
Si matka. Si silná. Vyber si miesto, kde ti tú silu neukradnú
Bolo desať hodín večer. Začínajúce bolesti a odtečená plodová voda boli jasným znakom, že pôrod sa blíži. Zavolala som najbližším, že už to vypuklo, a s manželom sme vyrazili do pôrodnice. Prijali ma, ubytovali, urobili potrebné vyšetrenia. Muža poslali domov s tým, že skôr ako ráno okolo ôsmej to nebude. Mňa poslali spať.
Ale ako zaspať, keď viete, čo vás čaká? Okolo druhej ráno začali prvé silnejšie, pravidelné bolesti. O tretej sa intenzita zvýšila. Nabrala som odvahu ísť sa prihlásiť, že som tu a potrebujem, aby ma skontrolovali. Sestričky boli milé, potvrdili silné kontrakcie. Dali mi kvapky, ktoré mali pomôcť so zmäkčením pôrodných ciest, a poslali ma opäť späť. Bolo takmer päť ráno. V duchu som si hovorila, že už nejako do rána vydržím a do práce príde konečne anesteziológ, na ktorého som čakala túžobnejšie ako deti na Ježiška. Nemohla som sa dočkať, aby mi pichol epidurálku. Aj horúca sprcha by pomohla, no nevládala som ani len vstať. Čas medzi kontrakciami sa skracoval a bolesť narastala. Zrazu to už neboli intervaly, ale jedna neutíchajúca, intenzívna vlna.
Ležala som v tme a snažila sa predýchať bolesť. Bolo 5:30, keď prišli sestričky. Už som nebola schopná pokojne hovoriť. „No poďte mamička, tak vás pozrieme,“ povedali. Podopretá personálom som prešla na pôrodnú sálu. „Ale mamička, veď je tu už hlavička, rodíme!“
Lekár sa zjavil bleskovo. Nervózne som prízvukovala, že môj muž chcel byť pri tom a že nemôžem ešte rodiť. Priniesli mi telefón a niekde medzi bolesťami som mu stihla zavolať, že už rodím a že to už nestihne. Potom to išlo rýchlo. Tlačte, tlačte! kričal doktor. Netrvalo to až tak dlho a malá bola na svete. Ukázali mi ju, pohladkala som ju, no hneď mi ju vzali. Na chodbe už zvonil manžel. Videl ju zabalenú v perinke a jej silný stisk na jeho prste spomína dodnes. Je to už 11 rokov. Krásny príbeh, veď na jeho konci je zdravé a živé bábätko. Alebo že by až taký pekný nebol?
Tichá jazva: Keď sa vďačnosť bije s krivdou
Pri prvom tehotenstve som mala jedno jediné prianie, aby sa mi narodilo zdravé a živé dieťatko. Splnilo sa. A ten úžasný pocit, že som to zvládla, že ju konečne držím, sa dlho snažil prekryť niečo iné, tiché, čo som si nechcela pripustiť.
Máme tu podozrivého číslo #1 - kuchynský sporák.
Rudo si už zažil s týmto podozrivým pár nebezpečných situácii a preto sa v kuchyni vyzbrojil. Má nainštalovaný detektor dymu a po ruke hasiacu deku. Naučil sa, že pri príprave jedla sa nesmie z kuchyne vzdialiť. Je teda možné, že príprava medovníkov spôsobila požiar v Rudovom byte?
Uvidíme .... pred nami je ešte 5 podozrivých ...
_______________________
občianske združenie HASAM🧡 - Požiarna prevencia inak!
#poziarnaprevencia #hasam #advent #vianoce #adventnavyzva #poziar #vianocnadetektivka #podozrivy
V roku 1895 pricestoval loďou do Bostonu dvanásťročný chlapec. Pochádzal z libanonských hôr, bol skromne oblečený a po anglicky vedel len pár slov. Spolu so svojou matkou, dvoma sestrami a nevlastným bratom hľadal príležitosť v neznámej krajine – opúšťal istotu domova kvôli nádeji. Rodina žila v chudobe a niesla v srdci smútok zo straty blízkych.
V nových amerických školských laviciach sa chlapec spočiatku stretol s posmechom. Spolužiaci sa mu vysmievali pre silný prízvuk a často ho považovali za pomalého. Jeho tmavšia pleť mu priniesla aj urážky – niektorí mu nadávali do špinavcov.
No medzi učiteľmi sa našli takí, ktorí v ňom uvideli niečo výnimočné. Nebol hlučný, ale mal mimoriadne pozorné oči. Nevedel sa ešte dobre vyjadrovať slovami, no dokázal hovoriť svojimi kresbami s tichou, hlbokou múdrosťou. Čoskoro si osvojil angličtinu a začal si formovať jedinečný literárny jazyk, ktorý mu neskôr priniesol svetovú slávu.
Tým chlapcom bol Khalil Gibran.
Tragédia však jeho život neopustila. V priebehu niekoľkých rokov stratil nevlastného brata, milovanú sestru aj matku – všetkých kvôli chorobám. Jeho sestra si našla prácu v krajčírskej dielni, aby mu umožnila pokračovať v štúdiu. Gibran na jej obetu nikdy nezabudol. Neskôr napísal: „Najkrajšie slovo na ľudských perách je slovo ‘matka’.“ Jeho neskoršie úvahy o láske nevychádzali len z romantiky, ale aj z hlbokej bolesti, vďaky a poznania, ktoré prináša utrpenie.
V roku 1923 vydal Gibran knihu Prorok – zbierku poetických esejí o láske, slobode, radosti a smútku. Kniha sa stala celosvetovým fenoménom, preloženým do viac než stovky jazykov. Ľudia ju čítali pri najvýznamnejších životných udalostiach, od štátnikov a hudobných legiend až po obyčajných ľudí. Medzi jej obdivovateľov patrili Elvis Presley, John Lennon či John F. Kennedy – všetci v jeho slovách nachádzali útechu a inšpiráciu.
Gibran nikdy nekričal – len písal.
Zanechal slová, ktoré pretrvali:
„Z utrpenia sa rodia najsilnejšie duše. Najväčšie charaktery sú poznačené jazvami.“
Z duše poznačenej bolesťou vyrástla krása, ktorá znie dodnes – aj po celom storočí.
Pozoruhodné dedičstvo chlapca, ktorého kedysi považovali za nechceného.
Vianoce predo dverami.
Advent začal - malá radostná pripomienka prvého príchodu Syna Božieho, než sa vráti druhýkrát 🙂
#preplatenie Vszp..#penazenka zdravia..baby, prelatia man okukiare am si inch kupime v inej optike a spooky dame robit v inej..Dcera ma vysoke dioptrie a citala som,ze preplatia sosovky nad -4 alebo okuliare..v optike nam nevedeli povedat ..mate skusenost?
💙 Giving Tuesday je o dobre, ktoré sa násobí 💙
Keď deťom s vážnym alebo chronickým ochorením dáme bezpečný priestor a hru, rozsvieti sa odvaha.
Práve dnes môžeš byť súčasťou týchto malých veľkých zmien.
Tvoj dar podporí zážitkovú terapiu v nemocniciach a školách, rodinné tábory, workshopy aj náš nový program v Košiciach.
Každé euro alebo materiálna pomoc sa premení na chvíľu, v ktorej sa dieťa necíti ako pacient, ale ako dieťa.
👉 Násobiť dobro vieš tu: https://www.givingtuesday.sk/neziskovky/spolu-s...
💛 Ďakujeme, že spolu s nami meníš ťažké dni na chvíle nádeje.

Cesta do buducnosti
Ak ste v lete citali moje clanky Cesta do minulosti,tak dnes pridavam dalsi clanok.O splnenom slube a bohuzial rozlucke navzdy.Tatko nas dnes 1.12. navzdy opustil a spokojne zaspal.Posledne 3 tyzdne sa zhorsil jeho stav natolko ,ze mal kyslik k dispozicii.Tak rakovina pluc ( bol nefajciar) v konecnom stadiu….pred dvoma tyzdnami sme pospominali na nas vylet na Moravu,bol krasny letny den.Tatko bol spokojny a velmi sa z vyletu tesil.Este aj hot dog z pumpy ohodnotil ako velmi dobry🙂 Viete on bol optimista a doslova si vychutnaval rozhovory so mnou o vsetkom moznom za 3 dni,ktore som mohla s nim stravit.Budem si ich pamätat do konca svojho zivota.Vzdy v zivote vedel presnu radu a ked bolo nieco tazke,vzdy ukazoval a vravel vydrzat.Dnes jednoducho zaspal.Odisiel spokojne a doma pri mame.Od dnes sa diva na nas zhora a ja verim,ze tam hore so svagrami zase diskutuju o vareni,ako roky davno predtym pri rodinnych oslavach.Oni uz na neho vsetci totiz cakali.Aj rodicia,sestra,spolupracovnici,susedia…..tatko Jozef bol skvely partak.Nam bude chybat.
Ako dolezite bolo pre neho dany slub dodrzat,aj pre vas vsetkych je dolezita cesta do buducnosti.Preto :
Chodievajte na preventivne prehliadky! Aj tatko chodieval a na svoju diagnozu vyskusal kazdy liek ci chemoterapiu.
Zite kazdy den naplno! Nikdy neviete,kolko casu mate pred sebou.
Milujte vsetkych a kto vam ublizil,odpustite jemu a pre Vas mier v dusi.
Trpezlivost ruze prinasa! ( tatko prezil vyse 4 rokov,co je velky uspech.Urcite bol rad,ze aspon 4 roky mohol byt s nami.Kedze minuly rok nam daroval stromcek,lebo sa mu nepacil a chcel kupit novy,tohto roku kupime ten najkrajsi na jeho pamiatku.)
Na fotke tatko na Vianoce pred viacerymi rokmi.Dostal zupan a klobuk a vyzeral ako mafian😄tolko sme sa nasmiali vtedy,boli vesele Vianoce😊srandista bol kvalitny,to vam poviem.
Dieťa sa budí pravidelne v noci v rovnaký čas je to normálne?
Dievcata, vianocna demencia nastupila...ako sa prosim volaju kokosove vianocne kolaciky (predavaju take aj na trhoch take velke kusy), je to tusim z 2 cest, jedno je asi kokos a salko a druhe kokos, salko a kakao, tieto 2 cesta sa nejak na seba polozia, zakrutia, zabalia do potravinárskej folie a davaju sa do chladu, potom sa kraja na platky..netusim pod akym nazvom ich hladat 🤦 Dakujem, viem ze ma tu zachranite 💕
Ahojte,
Kde kupujete a akú chutnú rybu? To nejde len o Vianoce, ale všeobecne je chabý výber rýb v obchodoch, nechceme len lososa, chcem, aby sme my aj deti poznali rôznorodú chuť rýb. Predstavujem si vyšší pekný filety naj bez kosti a nech chuti. Nie ako po ropnej havárii a ani nech to nie je zlepenec rybnych orezkov. Vďaka
Slovensko nepotrebuje splnomocnenca pre konšpirácie, ale vakcínu proti dezinformáciám
Málokedy počúvame, že by sme sa na Slovensku mohli poučiť od Bulharska, no pritom máme viacero vecí spoločných. Napríklad obyvatelia týchto dvoch krajín majú v rámci Európskej únie najväčšiu tendenciu veriť konšpiračným teóriám. Asi polovica ľudí.
Žiaľ, s Bulharskom nemáme spoločné to, že tamojšia vláda sa s tým rozhodla niečo urobiť. A z toho by sme sa mali poučiť. Dáta totiž ukazujú, že ak štát spustí účinnú informačnú kampaň, môže podporiť odhodlanie ľudí dať sa zaočkovať aj napriek silnému antivaxerskému hnutiu.
V zaočkovanosti proti HPV vírusu, ktorý spôsobuje napríklad rakovinu krčka maternice a proti ktorému sa očkujú primárne dievčatá od dvanástich rokov, bolo v roku 2022 spomedzi štátov Únie Bulharsko na tom najhoršie. Zaočkovanosť bola len 1 percento.
Nebolo to vždy také zlé. V roku 2013 sa dalo zaočkovať takmer 24 percent dvanásťročných dievčat. O dva roky to bolo už menej ako tri percentá. Rapídny pokles spôsobila silná antivaxerská scéna, ktorá šírila dezinformáciu, že toto očkovanie spôsobuje vážne autoimunitné ochorenie.
Po 5 rokoch vztahu som zacala mat pocit, ze to uz nie je to, co to byvalo. Nevztahuje sa k tomu aj partner, je stale rovnaky, ale ja som zacala pocitovat nezaujem. Kto zazil nieco podobne? Ako sa da opat nastartovat vasen a znovu sa citit v pohode vo vztahu? pytam sa v zaujme oboch stran lebo takto to uz dalej nepojde
Ahojte koľko teraz stojí odoslanie tričká obyčajne na poste?
Ďakujem
Davate psikov do hotelov ked niekam idete? Dakujem.
Génius Stanleyho Kubricka v Žiarení (1980) zostáva ukrytý priamo na očiach — dokonca aj v kravate Jacka Nicholsona.
V scéne pracovného pohovoru v hoteli Overlook sa Jack Torrance objaví v hnedozlatej kravate s geometrickým vzorom, ktorý až zarážajúco pripomína pohľad na labyrint z vtáčej perspektívy — ten istý, ktorý sa neskôr stane dejiskom jeho šialenstva. Nie je to nijaká náhoda. Kubrick, preslávený svojou puntičkárskou posadnutosťou detailom, premieňa kravatu na jemné predznamenanie — vizuálne proroctvo blížiaceho sa pomätenia a uväznenia hrdinu v ľadových stenách oného labyrintu.
Ako trefne poznamenala filmová teoretička Julie Kerns, „Jack je v labyrinte už dávno predtým, než doň skutočne vstúpi.“ Vzor kravaty odzrkadľuje nielen vonkajší, fyzický labyrint, ale aj ten vnútorný — spletité chodby vedomia, samoty, posadnutých myšlienok a násilia, z ktorých Jack nedokáže uniknúť.
Kubrick povyšuje prostý prvok kostýmu na nástroj psychologického rozprávania. Labyrint tak neleží iba za hranicami hotela — prebýva v samotnom Torranceovom vedomí. Keď sa Jack ženie cez sneh v prenasledovaní Dannyho, vzor na jeho kravate sa mení na symbol jeho neodvratného osudu.
Kubrick kedysi povedal: „Ak sa to dá napísať alebo pomyslieť, dá sa to aj nakrútiť.“ V Žiarení sa dokonca aj kravata mení na varovanie — a na drobný klenot filmárskeho majstrovstva.






































