Keď ju Lee odprevádzal do domčeka, mlčala. Neustále musela premýšľať  nad jeho slovami. Hovorí naozaj pravdu? Tá kniha, o ktorej hovorí, akoby v nej boli odpovede na všetky problémy, jej odhalí to, po čom túži?! Lee nenarúšal jej ticho, práve naopak, mlčky ju tiež nasledoval, až pokiaľ neprišli k jej dverám.

„Tak už si tu. Prajem ti, aby si našla oddych pre svoju dušu.“ chytil ju za ruku a nežne ju stisol. Pôsobilo to na ňu povzbudzujúco.

„Ďakujem Lee, naozaj, za všetko, čo pre mňa robíš.“

„To je v poriadku, oddýchni si.“ usmial sa a pobral sa preč.

Keď vošla dnu, zasvietila a posadila sa na posteľ. Leeov darček oddychoval na stolíku vedľa postele a niečo vnútri v nej kričalo, aby to urobila.

„Otvor a čítaj!“

Dlho som vahala či napišem tento članok ale nakoniec som sa rozhodla podelit sa s vami o porod z Trnavskej Pôrodnice.

3.6.2014: 38tt.Čakala ma poradna ako každa ina.Prišla som do nemocnice na poradnu sestrička mi zobrala moč,odvažila ma a nakoniec zmerala tlak.Ten som mala až moc vysoky presne si nespominam ale marí sa mi 180/120. Automaticky bez dalšich vyšetreni ma poslala na príjem.Tam ma dali na pasy,tie som mala v poriadku,a ešte ma prišiel doktor vyšetrit či sa nahodou nezačal pôrod.Všetko bolo v poriadku ale museli ma hospitalizovať.Volala som svokre nech mi prinesie prichystanu tašku.Dali ma na izbu,zobraly krv a moč,a pridelily ma pani d.Ondrusovej.Na druhy den po vizite ktora u mna dopadla v poriadku ma zavolala vraj skusi mi dat polku tabletky na vyvolanie porodu.Ja cela štastna že sa mi porod urychly a uvidim svojho drobca som suhlasila.o 08:30 mi ju dala ale so mnou to ani nehlo.Tak mi povedala počkame do terminu ktori som mala 13.6.2014.Moj pobyt prebiehal v poriadku a aj tlak sa mi upravil.

12.6.2014 39tt.Rano prišiel na vizitu pan d.Rešeta ktori mi oznamil že ak do 14.6.2014 neporodim pojdem cisarskym.Ale ako si prečital na karte moj stav skonštatoval vraj je u mna cisarsky jedine riešenie lebo mam preklampsiu.Po večeri ma poslal na ultrazvuk ktori mi robila d.Ondrusova.Ta mi povedala že maly ma ²800g.A nemam dozretu placentu takže pôrod ma nečaka.Bolo okolo 20:00 pozerali sme tv ja som sa išla osprchovat.Ako som si lahla na postel niečo zo mna vytieklo ako by som sa počurala.Išla som za sestričkou a ta povedala že je to plodová voda.Zavolala doktora ktori mal službu,d.Rešeta prišiel vyšetril vraj som už na 3,5 prsta otvorena,poslal ma ešte na pásy no tam po kontrakciach ani čiarka.Tak ma dal si zbaliť veci a poslal na vzdycharen.Bolo okolo 21:00 tam nikoho iba jedna sestrička ktora sa ma asi každu hodinu pitala či chcem klistir.Odpovedala som že ešte nerodim.Bez akeho kolvek naznaku toho že rodim som zaspala.Od 03:00 som chodila každu pol hodinu na wc na veľku.Ale žiadne bolesti.Medzitym tam prebehol pôrod.Keď som počula tie kriky som sa zľakla.Ale aj tak som zasa zaspala.o 06:00 ma prišla skontrolovať sestrička ktora ma zobudila a dala mi pásy ale tam nič.Odišla a ja som zasa zaspala.No ale len na chviľku.O 07:15 som si zapisala prvu kontrakciu sice nie silnu ale bola.Stupnovalo sa to velikou rychlostou.Išla som za sestričkou a ta ma dala na pasy a ja už som konečne mala kontrakcie.Kedže akurat tam nebol ani jeden doktor ani doktorka museli ich volat Zatial som si dala sprchu,sedela na lopte a bola na pasoch.Lenže už bolo 08:00 a doktorov nikde ja už som mala neskutočne bolesti a nutkanie tlačit.Sestrička ma teda vyšetrila že či už nahodou neni babo s hlavičkou vonku.Bola som uz otvorena na 10prstov babo vraj citila no doktorov nikde.Stale ma zadržiavala aby som netlačila.Nakoniec o 08:15 som sa dočkala prišiel d.Šipoš a d.Dečkova.Som si myslela že len vyleziem na kozu potlačim a hotovo.Aspon tak mi to sestrička vysvetlovala.Lenžne oni ešte debatovali a ja som sa citila ako vzduch.Nakoniec som zistila že debatovali o tom že som mala mať cisarsky rez.Lenže nato bolo už neskoro.Ja som ostala tak v šoku že mi bolo mdlo a vyčerpana som si sadla na kozu.V tom momente som ani nevedela že rodim.Prečo prečo mi to nepovedali,prečo mi ten cisarsku nespravili,ved ma mohli zabit aj maleho.To sa mi v tom momente hnalo hlavou.D.Šipoš mi kazal lahnut na kozu a tlačit sestrička merala tlkot srdiečka maleho a druha mi merala tlak.Videla som jej vyraz ked mi ho domerala ale druha ktora merala maleho srdiečko kričala že treba mi ho dať už von lebo pulz sa mu znižuje vraj sa dusi.V tom momente som sa rozhodla tlačit ako nikdy.Vyčerpana som tlačila a tlačila a nič.Nakoniec doktor rozkazal dat mi kvapku oxitocinu ale ani ten nezabral.Prišiel d.Dečkov zo slovami ktore som len letmo započula spravte jej klleštovy ved maly sa dusí.Pred očami sa mi zahmlievalo prišiel ku mne chytil ma za ruku a povLenžeže všetko bude v poriadku.V tom stave som len pocitila ako doktor použil tie kliešte a citila som vzduch asi aj v žaludku.Sestrička mi skočila na brucho a ja som pocitila ulavu.Lenže nepočula som plač a ani mi ho nechcely dať na brucho.Bolo 08:35 a bol piatok trinasteho.Asi po minute som začula plač.Zatial čo ma zašivali lebo som bola strašne roztrhana mi ukazali jeho.Bol nadherny stala ta bolest zato.A ja Dakujem bohu že tam prišiel d.Dečkov a zachranil nas.No nesadla som si asi mesiac.Ale nebanujem 🙂