Je nám do vienka darované to najkrajšie poslanie na svete. Stať sa mamou...... Kto to vymyslel takto, musel byť naozaj veľmi múdry a sčítaný....alebo prosto vedel, čo robí, pretože ak by sa poslanie mamy udelilo mužskému pokoleniu, určite vymrieme.....

Niečo s týmto „vymretím“ som ako dieťa počúvala od svojej mamy a neskôr i z úst iných žien. Ako malá som týmto „pripomienkam“ dajako nerozumela, ani som im nechápala. Ako mladé dievča som zas žila vo svojich snoch a ani v tých najkrajších som veru netušila, že budem v duchu mojej mame, babke i ostatným ženám pritakávať a absolútne s ich vyjadreniami súhlasiť.

Myslím si však, že sa „to“ pokazilo niekde na začiatku. Som presvedčená, že ten skepticizmus a hnev z úst žien voči mužom pramení z počiatočného prehnaného prilepenia tej nálepky „mama“ veľmi urputne na srdce i telo ženy a samozrejme z vlastnej skúsenosti! Zdá sa mi, že sa niekto posnažil v úsilí o to, aby sa nálepka neodlepila  poriadne ju  „priklincoval“ desiatkami „špinárov“. Či už to bola pradávna aktívna žena - mama alebo jej staršie pokolenie, či sám tvorca tohto rozdelenia úloh pre mamu a otca, bolo by konečne super, ak by došlo k postupnej zmene..... Oslobodiť sa a dať šancu a priestor v tomto posolstve i iným, napríklad svojim manželom a zároveň i ockom.

Život ženy je predsa nesmierne ťažký a náročný. A hodiť jej proste všetko na hlavu, je nespravodlivé! A väčšinu toho všetkého zaberajú práve materské starosti a starostlivosť o deti a členov rodiny. A to skoro celý jej život! A veru nik jej to neuľahčí, nieže deti, ale často ani vlastný manžel. Skôr naopak, býva príťažou. Svojím prístupom, správaním, postojom, názormi....niekedy i hnevom, zlosťou, nepochopením L.

Ak by som mala v krátkosti zhrnúť materskú dovolenku akejkoľvek mamky, tak by to asi vyzeralo nasledovne. Predstavte si jeden obrovský kolotoč, ktorý sa jediným kliknutím začne točiť a už sa nikdy nezastaví. Od rána do večera jeden kolobeh starostlivosti o malého tvorčeka, nádherný zázrak a samozrejme nielen o neho. Spočiatku všetko s ním súvisiace žiari ako jasná hviezda betlehemská na oblohe a svojím jasom prežiari srdcia svojich milovaných rodičov. Tí sa „jej“ svetlom zohrievajú a doslova „opájajú“, láska k bábätku dodáva nekonečnú energiu a radosť. Je to najkrajšie obdobie pre dieťatko i rodičov, teda malo by byť. Ak sú rodičia jeden druhému vzájomnou oporou a ak je unavený jeden zo starostlivosti o dieťatko, vždy je naporúdzi ruka druhého, aby sa spojila v rabaku a pomohla milovanej polovičke. Ale zásoby energie sú predsa len vyčerpateľné a potrebujú sa doplniť, dobiť a načerpať nové. Najmä u mamky.

Ráno manžel odchádza do práce, príde až popoludní alebo až večer. Nevidí koľkokrát manželka, partnerka vezme do náručia dieťatko, koľkokrát ho prebalí, utíši, pritúli, zaspieva, nakŕmi, prezlečie pokakané či ogrckané, absolvuje vychádzku, nakúpi, uprace, operie, zavesí, umyje riad, povysáva, uvarí obed, popoludní vybehne po ďalšie dieťa do MŠ, či ZŠ, prípadne sa postará ak je detí viac i o tie zostávajúce, urobí úlohy, uvarí večeru, okúpe, uspí....k tomu ďalšie starosti. Každý nový deň opätovné a neustále sa opakujúce povinnosti, s rastúcim nárokmi dieťatka i nové požiadavky. On často nevidí „nič“......A „vysolí“ ako bonus naozaj otázku roka!!!!!!

V sobotu nastal deň otestovať ich. Staršia dcérka dostala vysoké teploty.

"Bianka, donesiem z kúpeľne niečo, čo ti pomôže," nastal čas vyskúšať.

"Mami, čo to je? Jéj, môžem ovoniať?"

"Jasné, vyber si ktoré by si chcela."

"Mami, veď voňajú rovnako."

"Bianka, vyskúšam jedno ja a jedno ty." Bolo dohodnuté. Bianka si vybrala: