Minulý týždeň sme boli lyžovať. Keby som si mohla vybrať, určite by som sa vo svojom ďalšom živote narodila v malebnej zasneženej alpskej dedinke. Tie vysokánske končiare, zasnežené strechy, biele čiapočky na plotoch a obťažkané stromy bohatou bielou perinou! Vrchol romantiky u mňa. Boli časy, keď sme sa s mužom prví vozili ráno na lanovke a prví sa spúšťali po dokonalých „menčestrových“ zjazdovkách. Za jediný deň sme prejazdili štyri doliny a stále nám bolo málo. Pochodili sme Alpy aj Dolomity a každý večer "checkovali" skipasy, koľko kilometrov sme v ten deň najazdili. A 40-tka nebola vôbec výnimočné číslo.
Aktuálne máme doma dve malé tornáda a bohate nám stačí somárska lúka za prvou dedinou. Junior síce ešte nevie ani poriadne rozprávať, ale svoj prvý lyžiarsky set už dostal. A ja ako správna lyžiarska maniačka ho priučím láske k tomuto svetovému športu! Ide sa na vec!

Ako také chobotnice

Lyže na streche auta, sánky a boby v kufri, detiská zababušené v overaloch, rukaviciach a šáloch, s vypätím všetkých síl zapnuté v autosedačkách. Ešte lyžiarky a prilby, a konečne vyrážame. Atmosféra zatiaľ výborná.

Naše obľúbené lyžiarske stredisko má len jednu zásadnú chybu. Málo parkovacích miest. A keďže my, čo aká tma bude, vstávame o deviatej, do strediska prichádzame v čase najväčšej špičky a milý ujo v oranžovej veste nás zastavuje už zhruba pol kilometra od strediska. Asi mu ešte nikto nevysvetlil, že rodiny s dvoma deťmi do 6 rokov by mali mať VIP miesta priamo pod svahom. A očividne sa ani nikdy nepokúšal s dvoma tornádami, štyrmi pármi lyží, palicami, bobami, sánkami, lyžiarkami, prilbami a jednou taškou s proviantom presúvať pol kilometra pešo. Musel by byť prinajmenšom chobotnica, aby to všetko odniesol. My s mužom síce chobotnice nie sme, ale sme rodičia, a tí zvládnu všetko. Lyžiarky na nohy, prilby na hlavy, deti na sane, lyže na plecia, občas aj deti na plecia, a ide sa. Kam sa hrabe tá malá americká trénerka s jej cardio workoutami na náš slávnostný pochod na svah!

Cardio workout 

Malého Juniora si dnes beriem na zácvik ja. Dopotená a udychčaná mu zapínam lyžiarky a lyže, na trikrát ho dvíham zo zeme a na paličke robím akože vlek hore kopcom za neúnavného povzbudzovania „MAMA ZABÉÉÉR!“ Fakt vyskúšajte! S lyžiarkami na nohách. A ja som sa hnala do Lidla kupovať závažia??? No povedzte mi, že načo!

Pominuli časy, keď deti začínajú na svojom prvom bicykli s pomocnými kolieskami až v predškolskom či školskom veku. Rozšírenie odrážadiel zmenilo od základu pohľad na vývoj detskej motoriky a výrazne skrátilo dobu k prvej jazde dieťaťa na šlapacom bicykli.

Neutíchajúca radosť z pohybu je vlastná snáď všetkým deťom, nie je teda divu, že odrážadlá sa stali prirodzenou súčasťou detských životov rovnako ako napríklad lopta ... Od radosti z jazdy "s nohami hore" je potom už len krôčik k detskému bicyklu. Nie je teda výnimkou, že uvidíte deti už od troch rokov veku "fičať" na bicykloch bez akýchkoľvek oporných koliesok, a dnes sa už žiadny rodič nepozastavuje nad tým, že by mal zaobstarať dieťaťu nejaké to odrážadlo, motorku, firstbike, či ako sa to všetko nazýva?

Práve preto, že záplava možností je naozaj obrovská, rozhodli sme sa napísať tento krátky text, ktorý by mal pomôcť sa v ponuke odrážadiel zorientovať

1) Kedy začať s odrážadlom?

Začať sa dá v podstate už od momentu, keď dieťa začne robiť prvé krôčiky. Pre toto obdobie sa však veľa odrážedel nevyrába. Snáď možno siahnuť po nejakých menších plastových trojkolesových motorkách, ale je potrebné dať pozor, aby nemali žiadne ostré hrany a boli dostatočne stabilné. Otázku závadnosti plastov lacných čínskych kúskov asi nie je nutné dlho rozoberať, veď vo veku, kedy deti všetko ešte oblizují, je istá miera obozretnosti určite namieste.

Spherovelo - jedinečné odrážadlo