Vždy som chcela mať  domáceho miláčika ale nikdy nie mať mačku. A ako sa vraví, že čo človek najviac nechce, to dostane, tak u nás to platilo na 100 %.

    Jedného krásneho večera môj drahý manžel sedel u nás v pivničke s kamarátom. Nebol to žiaden výnimočný večer. Prišiel neskoro a tak sme sa ani moc nebavili.

Ráno mi vraví: ,,Prišla k nám mačka." Neverila som vlastným ušiam. A priznám sa,ani ma to nejako nedojalo. Zlom prišiel, keď mi ju ukázal na fotke. Uvidela som krásnu miniatúrnu mačičku čierno-bielej farby. Vpredu mala ofinku a vyzerala ako Anička.

Zmestila sa mi akurát do ruky. A keďže som bola tehotná, tak sme ju držali v karanténe v pivnici. 

    Asi 2 dni na to sme šli k veterinárovi. Naše zlatko bolo veľmi choré. Malo zapálené očká, slabú imunitu, prskala, v uškách mala svrab. Museli sme ju dať odčerviť, chodili sme na antibiotické injekcie. Pri prvej návšteve mala 400g a 6 týždňov.

    Kamarát si ju mal zobrať, ale ja som si povedala, že ked sme sa s ňou toľko natrapili, už si ju nedám. A tak aj bolo. Už zostala u nás.

        S manželom sme vždy chceli aspoň dve deti. Hovorím aspoň, lebo vo mne odjakživa prebýva predstava o troch deťoch behajúcich po dome, drahý sa s touto myšlienkou ešte musí stotožniť. No a každé tehotenstvo veru bolo výnimočné. O tom, že čakáme prvého syna sme sa dozvedeli dva týždne po svadbe. Pôrod som mala vyvolávaný 9 dní pred termínom a za 2,45 hodiny som porodila zdravého chlapca, ktorý má už dnes 15 mesiacov a je z neho riadny výmyselník. Kedy a prečo sme sa ale rozhodli pre druhé dieťa?

        Vždy sme zvažovali, kedy je najlepší čas na druhé bábo. V podstate, vždy je vhodný čas. Či už premýšľate o tom, či to má byť rok, alebo 5 rokov, skutočne neexistuje presný časový rozdiel, pretože je to pojem tak veľmi individuálny. My sme sa ale rozhodli, že po pol roku od pôrodu by to aj šlo. Neuveriteľné, ale tak sa aj stalo. Písal sa 8, január a ja som dobehla do kuchyne za mužom. Malého nám vtedy akurát kočíkovali svokrovci, na to si pamätám, lebo v celom byte bolo akosi ticho. A ako tam tak stál a pil vodu, položila som vedľa neho tehotenský test s dvoma čiarkami a utiekla preč :D. On naň kukol a vraví: „ TO UŽ?“ – tieto jeho reakcie ma zabíjajú ľudia :D... akože, keby ste vedeli, ako reagoval pri prvom tehotenstve... a to sme deti obaja vždy chceli :D... chlapi to proste musia spracovať a na to potrebujú, či chceme, či nechceme, čas. Samozrejme, že sa tešil. Samozrejme, že ma prišiel vyobjímať, ale tie prvé reakcie skutočne nemajú chybu.

Následne sme zistili, že termín mám niekde okolo 2.9.2016

        A potom sa to začalo. Tehuľkovanie ako sa patrí. Druhé tehotenstvo som si asi nestihla tak užívať, ako to prvé, pretože týždne ubiehali neskutočnou rýchlosťou. Predpokladám, že to bolo asi tým, že už jeden drobec nám doma behal, a nedal mi šancu len tak si ľahnúť a užívať si tie zmeny, ktoré sa v mojom bruchu diali. Prichytila som sa najmä v noci, keď sme už lahli všetci spať, že som si užívala tie kopančeky, prvé mrvenia v mojom bruchu, ktoré sa tam ale diali už po druhýkrát. Pamätám si tiež, ako som sa o bábätko hrozne bála, keďže prvé tehotenstvo som mala dlho nariadený kľudový režim- krčok sa mi otváral už od 28.tt. Pri druhom tehotenstve ale vôbec. Bolo akési bezproblémové, teda, až na oveľa väčšie brucho, ale to nebol žiaden problém J. Krčok držal akoby bol prichytený sekundovým lepidlom.

        Keďže som prvý pôrod mala mega rýchly- reálne som sťahy maternice cítila iba asi 1,5 hodiny- avšak každú minútu, postupne od takého 34tého týždňa som sa začala mierne báť. Začala som sa jednak báť toho, ako to celé zvládneme a jednak toho, ako ja porodím, keď sa dokelu vôbec neotváram? Trvalo mi to dobré tri týždne, kým som svoju hlavu opäť presmerovala na správne myslenie a začala som veriť svojmu telu a nášmu druhému krpcovi. Považujem to vlastne za nesmierne dôležité, pretože iba tak sa to dá celé zvládnuť ľavou zadnou. Najviac mi pomáhalo pohladkať si brucho, a prihovoriť sa malému: my to spolu zvládneme, ty vieš čo máš robiť, zlatko.

        Teraz som totiž už vedela, čo ma čaká. Poznala som pôrodnú sálu, procesy, ktoré sa tam robia, vedela som o všetkom, čo ma čaká. Pre niekoho je to horor, pre iného zase dobrý pocit, ktorý ho zbavuje strachu. Pre mňa to bol aj strašiak, aj ukludňovák.

Ahojte,

rada sa podelím s vami o našu skúsenosť s testovaním skvelého mliečka brejk, ktoré sme mali možnosť skúšať. Ako každá mamička som tajné dúfala, že budem mať to šťastie zúčastniť sa testovania, zapojila som sa do súťaže a neuveriteľná radosť má čakala, keď som sa dozvedela, že naša rodinka bola vybratá. Pár dní sme s napätím očakávali pána kuriéra, kedy nás navštívi a prinesie očakávaný balík.

Ten deň nastal,síce doma našiel len mňa a môjho najmladšieho syna,no na otváranie balíka som netrpezlivo čakala na svojich dvoch školákov. Zbadali, že na linke je balík, rýchlo zhodili tašky z pliec a vybaľovanie som ponechala na nich. Čakala nás bohatá nádielka troch druhov mlieka brejk,príchuť vanilka, jahoda a kakao. Každý sa načiahol po tom svojom obľúbenom, chlapci majú radi čokoládu a v kakaovom ho bolo veľmi dobre cítiť, mamina, moja maličkosť obľubuje vanilkovú a našemu ocinovi veľmi imponoval s príchuťou jahody. Mliečko brejk sme mali vyložené len na poličke pri izbovej teplote, tak chutil všetkým najviac, veľká výhoda je, že brejk mliečko kľudne môžte brávať so sebou na výlety,cesty autom.

Padne vhod ako príjemné osvieženie, je veľmi vhodným doplnkom ku strave, mliečka nebol nik presýtený, práveže sa minul až prirýchlo, ale vždy si ho je možnosť kúpiť, no moji školáci zhodnotili len toľko, že im je veľmi ľúto, že na škole automat na Brejky nemajú.

Mliečku Rajo Brejky ostávame verní, a vždy v našej kuchyni bude mať miesto. Čo by som si želala keby mliečko bolo možné zakúpiť i vo väčšom balení také rodinné litrové balenie a možno i s novou príchuťou 🙂

ĎAKUJEME SPOLOČNOSTI RAJO A MODRÉMU KONÍKU