V Parizi sme sa zastavili po ceste domov z Disneylandu, stravili sme tam len dva dni: sobotu a nedelu.

Ubytovani sme boli v okrajovej casti pariza v Hotel Novotel Paris Creteil le Lac, celkom fajn ubytovanie, za rozumnu cenu, 2 noci (maju aj restauraciu priamo v hoteli, my sme v nej vsak neboli, takisto sa daju priplatit ranajky).

Kedze sme boli mimo centra Pariza, museli sme sa tam nejako dostat. Moj sikovny manzel vystrachal na nete, ze ked zaparkujeme auto vo Parc Flora pri Chateu de Vincennes, da sa tam stat zadarmo cely den, ale parkovisko sa rychlo zaplni, treba prist rano. My sme tam boli vzdy okolo osmej rano a miesta na parkovanie este boli volne.

Inak toto je velmi oblubeny park medzi parizanmi, a my sme parkovali cez vikend, takze mozno cez tyzden je to problematickejsie. Z hotela do Parc Flora to bolo asi 14 minut autom)

Z Parc flora (na metro mape hladajte zastavku Vincennes) je metro a aj autobusova stanica (celkom velka a je to aj konecna metra) asi 10 minut pesi, takze sme si kupili celodenny metro listok na 2 zony a to pokrilo vsetky pamiatky v centre(deti do 4 rokov maju metro zdarma, dospelacky listok bol 7,4e)

Metro je celkom prehladne a ked som ho dokazala navigovat podla mapy aj ja, tak to uz je co povedat 🙂, hlavne treba vediet ked vychadzate zo stanice, na ktorej ulici chcete vyjst von 🙂 - to vam usetri vela casu, bo my sme vzdy vysli len tak, ako dvaja strateni, (ked sme sa poucili, vedeli sme si to aj lepsie naplanovat 🙂

Niektoré kočíky sú lepšie iné horšie premyslené. Každá mamička chce od kocika niečo iné. Taktiež je rozdiel do mesta a do terénu. Inak rozbité chodníky už považujte za terén, pretože chrbtica dieťaťa už tam trpí. Hlavne ak chodíte na dvojhodinove prechádzky ako my. Vyskúšala som veľa kočíkov.  Mali sme nové aj veľa používané. Najlepšie sa mi zdali značky Peg pérego A Concord. To sú športiaky alebo trojkombinacie. Najlepší bol PP GT3 a Concord fusion. SÚ priestranné, baječne sa ovládajú a majú veľa vychytavok-hlavne Gt3. Tá  mala pre mňa jedinú chybu, sama nestojí zložená. Fusion mi chýbal nejaký iný odkladací priestor okrem košíka. 

Najlepšie golfový bol PP Sí. Switch easy drive je dobrý len veľmi zachovalý typ, inak je problém, lebo nity povolia a predné  kolieska sa nedajú vymeniť( teda aspoň na starších typoch).  

Bola som trochu sklamaná z PP book plus pop up- sedačka je tak plytká, že sa tam malému zle sedelo. Ale switch sedačka je super. Vanička navetta je perfektne veľká a ako autosedačka je to super na dlhé cesty. Dieťa môže spinkať a ešte sa kolíše.

😀 Vajíčko viaggo primo bolo dobré do 13 kg (dva roky) bez problémov.

Inak je báječné, ako je book,-aj classico odpruženy a snack pultik bola top zábava. 

Najhoršie ovladateľný kočík bol monza musca. Golfacik nebol odpruženy a 8 koliesko sa ťažko natáčali a to mal malý len 11kg.

Disneyland Pariz- Hotel Santa Fe:

jeden z lacnejsich Disney hotelov, ale priamo v areali, asi desat menut pesi do Disney parku. Ak pridete autom, mozete parkovat priamo pred svojou izbou. Vybavenie izieb je jednoduche, na izbach nie je kanvica, ale ak si zaziadate, zapozicaju vam zdarma.

Ranajky sa podavaju od 07.00, odporucam tam na tu siedmu byt, pretoze potom sa dlhsie caka. Ranajky su formou bufetu a podavaju sa v budove hlavnej recepcie. Cely hotel je tematicky ladeny k filmu Cars, cize ako male americke mestecko a hlavne je tam Mc Quee.

My sme tu spali len jednu noc, bol to najlacnejsi hotel co sa dal v okoli zohnat, pre styri osoby s ranajkami nas to vyslo 66libier.

Inak odporucame, je krasny, cisty, hlavne Disney- ak mate listky do parku, tym ze byvate v Disney hoteli, mate skorsi vstup, tzv. Magic hours- cize uz od 08.00, park sa oficialne otvara pre verejnost az o 10.00.

Disneyland Pariz: Davy Crocket Ranch

ubytovanie pre tych co do Disneylandu soferuju a chcu sa vyhnut ubytovaniu priamo v hlavnom parku. Vhodne pre tych co sa chcu sami stravovat, kuchyna je plne vybavena: umyvacka, chladnicka, mikrovlnka, elektricky sporak, kavovar, vonku na veranda sa da grilovat. Do disneylandu je to asi 10 minut autom, parkovanie v Disneylande mate zadarmo (inak je to 20e/den).

Hlavna recepcia ma shop, kde sa daju zakupit suveniry , ale aj jedlo (ako mlieko chlieb, zelenina), takisto je tam velka restauracia formou bufetu, cena na osobu sa pohybuje okolo 30 eur, deti do 3 rokov jedia zdarma.

Pri hlavnej recepcii je takisto bazen , so vstupom zdarma, je kryty s toboganom a virivkou (rukavniky a kolesa na plavanie vam pozicaju zdarma).

Aksi zaplatite ranajky, tie si musite chodit osobne vyzdvihnut (podaju vam taky balicek s pecivom, cereliami, dzemom, kavou, mliekom) do takeho akoby stanku na tej ulici kde ste ubytovani.

Ubytovanie je v statickych karavanoch (take chutne malicke chatky pre 4 alebo 6 osob), su velmi dobre vykurovane, my sme boli vo februari a bolo teplucko, maju aj klimatizaciu na leto.

A teraz čo? Buď budeš revať, alebo to dáš. Mám to v živej pamäti - večer okolo ôsmej hodiny som sadla do auta. Bol krásny letný deň. Naštartovala som...

Chvalabohu, ja mám vodičský! Pred takmer 15 rokmi som držala v ruke svoj prvý vodičský preukaz s myšlienkou, že budem brázdiť ulicami Londýna každý deň. Realita bola však iná. Kartička zapadla prachom na neuveriteľných päť rokov.

Bývali sme na sídlisku, kde bolo všetko "poruke". Keď už horelo, odviezol ma ktokoľvek z rodiny - od otca až po deda. Všetko sa zmenilo narodením prvej dcéry. Väčší obchodný dom bol pár zastávok od nás, moji rodičia vzdialení takmer 20 kilometrov a v tomto čase odlúčenie od partnera. Uvedomila som si, že musím ísť ďalej a nevzdávať sa.

Vygooglila som si info o kondičných jazdách a začala som postupne. Pred prvou jazdou som navštívila WC niekoľkokrát, a po nej som prišla spotená ako myš. Vravím si - Bože, na čo som sa to dala? Ešte deväťkrát som bola pustená do ostrej premávky a nakoniec prišiel deň D. Mám to živo v pamäti.

Večer okolo ôsmej hodiny som sadla do auta. Bol krásny letný deň a naštartovala som. Cieľom bolo obchodné centrum a cesta späť. Ruky sa mi triasli a zrazu som sa ocitla priamo na ceste. Šla som asi 40 km/h a celý čas som bola v pozore, sústredená na maximum. Cítila som obrovskú zodpovednosť voči sebe a voči mojej rodine. Prišla som do cieľa - a teraz zasa späť. A to nie je všetko...

Sama do Tatier