Gaussova krivka, využívaná v psychológii hovorí, že zhruba 16 % ľudí má IQ nižšie a podpriemerné, 16% ľudí má IQ vysoko nadpriemerné a medzi tým je pásmo populačnej normy. Čiže väčšie percento ľudí a tým aj detí je priemerných.

Je dobré uvedomiť si tento princíp aj vo výchove detí.
Neznamená to však, že treba rezignovať na priemernosť dieťaťa.

Akceptovaním priemernosti dieťaťa v určitých oblastiach a vytvorením zdravých podmienok bez stresu, bez neprimeraných nárokov a nadmernej záťaže vytvárate dobrý odrazový mostík k jeho úspechu možno v inej oblasti, v ktorej bude nadaný, talentovaný a potom sebaistý a sebavedomý.

Ak si ale myslíte, že vaše dieťa je priam geniálne a pritom je skôr priemerné - nastavíte mu vysokú latku, dieťa bude zažívať neúspechy, začne o sebe pochybovať a bude zlyhávať.

Každý človek a každé dieťa je jedinečné.
Iné výsledky bude dosahovať dieťa s IQ 90 a iné s IQ 140. 
Každé z nich však môže mať iný talent, iné nadanie na niečo originálne.

Je dobré nezaujato zhodnotiť aj iné schopnosti dieťaťa – má nadpriemerný talent na jazyky, je technicky nadaný, je počítačoví expert, má umelecké nadanie, je nadpriemerný talent na hokej alebo iný šport, má hudobné nadanie nadpriemerné voči ostatným deťom ...

Školský systém by sa zatriasol v základoch. Niektoré deti by si vydýchli a niektoré stratili motiváciu učiť sa. 

A rodičia?
Na moju otázku, ako sa učí dieťa, mi rodičia často odpovedajú, že je jednotkár, dvojkár, trojkár..... 
1 (jednotka), 2 (dvojka), 3 (trojka), 4 (štvorka), 5 (päťka)
Jedno jediné číslo, ktoré sa stáva symbolom hodnoty vášho dieťaťa. 
Číslo, ktoré ho sprevádza celé detstvo a ovplyvňuje formovanie jeho osobnosti.
Číslo, ktoré rozhoduje o tom, či jeho detstvo bude šťastné alebo stresujúce.
Číslo, na základe ktorého si vytvára obraz seba. 
Číslo, ktoré by malo vyjadrovať jeho schopnosti, motiváciu, prácu.
Číslo, ktoré ho motivuje aj demotivuje.
Číslo, ktorým urobí rodičov spokojných a šťastných.
Číslo, ktorým ich môže sklamať a nazlostiť.

A príde život. 
Dieťa zistí, že v živote nestačí zdvihnúť ruku prihlásiť sa a dostať jednotku. Zistí, že jednotky nikoho nezaujímajú. Nevie, ako bude ďalej cenené, uznávané.
Neoceňujte svoje dieťa za jeho dobré známky. Oceňujte jeho schopnosti, talent, snahu, trpezlivosť - " si dobrý fyzik", "obdivujem ťa ako si to zvládol", "cením si tvoju trpezlivosť a snahu". Tieto vlastnosti bude potrebovať celý svoj život. Zdôrazňujte ich a podporujte ich. 
Nereagujte na zlé známky svojho dieťaťa, vnímajte skôr jeho problémy - "máš toho veľa", "nie si talent na matematiku", "vidím že ťa to nebaví", "vidím, že máš strach".
A predovšetkým "môžem ti pomôcť".

http://vychovavkocke.sk/

ŠKOLA – skúšanie, známky, množstvo domácich úloh, monitor, stres, strachy detí, ale aj rodičov.
Kto to zmení? Spoločnosť asi nie. 
Zmenia to deti. AKO? 
Je nárast detí s poruchami učenia, sústredenia, s poruchami čítania a písania, s poruchami gramatických schopností, matematických schopností. Tieto deti musia byť podľa zákona integrované – čiže, inak sú hodnotené, rešpektujú sa ich ťažkosti, ich iné pracovné tempo.
Raz príde doba, kedy väčšina deti bude musieť byť integrovaná a škola na základe zákona, bude musieť ku ním zmeniť prístup. A tým sa konečne zmení celý školský systém.
Ale prečo treba čakať? Prečo to nechávame na pleciach detí? Prečo musia dovtedy deti prežívať strachy a stresy?

...J.A.Komenský by sa čudoval, prečo má toľko detí poruchy učenia a sústredenia, a určite by to chcel zmeniť.

... a vaša rodina má o jedného člena viac. Príde ku vám na pleciach vášho dieťaťa a nakúka cez virtuálne okno počítača. Oznamuje známky a udalosti. Posiela už aj domáce úlohy a projekty. 
Mení atmosféru celej rodiny. Vstupuje do partnerských vzťahov, spúšťa kritiku a obviňovanie za neúspechy dieťaťa. Objavuje sa strach rodičov a detí. Doma sa strieda hnev s radosťou a úspechmi. 
Začala som pracovať s dievčatkom, ktoré má odpor k učeniu a ku škole. Ráno zvracia, máva bolesti bruška. Nakreslila mi školu ako chobotnicu - hnusnú, nepríjemnú, s ktorou musí bojovať sama. A rodičia? Sú schovaní za ňou, odpovedala.
Škola je síce vašim spojencom vo výchove, ale chráňte svoje dieťa. Určite škole hranice jej vplyvu na vašu rodinu. Neobviňujte svoje dieťa. Pomôžte mu. Uvedomte si, že ak nemá vaše dieťa nadpriemerné schopnosti na matematiku nebude matematik. Sústreďte sa na to, v čom je dobré.

http://vychovavkocke.sk/…/moje-skusenosti-a-odborna-prax3.p…
Ako vyzerá vplyv školy u vás doma ?