Cumlík je hneď po plienkach najdôležitejšou súčasťou novorodeneckej výbavy. Najprv je vykúpením z plaču nielen bábätka, ale častokrát je aj vašim vykúpením. Potom je preklínaným a najradšej by ste ho niekde zabudli a nikdy viac nenašli. No ale čo keby náhodou… Predsa ho len máte v taške, však?

Napriek tomu, že je dnes ponuka cumlíkov široká, žiaden z nich nie je pre dieťa z hľadiska vývoja chrupu a reči vhodný. Ani anatomicky tvarovaný. Pri nepretržitom cmúľaní hrozí riziko, že sa mäkké detské kosti začnú prispôsobovať tvaru cumľa. Vznikajú odlišnosi v postavení zubov, jazyk sa posúva smerom dopredu. Výsledkom môže byť otvorený zubný zhryz, krivá čeľusť a narušená artikulácia. Dieťa zle vyslovuje sykavky a iné hlásky. Najhoršie je, ak sa cmúľanie už stalo návykom. Myslíte si, že tu nie je cesty späť? Spolu s osobnými skúsenosťami mamičiek vám poradíme, ako na to.

Kedy zobrať

Medzi deťmi sa nájdu aj vrodení “cumlikári”, ktorí majú cumeľ stále v ústach. Začnite s odúčaním už tu. Vždy, keď je dieťa spokojné a neplače, vždy, keď sa s ním rozprávate, cumlík vyberte. Vždy, keď je aktívne, lezie, hrá sa, pozerá si predmety, alebo svoje ruky. Tiež nie je nutné, aby ho bábätko malo v puse, keď spí.

Čím skôr začnete odúčať, tým to bude ľahšie. Majkina dcérka má už viac ako tri roky a zdá sa, že odobrať cumlík bude stáť rodičov veľa práce:  “Jednoducho ho chce! Či spí, či sa hrá, stále má "dudu" v puse... Minule sme išli von a cumlík sme zabudli doma.  Museli sme sa vrátiť, pretože kvôli nemu robila cirkus… Aj naša detská lekárka ma upozorňovala, že je na cumeľ veľká. Už som všetko možné vymýšľala... “ Naozaj všetko možné?

Ako ho zobrať

Kým sa do podobnej situácie nedostanete vy samotné, poriadne si ani rôzne obmedzovania nevšímate. S novou pozíciou rodiča však začínate riešiť aj nové trampoty. Napríklad problém dostať sa s detským kočíkom tam, kam práve plánujete.   

Dnešná doba je iná, ako pred niekoľkými desiatkami rokov, no prekvapivo aj teraz nájdete na mnohých miestach úskalia. Často pritom nejde iba o technický problém, ako sa do obchodu či inej prevádzky dostať (bariérový prístup), ale aj o to, že vás dnu jednoducho odmietnu s kočiarom pustiť.  

Často záleží aj od toho, či bývate v menšom či väčšom meste. V malom mestečku s dvomi obchodmi vás predavačky vás už poznajú, podržia vám dvere či dokonca postrážia bábo, kým vy nakupujete. No práve v menších mestách či obchodoch môžete počúvať ako častú výhovorku, prečo vás požiadajú, aby ste kočík nechali pri pokladni – nedostatok priestoru. Vo väčších mestách sú na prítomnosť mám s kočiarmi skôr zvyknutí a nájdete tu aj kopec dostatočne veľkých obchodov, no ani tu nie je nič nezvyčajné natrafiť na nepríjemné situácie.

Viaceré mamičky preto radšej uprednostňujú nakupovanie v sprievode partnera či niekoho ďalšieho, ktorý s drobcom v prípade potreby zostane vonku. Alebo zvolia miesto kočíka šatku či detský nosič. No nie všetky deti sú na takéto riešenia zvyknuté. A aj pre mamičky, ak sa chystajú napríklad vynoviť vlastný šatník, nejde o ideálne riešenie.

Zákaz vstupu? Tak nakúpim inde!

Ceduľa s nápisom „Zákaz vstupu s kočíkom“ alebo len ústne vetovanie zo strany predavačov. Jedno či druhé dokáže maminy poriadne vytočiť. Nečudo! Či už ide o obchody, banky, potraviny, „čínske“ butiky či dokonca špecializované obchody s potrebami pre deti.

6 týždňov s KetoDiet za mnou a dole mám 11,1 kg 😁.

Najväčší úbytok v cm je v páse, až 13 cm 💃.

Prsia pôvodne 121 cm, teraz 117 cm - úbytok 4cm.

Pás pôvodne 121 cm, teraz 108 cm - úbytok 13 cm.

Boky pôvodne 129 cm, teraz 119 cm - úbytok 10cm.

Aktuálne foto 😉.

Keď som sa na Facebooku (FB)  nedávno pochválila, že som začala blogovať na "koníku", niektorí moji kamoši len pretočili očami. Omg, veď to je sociálna sieť, kde sa združujú matky antivakciňáčky a kŕmia sa navzájom hoaxami. Pár rokov dozadu som si to myslela aj ja a rady vševedúcich matiek som vytrvalo ignorovala. Dôkazom toho, že som sa neplánovala zviditeľnovať, svedčí aj môj nekreatívny nickname, ktorý som si kvôli prehrabávaniu sa v inzerátoch narýchlo vymyslela. V jeden deň som zistila, že čakám bejby a Modrý Koník (MK) ma doslova vcucol. Ak vaši známi tiež dvíhajú obočie, keď spomeniete názov tohto portálu (priznajme si, toto slovné spojenie naozaj evokuje podozrenie, že jeho autor fičí na tráve) a pritom sami fachčia vo veľkom na Facebooku, vyzbrojte sa nasledujúcimi argaumentami:

V porovnaní s FB je MK rovnako informačne (ne)bezpečný

Facebook je plný hoaxov a nikto z toho neviní samotný Facebook. Tak prečo je Modrý Koník so svojimi členkami terčom častého posmechu? Možno preto, že v snahe poradiť sa mnohé často nominujú do rolí doktoriek a odborníčiek na všetko. Zúfalá mamička postne fotku dieťatka s kožným problémom a za pár sekúnd má instatnú diagnostiku aj s odporúčanou liečbou. Nedovolím si odhadnúť percento úspešnosti, ale viem, že všetky rady, aj keď sú to občas riadne haluze, sú dané v dobrej vôli. O tom, že rodičia na sociálnych sieťach sú pohotoví radiť druhým, svedčí aj americký prieskum, podľa ktorého tak koná až 71% z nás. Ak je nejaká matka schopná dať dieťaťu na zlomeninu homeopatikum miesto sadry, nieje to vina MK. Všetky normálne a zodpovedné mamy (a tých je väčšina!) idú na druhý deň s odborným problémom k odborníkovi. Tu odporúčam sa s ním nehádať a už vôbec nespomínať: "Viete, ale ja som čítala na Modrom Koníku, že..." To preto ho potom lekári nenávidia a o nás si myslia, že sme hlúpe ovplyvniteľné sliepky. Ak neveríte jednému odborníkovi, choďte za iným. FB je plný konšpiračných teórií, skupín, ktoré šíria bludy, ale keď sa niekto chváli tým, čo si tam prečíta, väčšinou to zrejme zaobalí tak, že sa to dozvedel "na internete". Preto sa FB popri MK tvári veľmi nevinne a v súvislosti s internetovou diagnostikou až tak negatívne nerezonuje. V dobe, kedy nám informácie už prerastajú cez hlavu, je kritické myslenie nevyhnutné. Ničomu netreba veriť na sto percent, každú info si treba obrátiť v dlani a kusnúť do nej, ako sa kedysi hrýzlo do zlatky, či je pravá. Sociálne siete mätú neobratných čitateľov a pridávajú dôveryhodnosť nepravdám už len tým, že sa za ne postaví dlhá rada prívržencov. Ešte stále sa len učíme diskutovať, vedieť si vypočuť a rešpektovať názory druhých bez odsudzovania a logicky argumentovať. A to platí, či už si čítame MK, FB, Denník N alebo sledujeme správy na TA3.

Matky matkám, ženy ženám

Výhodou MK je relatívne úzko špecifické publikum. Ženy, ktoré sa snažia otehotnieť, tehuľky, čerstvé rodičky alebo aj skúsené niekoľkonásobné mamky tu nachádzajú podporu, pochopenie i radu. Neviem o tom, že by sme tu mali nejakých tínedžerov, zvedavých manželov alebo nebodaj svokrovcov, ale výnimky sa istotne nájdu. No štatistiky MK môj dojem len potvrdzujú: 98% aktívnych používateľov tvoria ženy, 90% z nich má 23-38 rokov a 86% používateliek má dieťa. Vďaka tomu je obsah na týchto stránkach vysoko relevantný pre jeho čitateľky a pri skrolovaní novinkami netrvá dlho, kým naše oči zavadia o niečo, čo nás zaujme. To, že sme tu samy, má ešte jednu výhodu. Sme otvorenejšie a aj o veciach, o ktorých by sme inde nahlas nehovorili, sa tu nebojíme prehovoriť. Svoj zážitok z pôrodu spolu s detailami o tom, ako sa mi čo roztrhlo, som na FB nedávala. Asi nepovažujem za nutné, aby si o tom čítal môj bývalý spolužiak zo strednej alebo strýko. No tu sa mi dostalo porozumenia a niekomu možno moja skúsenosť aj pomohla. Niekedy sa nám uľaví už len tým, že je na tom niekto rovnako - nechcem povedať, že aj horšie, ale hej. Aj to. Ako vraví COO Facebooku Sheryl Sandberg, ženy sa navzájom nemajú poučovať, ale zdieľať skúsenosti. A tým by sme sa mohli inšpirovať aj tu, na MK. 

Nikto sa nesťažuje na záplavu fotiek našich detí