú tu prízemní, nevzali ju medzi seba a ja som sa vraj tiež zmenil,“ využil som fakt, že po dvoch desaťročiach v zväzku manželskom dokonale poznám Irenine sťažnosti. Všetko jej vadilo. Používanie nárečia, susedy, ktoré ju na ulici obchádzali oblúkom, pivné brucho, ktoré ma premenilo na hajzľového pavúka a pre nevyhodenú rolku od toaletného papiera by dokázala rozpútať tretiu svetovú. Milo asi pochopil, kam mám namierené a trochu sa uvoľnil.
ahojte, je tu niekto kto trvale býva v Spojených arabských emirátoch?

Niečo z toho, čo ma naučili rodičia
Teraz v marci som oslávila 10. výročie, že som súčasťou veľkej rodiny stránky Modrý koník.
Veľa som sa od vás naučila, radili sme si, pomáhali a našla som tu dokonca kamarátky, s ktorými sa stretávam „tam vonku“, v reálnom svete.
Aj keď moje deti medzičasom vyrástli, vždy rada chodím medzi vás.
Dnes sa chcem s vami podeliť o článok môjho syna Richarda. Čítajte ho s veľkou láskou 🙂
Človeka v živote najviac ovplyvní rodina. Chcel by som vám na mamkinom blogu odovzdať pár rád, ktoré ma moji rodičia naučili do života. Je to môj skromný pohľad a verím, že vám niečo prinesie a obohatí vás. Pusťme sa teda do toho:
#1. Choď za svojim snom a rob, čo Ťa napĺňa
Ahojte idem si po radu od tých ktoré boli na plastike nosa poprosila by som poradiť ktorá klinika je najlepšia v KE... a aké máte skúsenosti Ďakujem 🙂
Ak strácate vlasy, nestrácajte kľud!
Vypadávanie vlasov je jav, ktorého sa každý z nás bojí. Ide o komplexný problém, pri ktorom je najskôr potrebné rozpoznať príčinu a následne zvoliť vhodný postup, ako strate vlasov zabrániť alebo ju zmierniť. Akú preventívnu starostlivosť zvoliť?
Najčastejšie príčiny vypadávania vlasov:
- Hormonálna nerovnováha (sem patrí aj vypadávanie vlasov po pôrode alebo spojené s menopauzou)
- Genetické predpoklady
- Zmena ročného obdobia
- Stres
- Nevyvážená strava
- Lupiny
Pôrod a strata vlasov
Počas tehotenstva si väčšina budúcich mamičiek chváli kvalitu a silu vlasov. Po pôrode sa ale často stáva, že vlasy začnú veľmi rýchlo a vo veľkom množstve vypadávať. Je to spôsobené poklesom hladiny hormónu estrogénu, ktorej sa po pôrode nie je možné vyhnúť. Je dôležité mať na pamäti, že dochádza k strate tých vlasov, ktoré boli v predĺženej rastovej fáze. Ide o dočasný a prirodzený jav a nie je potrebné si kvôli nemu robiť starosti.
Stres, zmena sezóny, nevyvážená strava






























































































