Taká menšia zaujímavosť 😊

Dobrý večer minuly týždeň v stredu som si našla znamienko vo vlasovej časti hlavy išla som k obvodnej povedala mi že to ide o materske znamienko že nemam si to dať odstraniť ale pre istotu ma poslala ku dermatologičke nech sa na to pozrie a poslala ma to odstraniť pytala sa ma aj či nemame niekoho v rodine kto ma rakovinu kože
Rozmyšľam nad tym ale bojim sa si to dať odstraniť a bojim sa viac toho že by som nemala rakovinu kože viete mi poradiť?

Ahojte. Prosim študoval alebo študujete niekto Históriu, Archeologiu alebo Kartografiu alebo nieco, čo súvisí s geografiou?
foto z netu

Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné

“Bola som prekvapená, v akej miere sa tie veci vyskytujú aj v životoch iných ľudí,” vraví spisovateľka Ivana Gibová o témach vo svojej najnovšej knihe Babička, za ktorú dostala už dve prestížne ceny.

Zachytáva v nej medzigeneračné vzťahy v rodine, alkoholizmus, traumy, starobu, ale aj témy, ako je priateľstvo, či starostlivosť o druhých.

Spoznávame v nej prežívanie dievčaťa, ktoré vyrástlo na sídlisku na východe Slovenska.

V tejto epizóde Ľudskosti sa Barbora Mareková rozpráva s Ivanou o procese písania knihy a o tom, ako autorka vníma otváranie tém, o ktorých väčšina z nás nedokáže otvorene hovoriť.

“Keď ideme v umení na dreň, máme schopnosť rozrušovať," vraví Ivana v podcaste. "A myslím si, že keď k tomu ako tvorkyňa nepristupuješ tak, že sa do toho vkladáš - a si aj reálne otvorená - tak sa to ľudí až tak nedotkne.”

Rozprávajú sa aj o autorkinom živote. Ivane v dospelosti diagnostikovali hraničnú poruchu osobnosti a medzičasom má viacero skúseností s odbornou podporou, ktorá jej veľmi pomohla.

“Už ako dieťa som videla, že moje prežívanie je iné. Že všetko prežívam veľmi intenzívne a moja emocionalita - hoci som to vtedy ešte nevedela takto pomenovať - je iná. A bola veľmi znepokojená a frustrovaná tým, že to neviem vysvetliť druhým.”

Ivana približuje, čo všetko vie o sebe dnes, aj vďaka odbornej pomoci a čo pre seba spravila, aby sa cítila dobre.

Ahojte syn ma okolo nosa take červene ale nadchu nema..neviete co na to? Dik prikladam foto ale neni to tak dobre zachytene

DNES JE DEŇ SVÄTÉHO HUBERTA
VEDELI STE ŽE?

🌲Svätý Hubert pochádzal zo vzácnej akvitánskej rodiny. Narodil sa niekedy v druhej polovici siedmeho storočia a dostal takú výchovu, že z neho vyrástol uhladený svätec, ktorý sa málo staral o zbožnosť a kresťanskú dokonalosť. Stal sa dvoranom franského kráľa Teodorika III. a mal rád družnú spoločnosť.

🌲Mal prirodzene dobré srdce a šľachetnú povahu, bol filantrop a nepriateľ ľsti, nespravodlivosti a násilia, a preto, znechutený časom úskočným majordómom Ebroinom, opustil kráľovský dvor a vstúpil do služieb miestodržiteľa Pipina z Heristaly v Austrázii, kde sa oženil s cnostnou pannou Floribanou, ktorá mu porodila syna Floriberta.

🌲Vo svojom úrade sa Hubert často stýkal so zbožnými mužmi a bol dojatý ich kresťanskými cnosťami. Žil svetským spôsobom, nestaral sa o svoju spásu, ale bol otvorený všetkým dobrým veciam, a keď ho volala Božia milosť, neodolal jej. Smrť Floribany, jeho vynikajúcej manželky, veľmi otriasla jeho dušou. Začal sa vážne zamýšľať nad svojím doterajším životom, rozjímať o večnosti a Božom súde, hnusili sa mu svetské zábavy a rozkoše a túžil po vznešenejších veciach. Rozhodol sa, že svetu dá zbohom a bude slúžiť iba Bohu. Vzdal sa svojho úradu, opustil dvor a túžil vstúpiť do duchovného stavu.

🌲V tom čase sa maastrichtský biskup svätý Lambert vrátil zo svojho sedemročného vyhnanstva do svojho sídla. U tohto slávneho biskupa hľadal Hubert útočisko a prosil ho, aby sa stal jeho učiteľom a sprievodcom na ceste dokonalosti. Svätec milostivo prijal spasiteľného Huberta, naučil ho pokore, sebazapieraniu a zbožnosti a po tom, ako ho vzdelal v potrebných vedách, udelil mu kňazské svätenie a ustanovil ho za svojho pomocníka v biskupskom úrade.

🌲Po mučeníckej smrti svätého Lamberta (17. septembra 709) ho Hubert vystriedal na biskupskom stolci v Maastrichte. Takto postavený na vysoký svietnik žiaril v Cirkvi jasným svetlom a kráčal v šľapajach svojho slávneho predchodcu a učiteľa. Mečom Božieho slova bojoval proti neposlušnosti doby, nedbajúc na odpor a prekážky zlých a bezbožných ľudí. Obrátil množstvo hriešnikov, posilnil vo viere a cnosti spravodlivých a bol útechou nešťastníkom. Z blízkeho i ďalekého okolia sa zástupy ľudí ponáhľali na jeho kázne, ktoré sa stretávali s veľkým úspechom, pretože on sám verne konal to, čo učil, a bol príkladom živej viery, zbožnosti, sebazaprenia a lásky k blížnemu.

🌲V najzaostalejších častiach Brabantska, v ardenských horách, ešte stále pretrvávali staré modloslužby. Horlivý Hubert sa ako dobrý pastier vydal aj do týchto nehostinných lesov, aby získal pohanov pre Krista Pána a vykorenil modloslužbu. Na týchto apoštolských cestách bol z Božej vôle ochotný podstúpiť aj mučenícku smrť, pričom netrpel nijakými ťažkosťami ani nebezpečenstvom; ba modlil sa, aby dosiahol mučenícku korunu a stal sa tak dokonalým nasledovníkom svojho svätého predchodcu. Nebolo mu však dopriate, aby prelial svoju krv za Ježiša Krista, na to Boh požehnal jeho namáhavú prácu. Pohania, vidiac jeho bezúhonný život, obetavosť, pokoru a veľkú lásku, počúvali jeho kázanie a zázraky, ktoré konal z Božej moci, veľmi prispeli k šíreniu kresťanskej viery medzi nimi.

🌲Hubert z Mercie bol láskavý a štedrý k chudobným. Obliekal a kŕmil chudobných, ktorí nemohli pracovať, staral sa o opustené siroty a vdovy, vykupoval dlžníkov z väzenia, podporoval chudobné rodiny a vôbec rozdával všetko, čo mal, pričom biskupské dôchodky vyčlenil ako majetok chudobných. Čas, ktorý mu zostával po práci spojenej s jeho úradnými povinnosťami, najradšej trávil osamote v modlitbe a rozjímaní, prísne sa postil, málo odpočíval a vzdychal po svojej nebeskej vlasti, ľutujúc, že mu bolo dané príliš dlho prebývať na tejto zemi ako vo vyhnanstve. Jeho príbytok bol v nebi (Flp 3, 20), a preto smútil, že ešte nemôže ísť do tejto svojej vlasti, aby mohol patriť Bohu tvárou v tvár.

🌲Hubert, ktorý mal lásku a úctu k svojmu predchodcovi a učiteľovi, ho často vídal vo sne a bol ním napomenutý, aby priniesol jeho relikvie do Lutychu, a keď v tom spoznal Božiu vôľu, aby ich v roku 721 vyzdvihol a uložil do svätyne, ktorá bola postavená pri mučeníckej smrti tohto svätca. Zároveň preniesol svoje biskupské sídlo z Maastrichtu do tohto chrámu v Lutychu, udelil tejto malej osade mestské práva, a tak položil základ budúcej veľkosti mesta Lutych.

🌲V predtuche blížiacej sa smrti si Hubert určil miesto odpočinku v hlavnom chráme Lutichu a počas celého roka sa pripravoval na svoj odchod do neba. Usilovne navštevoval chrámy, uctieval si relikvie svätých a vzýval najmä svätých Lamberta a Albína, aby mu vyprosili od Boha šťastné posledné hodiny. Potom sa na žiadosť niekoľkých šľachticov vybral do Fur v Brabantsku, aby tam posvätil nový kostol. Tam sa v kázni rozlúčil s veriacim ľudom a dosvedčil: "Kým žijeme, dvere Božieho milosrdenstva sú nám otvorené, ale po našej smrti sa zatvoria a brány pekla sa otvoria, aby prijali opovrhovateľov a previnilcov Božieho zákona na trest. Uvažuj teda, každý, čím si bol, čím si a čím čoskoro budeš. "Čím si zhrešil proti Božím prikázaniam, z toho prinášaj dobré ovocie pokánia a zmier sa s Bohom." Keď sa vracal do Liege, cestou ho prepadla zimnica a odniesli ho na biskupský dvor. Tam sa rozlúčil s vodcami a svojím synom Floribertom, predniesol svoje modlitby a 30. mája 727 zomrel v Pánovi. Podľa jeho želania ho pochovali v katedrále v Lutychu v kaplnke svätého Petra, ktorú dal sám postaviť. Účasť ľudí na tomto pohrebe bola ohromujúca a všetci prítomní boli presvedčení, že ten, ktorého telo bolo uložené do hrobu, je svätý. Veriaci začali navštevovať hrob a vzývať zosnulého biskupa o príhovor u Boha a Boh ich prosby mimoriadnym spôsobom vypočul, čím potvrdil jeho svätosť.

⛪️O sto rokov neskôr, v roku 827, boli relikvie svätého Huberta prenesené do chrámu benediktínskeho kláštora Andain v Ardenách a kláštor sa začal nazývať kláštorom svätého Huberta. Tu sa relikvie tohto svätca uchovávajú dodnes a množstvo pútnikov si ich prichádza zbožne uctiť. Pamiatka svätého Huberta sa slávi 3. novembra.

(Prevzaté z knihy Životopisy svätých, ktorú vydalo 30. marca 1899 v Prahe nakladateľstvo Zivoty svatych

Žienky prosim Vás viete mi poradiť dáku hru pre dospelých? Máme v práci Secret Santu a rozmýšľam, že by som vybrala niečo také pre kolegyňu

🍂🍄🍁🍄🍂

Dievčatá, ujo mal LDL(zlý cholesterol) 3,4 normálne je asi do 3. Však je to este v rámci "normi" lebo MUDr mu povedal ze je to ôk, ale on stresuje. A asi aj zo stresu môže byt zvýšený. Lebo nieje vôbec tucny

V októbri sme sa zúčastnili 🧡 Dňa Quality + HSE 🧡 v spoločnosti Prysmian zameranej na výrobu káblov a systémov pre telekomunikácie a energetiku.

Na našom stanovisku sme sa venovali téme, ktorá je nám srdcu najbližšia - ochrane pred požiarmi. Zamestnancom spoločnosti sme predstavili moderné hasiace prostriedky 21. storočia, diskutovali o správnych reakciách pri vzniku požiaru a zdieľali praktické tipy, ako zvýšiť bezpečnosť.

Ďakujeme organizátorom za pozvanie a všetkým zamestnancom, ktorých sme zaujali za zaujímavé otázky a diskusiu.
_________________________
občianske združenie HASAM🧡 - Požiarna prevencia inak!

#poziarnaprevencia #prysmian #hasam #zaborske #safetypoint #bezpecnostnadotyk #hse #qualityday #bezpecnost

A je tu opäť ten čas, kedy vijem tie moje najobľúbenejšie.. vianočné ✨🎄✨

Ahojte, potrebujem poradiť, tie čo máte sušičku LG ste s ňou spokojné? Akú máte? kľudne aj foto poteší . Ďakujem

Krásny, nový týždeň, fanúšičky mojej Lenky.
Naboso

Strašne som sa rehotala, keď som si to všimla 😂
Foto z netu.

Slovenské trio v DR

jeden vikendovy vyhlad 🙂

Dievčence, vzdy mi dobre poradíte, tak zas idem pýtať tipy a triky. 😅Napíšem vsetko tak ako je, lebo potrebujem radu a nie sa vyhovárať. Takže:

Zajtra má moje bábätko 8 mesiacov a od pôrodu som nic neschudla. Naopak, este sa mi zdá, že som aj čosi pribrala.😔 Hlavne moje brucho vyzerá hrozne. Ako v šiestom mesiaci.
Otázka je: Ako mám schudnúť, keď vôbec nemám na seba čas?

Adrián odchádza ráno do roboty a kým príde, je 5 hodín. Takže celý deň som s malickou sama. Už pár mesiacov má fázu prísavníka. Zahrá sa síce sama, ale musím sedieť pri nej. Alebo ju držať na rukách. Keď som neni vedľa nej, nic ju nezaujíma a plače až kým neprídem. Čiže, čas mám len keď spí (od 10 do 11) a od 13 do 14. Má denne dva hodinové šlofíky.

Počas prvého nieco navarím. (Čo potom aj tak nezje, lebo nechce.) Počas druhého niečo upracem a zvyčajne robím prádlo. Stále veľa ovracia a oslintá. Tak mám pranie na každý deň.

Potom príde Adrián, navaríme si spolu večeru, zjeme. On povie, ze sa zahra s malickou a nech si idem oddýchnuť. Ale ja som už taká vyflusnutá, ze oddych pre mňa znamená ľahnúť si na posteľ a pozerať krátke videá na YouTube.😅

Okolo 8-9 maličká zaspí. A ja hneď po nej. Lebo som od piatej hore každý deň a väčšinu dna strávim nosením 9 kilového bábätka. Neviem, kde by som vtesnala nejaký čas pre seba. Resp. keď ho mam, zumba je to posledne na čo mám chuť.
Z diet sa mi darí držať len Mačingovu, lenže to je neskutočne veľa oskrabovania cvikiel a strúhanka mrkiev.

Potrebujem schudnúť aspoň 15 kíl z brucha a trupu, lebo fakt sa hrozne cítim vzdy ked sa vidim v zrkadle. Vyzerám ako tie gaštanové kone na špajdlových nohách, čo robievajú deti v škôlke..
Viem, ze niekde robím chybu. Sak mám len jedno bábätko, relatívne nenáročnej povahy. Sú ženy, čo majú po tri malé deti a ešte stíhajú na pol úväzku robiť a chodit do fitka.

Ahojte, dostala som takéto silikónové formy, ešte som v nich nič nepiekla, viete poradiť nejaký recept? možno niečo čo by sa dalo plniť cukrarenskym vreckom, dakujem

Zvýšila sa mi poistka na auto o 60€.Ako mám urobiť aby som platila menej? Zrušiť,inde si dať vypočítať?čo poradíte?a hlavne kde v ktorej poisťovni?

V rodine Kennedyovcov, kde sa zdalo, že každý dieťa je predurčené na veľké činy, sa skrýval aj iný príbeh – tichý, starostlivo utajený pred očami verejnosti.

Rosemary bola tretím dieťaťom Josepha a Rose Kennedyovcov a spočiatku pôsobila ako úplne zdravé dieťa. No s pribúdajúcimi rokmi sa začalo ukazovať, že sa nerozvíja tak ako jej bratia a sestry.

Mala ťažkosti s rečou, trpela záchvatmi hnevu a prejavovala sklony k agresívnemu správaniu, čo jej rodičom spôsobovalo nemalé obavy.

Predpokladalo sa, že dievča utrpelo pri pôrode poškodenie mozgu. Neodborné rady mladej sestry, ktorá bola pri Rose Kennedyovej počas pôrodu, viedli k tomu, že novorodenec nedostával dostatok kyslíka, zatiaľ čo lekár meškal – a nebolo nikoho, kto by mohol chybu napraviť.

Rodičia sa spočiatku usilovali dcére pomôcť a vyskúšali množstvo liečebných metód. Rosemary navštevovala špeciálnu školu pre deti s oneskoreným vývinom, no jej správanie zostávalo problematické, a preto ju často vylučovali. Rodina Kennedyovcov sa obracala na rôznych lekárov a odborníkov, no ich odporúčania boli neraz protichodné a bez výsledku.

Stav Rosemary sa časom zhoršoval a jej otec, Joseph Kennedy, čoraz viac podliehal frustrácii a zúfalstvu. Napokon sa rozhodol pre osudový krok – dať dcére vykonať lobotómiu, zákrok, ktorý jej navždy zmenil život.

V roku 1941, keď mala dvadsaťtri rokov, Rosemary Kennedyová – sestra Johna a Roberta – podstúpila experimentálnu lobotómiu. Na operácii trval jej otec, Joseph P. Kennedy starší, ktorého znepokojovalo dcérino nestále správanie a prudké zmeny nálad. V tom čase bola lobotómia prezentovaná ako „priekopnícka liečba“ duševných chorôb.

Výsledok bol tragický. Rosemary stratila schopnosť plynule hovoriť, samostatne chodiť i starať sa o seba.

Najprv bola umiestnená v psychiatrickej liečebni, neskôr ju previezli do mesta Jefferson vo Wisconsine, kde prežila zvyšok života v zariadení svätej Coletty pre ľudí s mentálnym postihnutím. Bola úplne izolovaná od sveta aj od vlastnej rodiny. Navštevoval ju len jej otec, Joseph Kennedy.

Rodina Kennedyovcov prísne tajila, čo sa s Rosemary stalo. Po desaťročia verejne nepriznávali, že podstúpila lobotómiu – báli sa o svoju povesť a hanbili sa za ňu v čase, keď boli duševné choroby v spoločnosti silno stigmatizované.

Joseph si vybudoval úspešnú politickú kariéru a vkladal veľké nádeje do svojich synov, túžiac po tom, aby sa jeden z nich stal prezidentom krajiny. Správa o príbuznej s psychickými problémami by však mohla vrhnúť tieň na obraz zámožnej a vplyvnej rodiny.

O Rosemary sa v rodine čoskoro prestalo hovoriť – jej meno sa stalo takmer zakázaným. Ani jej súrodenci netušili, kde sa nachádza a čo sa s ňou stalo.

Keď jej starší brat John v roku 1958 viedol kampaň za svoje znovuzvolenie do Senátu, rodina Kennedyovcov vysvetľovala jej neprítomnosť verejnosti tým, že Rosemary žije v ústraní.

Až po mnohých rokoch jej príbeh uzrel svetlo sveta. Práve táto tragédia hlboko poznačila celú rodinu. Mladšia sestra Rosemary, Eunice Kennedyová Shriverová, zasvätila svoj život boju za práva ľudí so zdravotným postihnutím a založila Špeciálne olympijské hry, ktoré miliónom ľudí priniesli možnosť cítiť sa silní a prijatí.

Po smrti svojho otca v roku 1969 sa Rosemary opäť začala občas stretávať s rodinou. Bola to Eunice, kto rozhodol, že sa sestra má vrátiť do rodinného kruhu.

Rosemary navštevovala príbuzných na Floride, vo Washingtone i v rodnom dome na Cape Code. V tom čase sa už opäť naučila chodiť, hoci s ťažkosťami a miernym krívaním. Jej reč však zostala nezrozumiteľná a jedna ruka zostala ochrnutá.

Rosemary zomrela prirodzenou smrťou vo veku osemdesiatich šiestich rokov v roku 2005. Pochovaná je po boku svojich rodičov na cintoríne Holyhood v Brookline, v štáte Massachusetts.

Rosemary Kennedyová navždy zostala „zabudnutou Kennedyovou“ – no práve jej osud zmenil pohľad sveta na tisíce tých, ktorých kedysi ukrývali za zatvorenými dverami.

❤️ Od včera 20-ročná
Čas tak rýchlo letí… 🥹