Máme za sebou prvú testovačku. Zapojila som sa prvýkrát, keďže to na koníku na mňa vyskočilo, povedala som si, že vyskúšam a podarilo sa 🙂 dm drogériu navštevujem minimálne raz za týždeň a som jej "verná" už niekoľko rokov. Odkedy sa nám narodila dcéra, rozšíril sa sortiment, ktorý ma zaujíma 🙂

Z výrobkov, ktoré sme mali možnosť otestovať, som nepoznala žiadny, preto som bola zvedavá, ktoré z nich obstoja najlepšie a budeme ich aj v budúcnosti kupovať. Hneď po rozbalení balíka prišlo na rad prerozdelenie balíka. Moja mama si "ukoristila" koncentrát na pleť a vôňu do auta, muž dostal vodu po holení, dcéra knižku do vody a zvyšok balíka ostal pre mňa 🙂

V úvode prinášam fotku výrobkov, ktoré mali v našej domácnosti najväčší úspech a ktoré rozhodne odporúčame 🙂

Balea vitálna kúpeľ pre nohy - pre mňa asi najlepší produkt z testovačky. Keďže mám zdravotné problémy, ktoré sa prejavujú bolesťami chodidiel a odkedy sa narodila dcérka, denne s ňou nachodím kilometre, dostávajú poriadne zabrať. Vďaka tomuto produktu som dopriala nohám relax, aký by potrebovali častejšie. Čiastočky produktu sa vo vode uvoľňujú postupne, na nohách som cítila ako sa stávajú stále vláčnejšie. Ako vidieť aj na fotkách, produkt sa uvoľňoval a pôsobil celých 20 minút. Nohy ostali jemné, vláčne a príjemne voňavé, v kúpeľni bolo po použití dlho cítiť vôňu čistoty.

Balea hydratačný koncentrát s extraktom z rias a olivovým olejom - na testovacom balení 7 ampuliek nebol napísaný vek, pre ktorý je produkt určený. Testovala ho moja 50+ ročná mama. Prvý dojem bolo jej veľké nadšenie, pleť po ňom ostala krásne jemná a hladká. Následne mi však oznámila, že sa produkt nevpíja do pokožky, ostáva len na povrchu. Celková spokojnosť asi na 50%, sklamanie zo slabého vsiaknutia do pokožky.

Fascíno jemné pančuchové nohavice, veľkosť S/M - tento produkt som otestovala najmenej. Pančuchové nohavice využívam len na výnimočné príležitosti, tak 3x ročne a veľmi ich neobľubujem. Keďže som vysoká, testovacie pančušky mi boli len tak tak, takže som ich fakt len obliekla, aby som odskúšala, aké sú. Pocitovo boli veľmi príjemné a prekvapilo ma, ako sa farba prispôsobila farbe pokožky. Keď sa budem chystať na nejakú spoločenskú udalosť, určite si ich kúpim, len vo väčšom čísle 🙂

V pondelok nám operovali synčeka. Má iba rôčik, je ešte taký maličký, bezbranný a nevinný. Keby to bolo v mojich silách, ľahla by som si na ten operačný stôl radšej ja namiesto neho. Žiaľ, nešlo to a ja som sa mohla len bezmocne prizerať, ako mi ho berú z náručia na operačnú sálu a zatvárajú predo mnou dvere. Do poslednej chvíle sme však s manželom boli s ním, pestovali ho, bozkávali, objímali. Aby vedel, že sme tam s ním, že ho nekonečne milujeme a vždy budeme. Ale o inom som chcela.  

Na oddelení som spoznala malú Laurinku - dievčatko so stómiou. Mohlo mať tak zo 5 rokov, ale pohľad taký smutný, akoby odrážal storočné zlé skúsenosti. Hrdinsky si so sebou nosila svoj sáčok napojený na umelý vývod a všetkých pacientov zásobovala plastovou zeleninou, ktorú sama "uvarila". Stretli sme sa na chodbe, pri dverách do synčekovej izby. Nesmelo stála na prahu a váhala, či vojsť alebo radšej nie. A potom ma chytila za ruku a opýtala sa, či môže ísť dovnútra so mnou. Lebo sa bojí uja. Vnútri bol iba môj manžel, tak som ju uistila, že jeho sa nemusí báť. Namietla: "Ujovia bijú deti!" Opäť som ju uistila, že tento ujo detičky nebije, on ich ľúbi a opatrne som sa opýtala, či ju jej ocko bije. Ešte viac zosmutnela a len smutne prikývla. Až neskôr som sa dozvedela, že Laurinku doma čaká ďalších 7 súrodencov, preto ju mama nesprevádzala pri hospitalizácii. Na druhý deň ju mali operovať. My sme už doma z nemocnice, no toto dievčatko mi neschádza z mysle. Mám ju pred očami, ako smutne blúdi nemocničnými chodbami na odrážadle a každému kladie zvedavé otázky typu "prečo?" "Teta, a ty sa prečo nevoláš Ružena?" V deň operácie pri nej nikto nestál, nedržal ju za drobnú rúčku, nehladkal po vláskoch. Ten smutný pohľad budem mať ešte dlho pred očami. Tváričku, ktorá nepozná úsmev. Drobné telíčko stratené vo vzorovanom pyžamku. A cítim strašný smútok na duši. Deti by nemali trpieť, prvé roky ich života by mali byť naplnené šťastím a smiechom. A každý deň by mali cítiť, že sú chcené a milované. Oni sa na tento svet nepýtali, to my - rodičia im dávame život. Z rozmanitých dôvodov. Ale ak už sú raz tu, majú dostať všetku lásku, ktorej sme schopní. Ich očká majú žiariť šťastím a detskou bezstarostnosťou a domov má byť ich bezpečným prístavom. Kiežby už žiadne nemuselo trpieť...

Med má oveľa viac liečebných a pozitívnych účinkov na naše zdravie, a to aj pri ťažkostiach, ktoré by nás v spojitosti s medom možno ani nenapadli. Kedy je teda dobré siahnuť po mede?

1. Na kašeľ

Med proti kašľu je dobre známy. Veľké množstvo štúdií potvrdilo, že med môže byť rovnako účinný ako klasické prostriedky proti kašľu . Jednoducho ušľahajte jednu šálku medu, tri polievkové lyžice citrónovej šťavy a štvrť šálky teplej vody.

2. Na opary

Med je bohatý na flavonoidy a fenolové kyseliny – oba tieto prípravky veľmi dobre obstáli v boji proti vírusu spôsobujúceho opary v laboratórnych testoch. Potrite si miesto už pri prvých pocitoch typického predoparového svrbenia či pálenia , je vysoká šanca, že med zabráni jeho plnému prepuknutiu.

3. Na ekzémy

Kam zmizli naše tradičné Vianoce?

Nedávno som bola v nákupnom centre. Prechádzam pomedzi regále a pozerám, čo potrebujem kúpiť.

V tom zazriem krásne vysvietené miesto v strede predajne,umiestnené tak,aby ho nik neprehliadol. Čo ma však zarazilo je, že napriek tomu, že žijem na Slovensku, v regáloch boli samé soby,santovia,nápisy v angličtine,blikajúce svietniky alá Amerika, nórske vzory na sviečkach či dekách s dominujúcim sobom ako symbolom Vianoc.

Nič by na tom nebolo, ak by som aspoň kúsok našla tradičný, náš alebo v slovenčine napísaný.

Ako dieťa som milovala vianočný čas. Čas, keď sme orechy balili do pozlátka, vyrábali pohľadnice,piekli sladké pečivo, ktoré sme samozrejme zjedli ešte pred Štedrým dňom. Krásu stromčeka, klasické rozprávky, domáce medovníčky, vôňu maminej kapustnice. Zišla sa rodina, poďakovala za jedlo, ocko nás požehnal, rozkrojil nám jabĺčko, podelil oblátku s medom. 

Doma sa snažím aspoň časť tradícií, ktoré som si doniesla z mojej rodiny, udržiavať.