Videla som svetlo na konci tunela, dnes pri rannom venčeni takáto nádhera 😁🤩

Čoraz vzácnejšie okamihy 🥰 S kamarátkou si už dlho nedávame darčeky na narodeniny, ale dáme si vždy to najvzácnejšie – spoločný čas. Lebo toho je akosi menej a menej... A k tomu niečo sladké a cola, to je taká narodeninová tradícia 🤭♥️

Baby prosím poraďte. Máme obrovské 2 okná ku ktorým sa dostanem len z vonka a sú vo výške cca 4 metrov. Čím dokážem umyť takéto vysoké okná až do ich výšky cca 7 metrov? Ďakujem

Všetci vraveli Brosnanovi: „Môžeš si nájsť lepšiu.“ No Pierce počúvol vlastné srdce – a ani v najmenšom sa nemýlil.

Bol na dne. Zlomený, vyčerpaný, s rozbitým srdcom. Pre Piercea Brosnana sa čas zastavil v roku 1991, keď stratil svoju manželku Cassandru Harris – ženu, po boku ktorej prežil jedenásť rokov. S ňou odišla aj časť jeho duše. Ostali deti, ostala bolesť. Hollywoodsky elegán s očami farby oceánu sa uzavrel do seba. Žiadna žena, ktorá sa pokúšala dobyť srdce filmového Bonda, nedokázala preraziť jeho zármutok. Nebol pripravený.

A potom sa všetko zmenilo. Cabo San Lucas, žeravé slnko, zvuk vĺn, večierok. Tam sa to začalo. On prišiel na podujatie len tak – rozptýliť myseľ. Ona – pracovať. Novinárka Keely Shaye Smith prišla na rozhovor s hviezdou seriálu „Cheers“, no ten sa neukázal. Namiesto neho – Pierce Brosnan. Vesmír rozhodol: prišiel čas.

Dali sa do reči. Akoby sa poznali celé storočie. Ona – múdra, žiarivá, s úsmevom v očiach. On – muž popálený životom, ktorý akoby zabudol, aké je to cítiť blízkosť. A predsa to znovu pocítil. Niečo cvaklo.

Tak sa začal ich príbeh. Bez veľkých titulkov, bez káuz, bez spoločenských očakávaní. Všetko plynulo prirodzene. Objavovali sa spolu na podujatiach, držali sa za ruky, pozerali sa na seba, akoby sa videli prvýkrát. A okoliu začínalo byť jasné: je to vážne.

Najprv bolo len šťastie. Potom syn Dylan. O pár rokov neskôr ďalšie dieťa – Paris. A keď uplynulo sedem rokov od ich prvého stretnutia, Keely konečne povedala „áno“. Vzali sa v Írsku, v Brosnanovej rodnej krajine, v starobylom opátstve. Oslava bola veľkolepá: stovky hostí, hudba, ohňostroje, a on – s očami žiariacimi láskou až po končeky prstov. Hovorí sa, že Pierce ju dlho prehováral, aby sa stala jeho ženou. Ona sa neponáhľala. Chcela si byť istá, že láska prežije skúšku časom. A prežila. Spolu sú viac než dvadsaťtri rokov – nie formálne, ale skutočne.

Keď sa narodil druhý syn, Keely sa zmenila. Tehotenstvo jej telo zaťažilo. Hmotnosť rástla a zastaviť sa jej nedarilo. Začali sa šepoty, zlostné poznámky v bulvári, fotografie s podpismi plnými posmechu. Kde je tá štíhla novinárka, ktorá dojala srdce Jamesa Bonda? Kamery sú nemilosrdné. No najviac odsudzovali... ženy. A to bolelo najviac.

Keely nič nevysvetľovala. Nehádala sa, neútočila. Jednoducho žila. Starala sa o záhradu, plávala, vychovávala deti. Skúšala rozličné diéty, hovorilo sa o hormonálnych problémoch. Niektorí tvrdili, že ide o štítnu žľazu, iní o genetiku. Najviac, čo sa jej podarilo, bolo zhodiť dvadsať kilogramov. Ďalej to nešlo.

Pierce bol celú dobu vedľa nej. Ticho, pevne, bez váhania. „Ona je môj maják. Moja sila. Moja láska,“ odpovedal, keď sa ho pýtali: „Ako je to možné, pán Bond?“ Áno, mohol mať kohokoľvek. Mal všetko – slávu, peniaze, vzhľad. No vybral si ju. A zostal pri nej. Pretože človeka nerobí telom. Ale srdcom.

A hoci v Hollywoode, kde je večná mladosť takmer povinnosťou, ich vzťah niekedy vyvoláva údiv, Pierce a Keely akoby patrili do iného sveta. Tam, kde nie sú dôležité tehličky na bruchu, ale ruky, ktoré ťa podržia, keď sa všetko rúca.

Keely má už po šesťdesiatke. Raz Pierce zverejnil fotografiu, na ktorej je šťastná, s mokrými vlasmi, a pripravuje kokosovú vodu. „Moja nádherná, šťavnatá láska,“ napísal. A opäť – vlna komentárov. Niekomu prekážali šaty, inému chýbajúci mejkap. Ale Pierce sa len pousmial.

Pamätá si na tú mladú ženu, s ktorou sa rozprával pod hviezdami v Mexiku. Je tu stále. V každom jej pohľade, v každom pohybe, v úsmeve. Len čas plynie. Láska zostáva.

Zaujímavé je, že ani samotný Brosnan už nie je tým vyrysovaným elegánom z reklamného plagátu. Áno, pribral. Áno, vrásky sa prehĺbili. Ale o to predsa nejde. Je starým otcom štyroch vnúčat. Je mužom, ktorý pochoval dve najdrahšie ženy svojho života – manželku a dcéru. A napriek tomu zostal stáť. Keely je vždy pri ňom. Na prechádzke, v záhrade, na bicykli. Nie len ako manželka – ako partnerka. Opora. Oni nehľadia do kamier a nekričia, že sa milujú. Jednoducho to ukazujú. Každý jeden deň.

Dnes ich často porovnávajú s „lesklými“ pármi: vraj by predsa mohli vyzerať „lepšie“. Ale treba to vôbec? Keď si šťastný – je to vidieť. A Keely má to šťastie vpísané v tvári. Nevtiahne brucho. Neskrýva sa pod vrstvami látky. Je jednoducho žena, ktorú jej muž miluje. A to stačí.

Sám Pierce raz povedal: „Krásni muži bývajú najvernejší. Lebo vedia, akú cenu má skutočná žena. A keď takú nájdeš – nepustíš.“ A on nepustil. Sú spolu takmer tridsať rokov. Hľadí na ňu tak, ako v ten prvý deň. A nežne jej vraví: „Moje hnedooké dievča.“

Taká je pravá Bondova dievčina. Nie z filmu – zo života.

Keď sa na sociálnych sieťach rozprúdi debata o Keelinej vizáži, časť ľudí rýchlo súdi. Vraj nespĺňa štandardy. Potom sa však zdvihne vlna podpory – úprimnej, vrelé, ľudskej. Komentáre žien i mužov z celého sveta znejú ako vyznania – nielen jej, ale aj myšlienke skutočnej rodiny. „Krásna!“, „Pravdivá!“, „Radosť pozerať na nich!“ Ľudia sú unavení z pózy, rovnakých tvárí a nafúknutých ilúzií – túžia vidieť niečo živé, skutočné. A v Keely to nachádzajú.

Mnohí si všímajú: zostala sama sebou. Neženie sa za večnou mladosťou, nezakrýva vek. Má dobrotu v tvári, v očiach teplo. A Pierce nie je len manžel, ale muž, ktorý vidí hlbšie. Nevymenil ženu za „mladšiu“ či „štíhlejšiu“. Rozhodol sa zostať pri nej. V tom je sila.

Dokonca aj tí, ktorí kedysi pochybovali, dnes hovoria s obdivom: „Bola krásna, a krásnou zostala.“ Pretože krása nie je len číslo na šatách, ale to, ako sa po rokoch pozrieš na človeka, ktorého miluješ. Je v hlase, v dotykoch, v starostlivosti. Títo dvaja sú o tom. O láske, ktorá sa nebojí času.

Mnohé ženy píšu, že vďaka Keely získali sebavedomie. Pochopili, že je v poriadku byť sama sebou. Že krása nepotrebuje filtre. A niektoré dodávajú: „Mám rovnakú postavu a už sa nehanbím.“ Jej vplyv je viac než len lajky. Je to podpora celého pokolenia. Áno, telo sa s rokmi mení. No ak je láska, nezáleží na tom. Ich rodina je toho dôkazom. Šťastné deti, láskavé pohľady, spoločná minulosť i prítomnosť. A najmä – stále sú spolu, napriek všetkému. A to budí rešpekt.

Pravá krása je v prijatí. Pravá láska v skutkoch. Pierce a Keely jednoducho žijú svoj život. Bez dokazovania. Bez snahy zapadať. A práve v tom je ich sila.

Toto sa mi urobilo v podnebí mám aj teplotu už asi druhý deň nepali nesvrbi ale je to bolestivé veľmi prosím čo to je

Ahojte maminky ,či maminky predčasniatok...idem sa vás opýtať a pekne vás poprosiť,robíme zbierku pre predčasniatka,čo ste určite už postrehli tu na ploche a chýbajú nám tie najmenšie bodynka len bodynka vo veľkosti 42,44,46,48 proste z týchto najmenších,ťažko sa zháňajú to určite aj poniektoré sami viete...nemáte nejaké už nepotrebné ,neostali vám nejaké nevyužité ale v super stave pre tieto detičky?Kľudne si pozrite môj profil a tam sa o tejto zbierke dozviete viac. Ďakujeme každej jednej z vás ,ktorá by sa rozhodla nám v tejto zbierke hoc akou vecou zo zoznamu pomôcť.🙏🫶😍❤️

Tento takmer 80cm gigant už zdobí komín pri kachliach. Ešte naň pridám svetielka, nech nám jemne krásne svieti aj večer 🥰

Prosím veľmi pekne za tipy na bielkovinové večere....varené jedlo aj kľudne studená kuchyňa.Ďakujem 🙏🙏🙏🙏

Zdravím chcela by som sa opýtať na opatrovateľský príspevok chodí to s rodinami a rodičovskym ten istý termín čiže tento mesiac 12.teho ?

Ahojte, nestalo sa vám z gymbeam že vám prišlo lyo ovocie mäkké? Mne už 3x a neviem či to reklamovať alebo ho takej kvality majú.

Prvá "vianočná" vec tento rok a rovno pre psa 😀

Dobre ranko a pekny den zela Sharon 🦎🥰

Maxovi tréneri plávania a futbalu 😂😂

Ahojte, chcela by som poprosiť nemá niekto v pdf formáte Bodkin zošit pre 4.rocnik od Aitecu 1.cast alebo aj 2.cast. Nechcem kupovať lebo sa to dá len s učebnicou. Ďakujem.

Moja Slečinká🩷🩷

Moje štylové bábätko 🩷🩷 Meliska už vraví Mama,Baba,Tato,a pýta si aj Papa 🤣😘 vážime 8,200g. 20.11.bude mať 9🌛., ako to ubehloo tešíme sa stebov naše krásne múdre dievčatko ♥️♥️

💔 Keď zraníš svoje dieťa, ono ťa neprestane milovať…
No začne menej milovať samé seba.
Deti nevedia nenávidieť tak, ako dospelí.
Vedia len milovať — aj keď láska nie je opätovaná.
Kriky, posmech, „nič si nekáž“… — to sú rany, čo zostávajú dlho.
Možno ty zabudneš zajtra.
Oni však budú tie slová opakovať v hlave roky.
Pošepky. S bolesťou.
A aj tak budú hovoriť, že si najlepší otec alebo najlepšia mama na svete.
Láska dieťaťa sa nezískava.
Treba ju chrániť.
👁‍🗨 Ty si jeho zrkadlo.
Ak je zrkadlo prasknuté, sebadôvera dieťaťa je zranená.
Pravá láska nie je v daroch.
Je vo tvojom hlase.
V tvojej trpezlivosti.
V čase, ktorý mu naozaj dávaš.
Vo slovách, ktoré nehovoríš, keď stratíš kontrolu.
Výchova nie je kričanie.
Je to starostlivá láska.
Lebo všetko, čo dnes povieš…
stane sa hlasom, ktorým sa bude rozprávať celý život.
Zastav sa. Premysli to.
Tvoje slová formujú niekoho osud.

Dnes oslavuje svoje 66.narodeniny spevák Bryan Adams.

Dobre sa oblečte v noci 😅😅

Vymahacska spoločnosť protourion. Máte skúsenosť? Prišiel mi dnes (nedoporučeny) list od nich že mám do 2 dní zaplatit faktúru od ZSE po zosnulom. Na pobočke po dedičskom mi povedali že nie je žiadna pohľadávka a odberné miesto som prebrala na seba (ako zákonný zástupca dediča). Teraz mi ešte aj vracali preplatok. Volala som na info linku zse, vraj je tam nezaplatena faktúra - že posielali upomienky aj výzvu o zmier na adresu...xxx.. (Adresa brata zosnulého). Ok to nemám problém zaplatit - ale povedala mi oveľa nižšiu sumu ako bola v v tom vymahacskom liste. Pýtala som teda faktúru (od ZSE) že to mi nemôžu dať 🤷 od vymahacskej spoločnosti som pytala splnomocnenie na ktoré sa odvolavaju ale že to mi neposkytnu 🤷Som z toho jelen...
Este dodám že na tom liste od propo...n bolo zle priezvisko syna...

Baby prosím poraďte. Máme obrovské 2 okná ku ktorým sa dostanem len z vonka a sú vo výške cca 4 metrov. Čím dokážem umyť takéto vysoké okná až do ich výšky cca 7 metrov? Ďakujem

Zdalo by sa, že na túžbe dievčaťa či ženy stať sa lekárkou nie je nič výnimočné. Čo však robiť, ak ľudí ako ty na univerzitu neprijímajú, nepovažujú ich za schopných seriózneho štúdia a neuznávajú ich ako rovnocenných mužom–lekárom? A čo ak máš navyše doma rodinu a deti – nie jedno či dve, ale rovno deväť? Dorothee Erxleben sa podarilo takmer nemožné – splnila si sen a zasvätila život svojej milovanej profesii. Takto sa to stalo.

Vrodený talent, pracovitosť a priaznivá zhoda okolností

Samozrejme, táto žena nie je našou súčasníčkou – narodila sa v roku 1715 v Prusku. Jej otec, Christian Polycarp Leporin, bol lekárom. Žili v malom meste Quedlinburg. Syn Tobias sa pripravoval kráčať v otcových šľapajach, no dcéra Dorothea, ktorej bola v budúcnosti vlastne prisúdená obyčajná úloha manželky a matky, prekvapila: učila sa s radosťou, rýchlo chápala nové poznatky a zjavne potrebovala kvalitnejšie vzdelanie, než aké sa dievčatám bežne poskytovalo. Chvála otcovi – najal jej učiteľa latinčiny a sám ju učil prírodným vedám.

V 18. storočí bola medicína nielen omnoho menej rozvinutá, ale aj úplne „mužská“.

Neostalo len pri teórii – od šestnástich rokov pomáhala otcovi prijímať a liečiť pacientov. Keď prišiel čas, aby Tobias nastúpil na univerzitu, Dorothea zatúžila študovať spolu s ním. Problém bol jediný: ženy k takému vzdelaniu nepripúšťali. Mladá slečna Leporin sa chystala narušiť zaužívané poriadky, pretože ženy–lekárky jednoducho neexistovali. Aby získala prístup na univerzitu v Halle rovnocenne s bratom, bolo potrebné osobitné povolenie od kráľa Fridricha. V roku 1741 ho skutočne dostala.

Pravda, štúdium nezačala hneď: Tobias musel najskôr vyriešiť otázky spojené s vojenskou službou a Dorothea nechcela navštevovať univerzitu bez neho. Čas však nestrácala a vydala sa – za Johanna Christiana Erxlebena, vdovca s piatimi deťmi, ktorému počas manželstva porodila ďalšie štyri. Ich zväzok bol vcelku šťastný, Dorothea sa starala o domácnosť a deti, no profesiu neopustila, dúfajúc, že po ukončení štúdia nájde spôsob, ako obísť vtedajší zákaz výkonu medicíny ženami.

Prečo nesmú ženy študovať a iné otázky, ktoré Dorothea otvorila

Je známe, že mala vzor i zdroj inšpirácie – Talianku Lauru Bassi, fyzičku, prvú univerzitnú profesorku a držiteľku doktorátu v prírodných vedách. Laura bola len o štyri roky staršia než Dorothea – v rôznych kútoch Európy si ženy postupne razili cestu k profesijnému naplneniu, dokazujúc, že im nič nebráni študovať a pracovať rovnako ako mužom.

Dorothea Erxleben – meno, ktoré má v Nemecku vážnosť; a v meste Quedlinburg sa zachoval dom, v ktorom žila a pracovala.

V roku 1742, povzbudená týmito myšlienkami, napísala knihu „Dôkladné preskúmanie príčin, ktoré bránia ženskému pohlaviu vzdelávať sa.“ Predslov napísal otec, doktor Leporin, ktorý ako málokto chápal potrebu reformovať univerzity a zrušiť obmedzenia pre ženy. Dcére odkázal aj svoju lekársku prax. Keď v roku 1747 zomrel, Dorothea sa pustila do práce ako lekárka – nielen z lásky k povolaniu, ale aj z materiálnych dôvodov.

Diplom zatiaľ nemala, čo prinášalo ťažkosti a vzbudzovalo nevôľu ostatných lekárov. Hovorí sa, že v istom momente zomrela Dorotheina pacientka a bolo otvorené súdne vyšetrovanie. Aj tentoraz zasiahla autorita kráľa Fridricha – rozhodol, že Dorothea musí zložiť skúšku a obhájiť dizertáciu, ak chce pokračovať v práci. Doktorka Erxleben tak aj urobila. Jej práca niesla názov „O rýchlom a príjemnom, no práve z tohto dôvodu neúplnom liečení chorôb“ a zaoberala sa najmä otázkami používania liečiv a ich dávkovania, pričom mimoriadne pozorne skúmala opiáty.

Doktorka Erxleben

12 júna 1754 získala tridsaťosemročná Dorothea titul doktorky medicíny, čím sa stala priekopníčkou a – zdalo by sa – otvorila cestu k vzdelaniu a kariére aj ďalším talentovaným snívajúcim ženám. Žiaľ, reforma vzdelávania v jej krajine ostala nenaplnená a v nasledujúcich sto päťdesiatich rokoch sa do dejín nemeckej medicíny nezapísalo ani jedno ženské meno. Až v roku 1908 sa právo žien na štúdium konečne aspoň čiastočne presadilo – zástupkyniam nežného pohlavia bolo dovolené vstúpiť na univerzity.

Synovia nasledovali matkin príklad

Dorothea sa venovala liečeniu pacientov až do konca života. Žiaľ, jej život nebol dlhý – v roku 1762, vo veku štyridsaťšesť rokov, zomrela, pravdepodobne na rakovinu prsníka. Jej najstarší syn, Johann Christian Polycarp, sa stal biológom, mladší právnym vedcom; dcérin syn, Dorothein vnuk, zasvätil svoj život botanike. Samotnú Dorotheu si vážili nielen pre jej neuveriteľnú vytrvalosť a vernosť zvolenému povolaniu, ale aj pre jej vedecké prínosy. V mestečku Quedlinburg, kde doktorka Erxleben prežila celý život, požívala veľkú úctu – a slová o tom, že je nerozumné nevyužívať talent polovice populácie, napokon predsa len našli svojich poslucháčov.

Zdravim ...má niekto skusenosť s výmenou svojho auta za auto z AAA?