Mala iba dvanásť rokov, keď po prvý raz uzrela knižnicu. Bola dcérou ženy, ktorá pracovala ako pradlena v dome belých na americkom Juhu. Zvedavo pristúpila k policiam a vzala do rúk knihu… kým ju nezastavil hlas:
„Si čierna. Čierni nevedia čítať.“
Tieto slová ju nezastavili. Naopak – zapálili v nej svetlo.
Volala sa Mary. Narodila sa v roku 1875 v skromných pomeroch, ako pätnáste dieťa zo sedemnástich. Od útleho veku musela pracovať. No v ten deň, stojac pred knihou, ktorú jej nezakazoval zákon, ale predsudok, pochopila, že najväčšou prekážkou nie je farba kože, ale vnútená nevedomosť.
Denne prešla šestnásť kilometrov, aby sa dostala do školy. Naučila sa čítať. A potom to učila svoju rodinu. Susedov. Farmárov. Chodila od dverí k dverám. Ako keby učenie bolo jej spôsobom odporu.
Stala sa najlepšou žiačkou. Potom učiteľkou. Založila školu, ktorá sa časom premenila na univerzitu. Pôsobila aj v miestach, na ktoré sa zabúdalo. Vychovávala budúcich učiteľov gramotnosti. Menila životy.
Nešlo jej iba o výučbu. Pozdvihovala vedomie. Pomáhala ľuďom znovuzískať hlas, vlastný príbeh, vlastnú dôstojnosť.
Odhaduje sa, že naučila čítať viac než päťtisíc ľudí. No jej skutočné dedičstvo sa nedá vyčísliť. Pretože každé slovo, ktoré sa vďaka nej niekto naučil vysloviť… bolo víťazstvom nad zabudnutím.
Zomrela v roku 1955 — v tom istom roku, keď sa iná černošská žena odmietla vzdať miesta v autobuse.
A hoci Mary toho okamihu nedožila, nepochybne ho zasiala.
❗ Tento príbeh je založený na biografii Mary McLeod Bethune. Niektoré časti sú literárne stvárnené, no verne odzrkadľujú historický kontext.
Moze byt zalahnute, nepocujuce ucho z osmicky? Vytery negativne, no ucho nefunguje na 100%, nepocujem nan akoby cely den zalahnute, bez bolesti, osmicku mam uz len vlavo dole a lave ucho je problem, chodim na orl jak na klavir a bez efektu.
Študent z Popradu. Mal veľmi dobrú otázku nachystanú: Ako sa viete ráno pozrieť do zrkadla, pán premiér ? Odpoveď by asi nestála za veľa. Ale zaujímavé je, že riaditeľka gymnázia, ktorá si ho natáčala na mobil a zavolala na neho políciu, kandidovala za Hlas. Čo to v sebe máme, že už ani študentom nedovolíme slobodu prejavu? Študenti absolventi VŠ píšu po chodníku svoje mená farbami a študent frustrovany z toho čo sa deje, vraj vie ako také debaty prebiehajú. Že tam nie je priestor na otázky. Hovoril vraj zo skúsenosti. Zrejme sme niečo prehliadli. Zrejme už žijeme dobu spred '89 a ani sme si to nevšimli. Uvarili nás?
✌🏽Otvorený list študentov z Popradu, ktorí ukazujú, že v tejto krajine je stále veľa mladých, pre ktorých novembrové ideály nie sú iba minulosť, ale sústavný zápas!
📩 “Takéto podujatie s predstaviteľom štátu, ktorý ťahá našu krajinu preč z demokratických štruktúr a sympatizuje s
totalitnými režimami, a to v období 36. výročia jednej z najdôležitejších politických udalostí a zmien v histórii novodobého Slovenska, nemôže byť už len z princípu apolitická.
Týmto spôsobom vyjadrujeme obavy zo zneužitia vzdelávania na propagáciu
ideológie a politických cieľov, s čím zásadne nesúhlasime. Apelujeme na zachovanie nestranného vzdelávacieho prostredia, ktoré ideologicky neoplyvňuje proces kritického a analytického myslenia žiakov.“
Múza deviatich tvorcov: škandálna vdova, ktorá prežila takmer všetkých svojich geniálnych druhov
Alma Schindler-Mahler-Gropius-Werfel bola dcérou maliara, manželkou skladateľa, architekta a spisovateľa, milenkou najznámejších a najnadanejších mužov svojej epochy. Väčšinu svojich slávnych životných druhov prežila, čo poskytlo jej životopíscom dôvod nazývať ju nielen „múzou deviatich tvorcov“, ale aj „vdovou štyroch umení“.
Na sklonku života vydala škandalózne pamäti, v ktorých sa o svojich milencoch vyjadrovala mimoriadne nelichotivo a neraz prejavovala antisemitické názory, hoci väčšina jej vyvolených bola židovského pôvodu.
Alma Schindler sa narodila vo Viedni roku 1879 v rodine krajinára. Keď mala sedemnásť, zahľadel sa do nej samotný Gustav Klimt – a keby nebolo prísneho dozoru jej matky, ich vzťah by sa neskončil iba pri tajných stretnutiach a bozkoch. Dvadsaťročná Alma sa napokon zaľúbila do skladateľa Alexandra Zemlinského, u ktorého študovala hudbu. Sama komponovala piesne a bola výbornou klaviristkou.
Tento hudobno-romantický vzťah trval takmer dva roky a mohol prerásť do niečoho vážnejšieho než do listovej korešpondencie, no rodina Alme zakázala v stretnutiach pokračovať.
Jej prvým manželom sa stal preslávený skladateľ Gustav Mahler. Bol od nej o dvadsať rokov starší a v tom čase zastával post riaditeľa a hlavného dirigenta Viedenskej opery. Mahler trval na tom, aby mladá manželka odložila vlastnú tvorbu a venovala sa domácnosti a výchove ich dvoch dcér. Tak to istý čas aj bolo. Roku 1907 však ich dcéra Maria zomrela na záškrt a u Gustava sa objavilo ochorenie srdca. Navyše sa na jeho hudbu zosypala vlna kritiky, a tak bol nútený opustiť svoju funkciu a odísť z Viedne.
Manželia sa usadili v New Yorku, pričom na oddych cestovali späť do Európy. Na jednom z kúpeľných pobytov sa Alma zoznámila s mladým architektom Walterom Gropiom a začal sa medzi nimi románik, o ktorom sa Mahler onedlho dozvedel. Namiesto škandálov sa skladateľ vybral na psychoanalýzu k Freudovi, po ktorej zásadne zmenil svoj postoj k žene: venoval jej viac pozornosti, vydal zbierku jej piesní, jej venoval symfónie. A Alma pri ňom zostala až do jeho smrti v roku 1911. Na okrajoch svojej poslednej partitúry Mahler napísal: „Žiť a zomrieť pre teba, moja Alma!“
Po jeho smrti mala Alma krátky vzťah s biológom Paulom Kammererom (neskôr spáchal samovraždu), no omnoho hlučnejší a škandálnejší sa stal jej pomer s expresionistickým maliarom Oskarom Kokoschkom. Bol to najvášnivejší a najnepokojnejší román jej života. Už na druhý deň po ich zoznámení jej umelec poslal horúci ľúbostný list, nato jej navrhol, že ju namaľuje – a už počas prvého sedenia sa na ňu vrhol s bozkami.
Oskar Kokoschka maľoval jej portréty, zaplavoval ju listami (napísal ich vyše štyristo), trápil ju záchvatmi žiarlivosti a bezmocnými hysterickými scénami, takmer denne ju prosil, aby sa zaňho vydala. Najznámejším obrazom, na ktorom zvečníl svoju múzu, sa stala „Nevesta vetra“, namaľovaná na plátne takých rozmerov, aké mala posteľ jeho milovanej. Alma túžila tento mučivý vzťah ukončiť – desila ju umelcova posadnutosť. No v tom vypukla prvá svetová vojna a Oskar narukoval ako dobrovoľník.
Keď sa Kokoschka po zranení a zajatí vrátil z frontu, Alma bola už vydatá za Waltera Gropia a čakala s ním dieťa. Táto správa oslabila maliarovu myseľ do krajnosti: objednal si v bábkarskej dielni vernú podobizeň svojej múzy v životnej veľkosti a potom túto látkovú postavu obliekal, vodil so sebou medzi priateľov i do opery, predstavujúc ju ako svoju manželku Almu.
Manželstvo Almy s architektom Gropiom sa rozpadlo pre jej ďalší vzťah. Tentoraz sa jej vyvoleným stal spisovateľ a expresionistický básnik Franz Werfel. V tom čase mala Alma približne štyridsať rokov, on dvadsaťsedem. Svojho židovského manžela neraz šokovala otvoreným antisemitizmom, no keď vypukla druhá svetová vojna, bez váhania ho nasledovala do emigrácie.
Jedna zo známych Werfela raz s trpkou iróniou poznamenala: „Kto sa ožení s Almou Mahlerovou, musí zomrieť.“ V roku 1945 Almin posledný manžel zomrel na následky srdcového záchvatu. Mal päťdesiatpäť rokov. Mahler zomrel v päťdesiatjeden, Gropius – podľa zlomyseľníkov – prežil iba preto, že sa včas rozviedol s touto „čiernou vdovou“.
Na sklonku života Alma vydala pamäti, ktorými šokovala verejnosť nielen antisemitickými výrokmi, ale aj drsnými a odhaľujúcimi spomienkami na svojich slávnych milencov. Je ťažké povedať, či Alma skutočne milovala ktoréhokoľvek z nich. No jedno je nespochybniteľné: mala neomylný cit pre géniov a priťahoval ju predovšetkým talent – nie muž ako osoba.
Nebojme sa priznať, že nevieme všetko, aj žiaci nám môžu poradiť
Stredoškolský a vysokoškolský učiteľ informatiky Martin Cápay vedie žiakov k tomu, aby získané digitálne zručnosti vedeli využiť aj v bežnom živote. O svoje poznatky sa delí tiež s budúcimi učiteľmi informatiky, ktorých pripravuje na pedagogickú prax. Prečo je dôležitá digitálna gramotnosť, aké digitálne zručnosti by mali mať učitelia a aké žiaci?
Deti môžu posielať listy so svojimi želaniami a obrázkami Ježiškovi na známu adresu 999 99 Ježiško do 16. decembra.
Coze sa to tu deje? 😱😁🥹🤣
ahojte, poradte, kde sa da zajtra naobedovat v Bratislave, aby som mala co vybrat aj 3 rocnemu dietatu, nie Ikea, nie Soho. Idealne, aby tam bol dobry parking, dakujem
🍂🌧🍁☔️🍁🌧🍂
Dobrý deň, máte prosím niekto čítanku pre 3 ročník? Potrebujem básničku na asi 26 strane. Mala by byť o dedkovi. Chlapec si čítanku zabudol v škole. Ďakujem.
Krieda nie je zločin, pridaj sa.
8. – 17. november, celé Slovensko
Kriedu zmyje voda. Otázky mladých nie.
Pozývame vás na týždeň kriedových odkazov, ktorý potrvá od dnes do 17. novembra. V čase, keď študentov predvolávajú za nápisy kriedou, je dôležité ukázať, že pýtať sa je normálne a potrebné.
O čo ide:
Počas jedného týždňa zaplňme chodníky, námestia a verejné priestory odkazmi, ktoré sú solidaritou s Murom ale aj pripomínajú slobodu slova a ducha 17. novembra.
Žiadne nadávky. Žiadne výhražky.
Len otázky, hodnoty a odkazy občanov, ktorí nechcú byť ticho.
Ako sa pridať:
Zober kriedu.
Napíš svoj odkaz na miesto, kde sa bežne chodí pešo a kde to po daždi zmizne.
Odfot ho a zdieľaj na sociálnych sieťach.
Použi hashtagy: #kriedovávlna #niesmenepriatelia #17november
Ak môžeš, pridaj krátke vysvetlenie, prečo si sa zapojil alebo zapojila.
Čo písať:
-otázky pre predstaviteľov štátu
-vety z Ústavy o slobode slova a právach občanov
-jednoduché odkazy ako:
-„Nie som nepriateľ, som študentka.“
-„Nie som nepriateľ, som občan.“
Bezpečnosť a pravidlá
- píšte slušne a vecne
- nepoužívajte nenávistné symboly a výrazy
- nepoškodzujte súkromný majetok
- rešpektujte školské a mestské pravidlá
Prečo teraz:
November si pripomíname odvahu mladých ľudí, ktorí sa nebáli ozvať. Dnes ju potrebujeme znova. Krieda v ruke je pokojný, viditeľný a zrozumiteľný spôsob, ako povedať, že mlčať nechceme.
Pridajte sa, zapojte svoje školy, triedy, rodiny a komunity.
Ukážme, že na Slovensku vyrastá generácia, ktorá sa pozerá do zrkadla bez strachu a hanby.
Zdroj FB
Uz som veľký chlap
Ahoj nemáte prosím niekto z Puchova 4 plastové guličky také farebné čo sa dávajú deťom na hranie ďakujem
Tato nasa carovna stolicka z Ikei 😄
Max má odvahu aj srdce dobrodruha. 🐛
Zatiaľ čo iní sa chrobákov boja, on ich zachraňuje. Dnes pomohol jednému, ktorý sa nevedel otočiť na bruško – a aj keď bol obrovský, Max sa len usmial a podal mu pomocnú ruku. 🌿💫
Môj prvý trojobal prakticky zo škrobu. Bez vajec, bez klasickej gf múky. Pečené v teplovzdusnej fritéze Cosori (Air fry, 195/17).Som prekvapená, že to chutilo veľmi podobne ako normalne.... Použité PKU produkty - apromix múka, balviten nahradka vajec a pku balviten strúhanka.
V tomto období už naša Zara zvykne mať suché ruky od zimy. Aj keď teda mám podozrenie, že sa krémuje aj keď netreba 🤣
A čo vy a krémy na ruky? Ja osobne používam až keď treba 🤭
#puella
Krieda nie je zločin, pridaj sa.
8. – 17. november, celé Slovensko
🧽 Kriedu zmyje voda. Otázky mladých nie.
Pozývame vás na týždeň kriedových odkazov, ktorý potrvá od dnes do 17. novembra. V čase, keď študentov predvolávajú za nápisy kriedou, je dôležité ukázať, že pýtať sa je normálne a potrebné.
O čo ide:
Počas jedného týždňa zaplňme chodníky, námestia a verejné priestory odkazmi, ktoré sú solidaritou s Murom ale aj pripomínajú slobodu slova a ducha 17. novembra.
Žiadne nadávky. Žiadne výhražky.
Len otázky, hodnoty a odkazy občanov, ktorí nechcú byť ticho.
Ako sa pridať:
Zober kriedu.
Napíš svoj odkaz na miesto, kde sa bežne chodí pešo a kde to po daždi zmizne.
Odfot ho a zdieľaj na sociálnych sieťach.
Použi hashtagy: #kriedovávlna #niesmenepriatelia #17november
Ak môžeš, pridaj krátke vysvetlenie, prečo si sa zapojil alebo zapojila.
Čo písať:
-otázky pre predstaviteľov štátu
-vety z Ústavy o slobode slova a právach občanov
-jednoduché odkazy ako:
-„Nie som nepriateľ, som študentka.“
-„Nie som nepriateľ, som občan.“
Bezpečnosť a pravidlá
- píšte slušne a vecne
- nepoužívajte nenávistné symboly a výrazy
- nepoškodzujte súkromný majetok
- rešpektujte školské a mestské pravidlá
Prečo teraz:
November si pripomíname odvahu mladých ľudí, ktorí sa nebáli ozvať. Dnes ju potrebujeme znova. Krieda v ruke je pokojný, viditeľný a zrozumiteľný spôsob, ako povedať, že mlčať nechceme.
Pridajte sa, zapojte svoje školy, triedy, rodiny a komunity.
Ukážme, že na Slovensku vyrastá generácia, ktorá sa pozerá do zrkadla bez strachu a hanby.
https://facebook.com/events/s/kriedova-novembro...
Dobrý deň.
Manžel je opäť vo vyhni.
Robí krížiky na stenu.
A vôbec nie je šinavý😂.
Hotovo
Perfektné pocasie, prší, perfektne sa spí vtedy - vsetci doma ešte spia, to len mna ide postel vyhodit uz od 7ej 🙈😭
Ahojte, mám prosbu. Vedel by mi niekto prosím stiahnuť a poslať štvrťročnú písomku zo SJ a Matematiky pre 3. ročník ZŠ zo zborovne? Vopred ďakujem za ochotu.
Prečo kráľovná Viktória nechcela vydať svoju milovanú dcéru a na čo sa odhodlal nemecký princ, aby sa stal jej zaťom
Všetci poznáme kráľovnú Viktóriu — v dejinách ju ospevujú ako veľkú ženu a vzornú matku. No bola ňou naozaj? Princezná Beatrice bola najmladšou a najmilovanejšou dcérou kráľovnej Viktórie. Práve jej však matka zakázala vydať sa z lásky. Ako sa to mohlo stať? Prečo kráľovná takmer rok odmietala s dcérou hovoriť? Aké podmienky postavila nemeckému princovi? A čo znamenal svadobný dar starého bankára?
Malá Beatrice
Beatrice bola najmladšou a najobľúbenejšou dcérou kráľovnej Viktórie. Toto drobné dievčatko dokázalo prelomiť všetky zásady prísnej výchovy svojej korunovanej matky. Len ju samotnú kráľovná osobne kúpevala, uspávala a brávala si ju do postele — niečo, čo si nedovolila pri žiadnom zo starších detí. Malá Beatrice sa stala jej útechou v najtemnejších chvíľach, keď prišla o svojho milovaného manžela. Často si dievčatko zabalila do jeho košele a uspávala ju pri sebe, akoby tým mohla aspoň na okamih zmierniť bolesť zo straty.
No dievča rástlo pod neustálym dohľadom matky, ktorá sa bála, že ju raz stratí. Rok čo rok jej vštepovala myšlienku, že jej povinnosťou je zostať pri nej navždy. Niet divu, že keď Beatrice dospela, mala odpor k manželstvu. Samotná predstava vydaja jej naháňala hrôzu. Otvorene vyhlasovala, že sa nikdy nevydá a celý život zostane po boku svojej maminky. Osud však pre ňu pripravil iný príbeh.
Nápadníci princeznej
Napriek jej zjavnej neochote k sobášu sa okolo Beatrice neustále zjavovali ženísi. Väčšinou však išlo o potomkov schudobnených šľachtických rodov, ktorí dúfali, že si zlepšia svoje postavenie vďaka princeznej. Všetci vedeli, že Beatrice neopustí matku, a tak by sa ženích musel presťahovať do Anglicka a zriecť sa svojich titulov i pôdy. Len málokto bol ochotný podstúpiť takú obeť.
Napriek tomu sa pár odvážlivcov našiel. Medzi nimi bol aj ovdovený hesenský vojvoda, bývalý manžel Beatricinej staršej sestry. Ak by si ho vzala, mohla by sa venovať výchove vlastných synovcov. Z týchto zásnub však nebolo nič, čo kráľovnú tajne potešilo – dcéra zostala po jej boku. No potom sa na scéne objavili nemeckí princovia Battenbergovci.
Starší z nich, princ Ľudovít, sa dlho usiloval o priazeň Beatrice. Kráľovná jej však prikázala, aby sa k nemu správala chladne a jeho dvorenie neodmeňovala. Nakoniec princ stratil trpezlivosť a požiadal o ruku Beatricinu neter, dcéru práve toho ovdoveného vojvodu, ktorého kedysi chceli za jej ženícha. Otec dievčaťa súhlasil a tak sa princ Ľudovít oženil nie s dcérou kráľovnej, ale s jej vnučkou Viktóriou Hesenskou. Napriek tomu osud zasiahol — práve na ich svadbe sa odohralo osudové stretnutie, ktoré navždy zmenilo život princeznej Beatrice.
Osudová svadba netere
Kým celé kráľovské príbuzenstvo oslavovalo svadbu princa Ľudovíta a Viktórie, stalo sa niečo, čoho sa kráľovná Viktória obávala viac než čohokoľvek iného. Jej milovaná dcéra Beatrice sa zamilovala. Práve na svadbe svojej neteri stretla muža, ktorý jej rozbúril srdce — mladšieho brata ženícha, princa Henricha Battenberga. Počas svadobných osláv si mladí ľudia našli chvíľu, aby si porozumeli, a medzi nimi vzbĺkla tichá iskra citu.
Keď sa Beatrice vrátila domov, bola ako vymenená — rozžiarila ju nádej, že môže zabudnúť na všetky svoje sľuby o živote bez manžela. Túžila vydať sa za Henricha, darovať mu deti a konečne poznať skutočné šťastie. Lenže jej matka o tom nechcela ani počuť. Kráľovná Viktória zúrila. O nemeckom princovi nechcela počuť ani slovo a s dcérou sa odmietala rozprávať takmer rok.
Beatrice sa však nevzdala. Vedela, že jej láska stojí za boj – aj keby musela vzdorovať samotnej kráľovnej. Napokon Viktória ustúpila, hoci len pod podmienkou prísnych zásad. Princ Henrich sa musel vzdať všetkých práv na nemecký trón a presťahovať sa do Anglicka. Hovorilo sa, že kráľovná mu predložila dlhý zoznam požiadaviek, ktoré bez námietok splnil. Až potom dala svoje požehnanie.
V lete roku 1885 sa konala veľkolepá svadba princeznej Beatrice a princa Henricha. Medzi hosťami bol aj storočný bankár, ktorý novomanželom poslal zvláštny dar – strieborný servis s gravírovaným nápisom: „Mnohé dcéry si počínali udatne, no ty si všetky predstihla.“ Možno tým chcel naznačiť, že Beatrice si musela svoje právo na lásku vybojovať. Tak či onak, obľúbenkyňa kráľovnej konečne našla pokoj a ženské šťastie.
Ovdovená princezná po boku matky
Šťastie princeznej Beatrice trvalo desať rokov. Počas nich porodila manželovi troch synov a krásnu dcéru. Ich manželstvo bolo naplnené láskou a porozumením — až do osudného roku 1896. Vtedy vypukla anglo-ašantská vojna a princ Henrich neustále prosil kráľovnú, aby mu dovolila zúčastniť sa jej ako dôstojník. Napokon Viktória ustúpila – a to sa stalo tragickou chybou.
V januári 1896 princ Henrich podľahol malárii, ktorú si priniesol z vojny. V jedinom okamihu stratila Beatrice lásku svojho života. Odvtedy sa celkom oddala svojej matke. Stala sa jej osobnou sekretárkou, sprevádzala ju vo všetkom, a po kráľovninej smrti v roku 1901 sa ujala úpravy a prepisovania jej denníkov – tejto práci sa venovala až do konca svojich dní.
Prežila všetkých svojich súrodencov, dvoch vlastných potomkov aj viacerých synovcov. Princezná Beatrice odišla z tohto sveta v roku 1944, vo veku osemdesiatich siedmich rokov.
❗️ Tento text je umeleckou interpretáciou historických udalostí. Niektoré detaily vychádzajú z populárnych prameňov či literárnych spracovaní a nemusia mať presné akademické potvrdenie.
👭 Čo je podľa vás niekedy ťažké na priateľstvách?
🧱 „Mám kamarátku, ktorú mám úprimne rada. Ale posledný rok sa odmlčala. Neviem, či som spravila niečo zle... alebo len nemá čas. A hoci mám chuť sa jej ozvať, vo mne niečo hovorí: ‚Nech sa ozve ona.‘“ Poznáte to? Ten tichý odstup, ktorý sa pomaly zmení na múr. Niekedy nie je problém v tom, že by sme sa nemali radi, ale v tom, že sa nepočúvame navzájom.
💡 Až 65% ľudí sa vyhýba ťažkým rozhovorom s priateľmi zo strachu, že ich stratia. Kvalitné priateľstvo rovnaký vplyv na zdravie ako pravidelné cvičenie. Dobré priateľstvá znižujú stres a zlepšujú imunitu.
💡 Priemerne trvá 200 hodín kvalitne stráveného spoločného času, kým sa z dvoch ľudí stanú blízki priatelia. Nie počet rokov, ale kvalita rozhovorov určuje hĺbku vzťahu.
💡 Mozog reaguje na stratu priateľa podobne ako na fyzickú bolesť. Nedostatok emočnej reciprocity je najčastejším dôvodom, prečo sa priateľstvá rozpadnú. Keď sa dlhodobo necítime vypočutí, vzťah ochladne.
❓ Otázky pre vás:
Čo by ste chceli, aby váš priateľ vedel o tom, ako sa cítite?
Skupina na diskusiu o veciach verejných,o politike aj politikoch,o kauzách,o petíciách,o smerovaní tejto krajiny ..pre všetkých neľahostajných občanov.....
https://www.modrykonik.sk/group/12838/
