Je tu niekto, kto pracuje na poliklinike Mytna? Potrebovala by som jednu sviznu info - vy okolo nej chodite a mne usetri cestu, velmi dakujem🙂
Kedy je nárok na rehabilitáciu? Myslím tak,že si zaplatím ubytovanie a procedúry by šli cez poisťovňu.Mala som rehabilitácie tak,ze mi priamo určili,kde mám chodiť na rehabilitcie.
🗣️ Prečo sa ľudia niekedy bránia aj dobrým radám?
🎯 Matka so synom sa neustáoe hádali o tom, „čo je správne“ – škola, priatelia, hodnoty. Syn sa rozhodol ísť študovať umenie, no matka ho stále presviedčala, že by mal radšej „niečo isté“ – ekonomiku. Syn prestal komunikovať a zatvoril sa do izby. Matka bola zúfalá: „Ja to myslím len dobre. Prečo ma nepočúva?“ Až raz si uvedomila, že nejde o to, kto má pravdu, ale že jej syn má pocit, že ho stále do niečoho tlačí. Keď namiesto „musíš“ povedala „je to na tebe“, zrazu sa medzi nimi objavil pokoj. Nie preto, že by zrazu súhlasili, ale preto, že sa cítil rešpektovaný.
🧩 Keď sa človek cíti tlačený do zmeny názoru, aktivuje sa obranné centrum mozgu (amygdala). Empatia a rešpekt ju však deaktivujú a otvárajú priestor pre dialóg. Ľudia, ktorí majú pocit autonómie v rozhodovaní, sa vyznačujú vyššou vnútornou motiváciou a menším odporom voči autorite. Presviedčanie často vyvoláva tzv. reaktanciu – psychologický odpor, pri ktorom človek bráni svoju slobodu aj vtedy, keď by inak súhlasil.
💬 Rešpektujúca komunikácia zvyšuje ochotu počúvať o 43%.
🧠 Vzťahy, v ktorých partneri rešpektujú autonómiu druhého, sú o 32% stabilnejšie a spokojnejšie.
💬 Otázky pre vás:
Čo sa vo vás deje, keď druhý nesúhlasí s vaším názorom?
Ahojte maminky,mnohé z vás sa pýtajú ohľadom ZBIERKY PRE ♥️PREDČASNIATKA❤️ ,čo nám ešte chýba ...popravde nám chýbajú ešte tie najmenšie plienočky tie od 600/1200g, XS,0ky,dezinfekčné mydla,dezinfekčné prostriedky,maňušky (tá hlavička s tou látkou )i vlhčené obrúsky či prebaľovacie podlozky...ďakujeme🙏🫶 každej dobrej dušičke,ktorá nám už pomohla alebo sa rozhodne ešte len pomôcť vo vyzbieraní veci pre predčasniatka na detskú neonatológiu...viac info a aj zoznam s vecami čo hľadáme nájdete na mojej nástenke.Este raz vám zo ❤️ všetkým ďakujeme.🙏🫶❤️
Užite si pekný deň 🙂
Ahojte čo hovoríte na magnetickú stavebnicu ? Je viac druhov s ktorou ste spokojné? Sú tie magnety na každej silné ? Aká veková kategória sa s ňou prehra ?
Ahojte dievčatá, uvažujem nad kúpou obliečok s mikroplyšu alebo mikroflanel, aký je tam medzi nimi rozdiel? Máte niektorá? Ste spokojné? A ešte, kde ste kupovali,nech je aj kvalita lepšia, ďakujem 😍
Funguje vam appka alebo aj IB 365bank?
🌟 Prvý program v Košiciach! 🌟
Naši noví dobrovoľníci a dobrovoľníčky si už zažili svoj úplne prvý program S odvahou v nemocnici, a bol to naozaj krásny začiatok.
🏥 Deti v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach ukázali, že odvaha a radosť majú rovnaký jazyk všade na svete. Stačí pár hier, úsmev a chvíľa, kedy môžu byť opäť len deťmi, so svojimi snami, predstavivosťou a smiechom.
👌Sme nesmierne hrdí na náš nový košický tím.
❤️ Ďakujeme, že ste sa rozhodli prinášať odvahu, zvedavosť a iskry radosti tam, kde ich deti potrebujú najviac.
✨ S odvahou pokračujeme ďalej, aj na východnom Slovensku.
Cestovanie so psom ...velmi by som chcela ist s rodinou do ktorej ratam aj nasu čivavu do Krakova.... Je zvyknuta na cestu autom, v taske v obchode tiez nema problem vydrzat..... Je nieco špeci s cim treba ratat ked idete cez hranice so psom?
Maminky ake prve topanocky pre 11 mesacne dieta teraz na zimu zakupit synovi? Mam 2 chlapcov ktori zacali chodit na jar. Dakujem za rady 💗
10 jún 1990 sa v Británii začal ako obyčajné nedeľné ráno. Obloha bola jasná, viditeľnosť výborná, fúkal len slabý severný vietor. O 8:20 sa z birminghamského letiska odlepil od zeme let BA5390 smerujúci do Malagy. Na palube sa nachádzalo osemdesiattri cestujúcich a päť členov posádky. Strojom bol BAC 1-11. Let – rutinný, ako stovky pred ním.
Veliteľ lietadla, štyridsaťdvaročný Tim Lancaster, skúsený pilot, krátko po vzlietnutí odovzdal riadenie kolegovi – druhému pilotovi Alastairovi Atchinsonovi. Všetko prebiehalo podľa harmonogramu. Cestujúci sa pohodlne usadili, letuškám sa začala príprava na podávanie nápojov. Nik netušil, že o trinásť minút sa pokojný let zmení na boj o prežitie.
Keď lietadlo vystúpalo do výšky 5 273 metrov a prelietalo ponad mestečko Didcot, ozval sa náhly, ohlušujúci tresk. Ľavé čelné sklo pilotnej kabíny, na Lancasterovej strane, sa odtrhlo od trupu. Prudký pokles tlaku spôsobil okamžitú dekompresiu. Nápor vzduchu doslova vytrhol kapitána z jeho sedadla a pricvikol ho chrbtom o vonkajší povrch trupu. Nohy sa mu zasekli v prístrojovej doske a medzi volantmi, tvár i hruď mal mimo kabíny.
Dnu vtrhol besniaci vietor. Dvere od kabíny vyrvalo z pántov a hodilo na prístroje, čo poškodilo aj rádiové spojenie. Jeden z palubných sprievodcov – Nigel Ogden – sa nachádzal práve nablízku a v okamihu uvidel, ako kapitána strhlo von. Bez zaváhania sa vrhol k oknu, zachytil Lancastera za nohy a z celej sily sa ich snažil udržať.
Ogden držal kapitána takmer sám, kým mu tvár šľahal ľadový vietor s teplotou okolo mínus sedemnásť stupňov. Utrpel omrzliny a vykĺbenie ramena, no nepoľavil. Zdalo sa, že Lancaster je mŕtvy – koža mu zbledla do popolava, oči mal zatvorené.
Medzitým druhý pilot Atchinson prevzal riadenie a začal núdzové klesanie. Autopilot sa vypol vo chvíli, keď ho kapitán pri strhnutí z kabíny zavadil nohou. Poškodené spojenie spôsobilo, že pokyny dispečerov prichádzali len útržkovito. V kabíne hlavná letuška Susan Gibbins prosila cestujúcich o pokoj a o pripútanie pásmi.
Ogden už čoskoro cítil, že sám kapitána neudrží. Na pomoc mu priskočili John Heward a Simon Rogers – upevnili Lancasterove nohy o sedadlo pomocou pásov, aby telo nespadlo von. Najväčšou obavou bolo, že ak kapitán vypadne úplne, jeho telo by mohlo naraziť do ľavého motora. Aj keď si boli takmer istí, že je mŕtvy, držali ho – z úcty, povinnosti i zo strachu pred následkami.
Jeden zo stewardov navrhol, aby ho pustili, no Ogden odpovedal:
„Nedokázal by som sa pozrieť do očí jeho rodine, keby som ho pustil.“
Kým zápasili s vetrom, Atchinson letel takmer naslepo. Bez lietadlových dokumentov a máp si nebol istý, kde môže pristáť. Riadiaca veža navrhla pristátie v Southamptone – najbližšom letisku. Atchinson ho nepoznal, ale nemal na výber. Spomalil a zahájil priblíženie na letisko.
Po dvadsiatich dvoch minútach od nehody stroj hladko pristál. Cestujúci vystúpili po schodoch – bez jediného zranenia.
Keď sa lietadlo zastavilo, Lancastera opatrne vtiahli späť do kabíny. Bol v bezvedomí, no živý. Po niekoľkých minútach nadobudol vedomie a napriek omrzlinám a početným poraneniam povedal iba:
„Som hladný.“
Diagnostikovali mu zlomeninu pravej ruky, polámané prsty, silné pomliaždeniny a omrzliny. No najdôležitejšie – prežil. A o pol roka sa opäť vrátil do kokpitu.
Ogden utrpel omrzliny i vykĺbenie, no pokračoval v službe, až kým sa uňho nerozvinul posttraumatický syndróm. Napokon odišiel z letectva. Atchinson, ktorého nazývali hrdinom, zotrval pri lietaní ešte päť rokov. Všetci členovia posádky boli vyznamenaní za mimoriadnu odvahu.
Čo bolo príčinou?
Ako sa ukázalo, čelné sklo bolo nainštalované iba dvadsaťsedem hodín pred letom. Práce vykonával službukonajúci technik – osamote, v noci, bez dohľadu i kontroly. Použil skrutky nesprávnej veľkosti: osemdesiatštyri bolo príliš tenkých a ďalších šesť kratších, než predpisoval štandard. Montáž prebehla ručne, bez kalibrácie, v zle osvetlenom sklade. Tlaková skúška ani opakovaná kontrola vykonané neboli.
Neskôr technik priznal, že do technickej dokumentácie nenahliadol, pretože by to zabralo priveľa času a narušilo plán.
Tento prípad sa stal jedným z najhlasnejších príkladov ľudského zlyhania v dejinách civilného letectva. Po nehode nasledovala rozsiahla kontrola technických služieb, sprísnenie predpisov a príbeh letu BA5390 sa dostal do učebníc ako ukážka zároveň tragickej nedbanlivosti i hrdinstva.
Kapitána Tima Lancastera držali za nohy dvadsaťdva minút – a on sa potom vrátil k životu.
Azda ešte nikdy neexistoval doslovnejší obraz slovného spojenia „držať sa posledných síl“.
Ahojte mamičky, chcela by som sa opýtať, nepoznáte nejakú dobrú fyzioterapeutku/fyzioterapeuta pre bábätká ? V okolí BA, Senec. Mali ste už taku skúsenosť, že ste išli s babätkom ku fyzioterapeutmi ? Pomohlo ?🥹
Mám dcérku 9 mesačnú a neštvornožkuje mi a lezie mi dopredu iba s pomocou. Trošku sa obávam či som nejakú chybu neurobila :(. Možno chce to ešte čas 🥹, že potrebuje ešte dozrieť.
Nárok na dovolenku - koľko dní, ako je to s preplatením, s prenosom do ďalšieho roka, ako pri materskej alebo dlhodobejšej chorobe...
Detailne spracovaný manuál pre zamestnancov: https://lepsiden.sk/dovolenka-v-praci-kolko-kra...
Ja už neviem ci sa smiať ci plakať nad týmto indivíduom...
Trefná reakcia z FB na jeho vyplakávanie v prvom komentari....
Ahojte, prosím Vás kupovali ste niekto vankúš do hojdacieho kresla a prišlo naozaj hrube? Čítam recenzie , či na 18€, či na 35€ a všade píšu,že kvalita nič moc,tenké prišlo.
Tie ranné tréningy Olivie majú svoje čaro
Predstierala šialenstvo, aby sa dostala do psychiatrickej liečebne — a to, čo tam objavila, navždy zmenilo svet.
September 1887.
Mala len dvadsaťtri rokov, keď Nellie Bly vstúpila do newyorského penziónu s nebezpečným plánom:
presvedčiť všetkých, že stratila rozum.
Upierala zrak do steny, hovorila nezrozumiteľne, nespala, predstierala, že si nepamätá vlastné meno.
Po niekoľkých hodinách zavolali políciu.
Na druhý deň lekári rozhodli – „zjavná duševná porucha“.
O dva dni neskôr bola zatvorená v ženskej psychiatrickej nemocnici na ostrove Blackwell’s Island.
Bez skutočného vyšetrenia, bez kontaktu s rodinou.
Lekári sa na ňu pozreli len raz – a uvideli to, čo vidieť chceli:
ďalšiu úbohú ženu, ktorú treba izolovať.
No práve to chcela Nellie ukázať.
Nebola chorá.
Bola investigatívnou novinárkou, ktorá sa pustila do misie, čo ju mohla stáť život.
Keby sa novinám nepodarilo ju vyslobodiť, alebo keby niekto odhalil jej pravú totožnosť,
zostala by tam navždy.
To, čo videla vo vnútri, bolo hotové peklo.
Viac ako 1600 žien žilo v podmienkach, ktoré pripomínali trest, nie liečbu.
„Terapie“ boli formou mučenia:
ľadové kúpele, až im pery zmodreli,
pokazené jedlo, špinavé nádoby,
ošetrovateľky, ktoré pacientky bili a vysmievali sa im.
Lekári sa objavovali zriedka a nikoho nepočúvali.
Rany sa ignorovali, utrpenie nazývali „bludmi“.
Najstrašnejšie však bolo to, že väčšina tých žien vôbec netrpela duševnou chorobou.
Boli to prisťahovalkyne, ktoré neovládali angličtinu.
Chudobné ženy, ktoré opustili rodiny.
Dievčatá označené za „problematické“ alebo jednoducho nepohodlné.
Ich jedinou „chybou“ bolo, že prekážali.
A keď sa raz dostali dnu — prakticky sa už nedalo vyjsť.
Každý pokus dokázať, že sú zdravé, sa len považoval za ďalší dôkaz ich „šialenstva“.
Nellie tam strávila desať dní.
Pamätala si každý detail, každé meno, každý prejav krutosti —
lebo vedela, že o tom musí povedať svetu.
Keď ju napokon denník The New York World vyslobodil, napísala svoj slávny reportážny cyklus:
„Ten Days in a Mad-House“ (Desať dní v dome šialených).
Vyšiel v októbri 1887 — a otriasol verejnou mienkou.
Ako je možné, že v modernom New Yorku sa deje niečo také?
Ako mohli s ženami zaobchádzať týmto spôsobom?
Nasledovalo vyšetrovanie.
Úrady potvrdili všetko, čo opísala.
Krátko nato mesto New York vyčlenilo viac než milión dolárov — obrovskú sumu na tú dobu —
na reformu psychiatrickej starostlivosti a ochranu pacientov pred zneužívaním.
Životy boli zachránené —
pretože jedna 23-ročná žena mala odvahu riskovať všetko, aby povedala pravdu.
Príbeh Nellie Bly navždy zmenil žurnalistiku.
Dokázala, že vyšetrovanie a pravda môžu byť zbraňou proti nespravodlivosti.
Ukázala tiež, ako ľahko spoločnosť dokáže odvrhnúť tých najslabších —
a ako rýchlo možno označiť ženu za „šialenú“, len aby ju umlčali.
Psychiatrická nemocnica na Blackwell’s Island už neexistuje.
Dnes sa ten ostrov volá Roosevelt Island.
No odvaha Nellie Bly žije ďalej.
Každý novinár, ktorý dnes pracuje „v utajení“, aby odhalil pravdu,
každá reforma v psychiatrii —
to všetko je ozvena tých desiatich dní.
Nellie to neurobila pre slávu.
Urobila to pre tých 1600 žien, ktoré trpeli v tichosti.
Prešla temnotou, aby svet konečne uvidel svetlo.
A vďaka nej — ľudstvo už nikdy nemohlo odvrátiť zrak. 💔🕊️
Ahoj deti v škole idú robiť firmičky každá trieda si vytvorí vlastny stánok do ktorého povyrabaju výrobky alebo jedlo a potom to predávajú musia to ponúknuť predať a spraviť sumár predaja no otázka porádte čo vyrobiť na predaj do takeho projektu niečo čo nie je nákladné na výrobu ale aj zaujímavé ponúkajú to rodičom a známym zo skoly
ako zacalo Pecie cele Slovensko, tak som opat dostala chut upiect nejaku tortu, len tak pre radost. Poslednu tortu som upiekla pred viac ako rokom....a dnes som si to zopakovala 😉
Trocha som sa nudila🥰❤️
🍁🍂🫖🍂🍁
