Predstavte si, že prídete domov po dlhom dni v práci. Očakávate pokoj, ale namiesto toho vás partner privíta podráždene: "Zase si zabudla nakúpiť?" Cítite hnev. Ale znamená to, že ste hnevlivý človek? Emócie sú len signály, nie váš charakter. 

Vedomá práca s emóciami znižuje stres o 47 %. 

Názov, ktorý dáme emóciám, mení ich intenzitu – už len pomenovanie „som frustrovaný“ môže pomôcť emóciu zvládnuť. 

Priemerná emócia trvá len 90 sekúnd – ak ju neživíme ďalšími myšlienkami.  

Otázky na zamyslenie: 

Aká emócia vás dnes najviac ovládla? 

Uveďme si príklad. Ste v partnerskom vzťahu a neustále sa hádate kvôli tej istej veci. Napríklad – váš partner vždy odkladá dôležité rozhodnutia a vy to už nezvládate a hovoríte si: „Keby sa konečne rozhýbal, všetko by bolo lepšie!. Prečo sa mi to deje? Prečo sa stále točím v tom istom kruhu?“  

Štúdie ukazujú, že keď prijmeme zodpovednosť za svoje reakcie, náš mozog začne hľadať riešenia, nie obete. Keď si priznávame svoj podiel na situácii, v mozgu sa aktivujú centrá učenia a adaptability. Priznanie si reality nás robí múdrejšími. 

Často podliehame „tunelovému videniu“, v ktorom vidíme len to, čo nám dáva za pravdu. Keď si však dovolíme iný pohľad, otvárame si cestu k riešeniam. 

Väčšina našich reakcií je automatická. Kým si ich neuvedomíme, opakujeme ich.  

Silné otázky pre Vás: 

Ako môžete zmeniť svoj pohľad na problém? 

Predstavte si, že stojíte pred problémom, ktorý vás paralyzuje. Možno ste sa raz ocitli v práci pod extrémnym tlakom, báli ste sa urobiť chybu, alebo ste mali pocit, že na danú úlohu jednoducho nemáte. Spomeniete si na takú situáciu? A teraz si položte otázku: Ako ste ju nakoniec zvládli? 

Ľudia, ktorí si vedome pripomínajú, ako už v minulosti zvládli ťažké situácie, majú vyššiu odolnosť voči stresu. 

Neuroveda dokazuje, že keď prekonáme výzvy, náš mozog vytvára nové neurónové spojenia, vďaka ktorým zvládneme podobné situácie v budúcnosti s menším stresom. 

Ľudia, ktorí si uvedomia ponaučenie zo svojich výziev, cítia šťastnejší a sebavedomejší. 

Otázky pre vás: 

Akú pracovnú výzvu ste už zvládli a čo vás naučila? 

Všetko Vás rozčuľuje – kolega v práci, šéf, ktorý stále niečo chce, deti rozhádzané hračky, partner neodpratal riad... Už to vnímate ako bežnú súčasť dňa, však? A teraz STOP! Skúste niečo iné. Zastavte sa na chvíľu a položte si otázku: Za čo môžem byť dnes vďačný/á? 

Ľudia, ktorí si denne zapisujú vďačnosť, sú o 25 % šťastnejší. Vyjadrenie vďačnosti partnerovi posilňuje aj vzťah a zvyšuje dôveru. 

Praktizovanie vďačnosti znižuje stres a depresiu o 35 %. 

Vďační ľudia spia lepšie, pretože sa menej trápia a viac sa sústredia na pozitívne veci. 

Skúste sa opýtať: 

Za čo ste dnes vďační? 

‍ Prídete domov po dlhom dni v práci. Chcete byť milí na partnera, venovať sa deťom, ale namiesto toho len zízate do telefónu alebo reagujete podráždene. Kričíte na deti za maličkosti, v práci robíte zbytočné chyby, s partnerom sa hádate kvôli hlúpostiam. Nie ste sami. A nie ste ani „slabosi“. Len vám chýba energia. 

Nedostatok energie znižuje našu schopnosť robiť správne rozhodnutia. Únava oslabuje prefrontálny kortex, ktorý riadi sebaovládanie. 

Ak máme nízku hladinu glukózy v mozgu, horšie sa ovládame, impulzívnejšie reagujeme a robíme zlé rozhodnutia.  

Spánok a kvalitná výživa sú priamo spojené s našou emocionálnou stabilitou. Nedostatok spánku môže zvýšiť impulzivitu až o 45 %! Neustále napätie znižuje produkciu dopamínu – hormónu motivácie, takže strácame chuť robiť čokoľvek. 

Skúste si odpovedať: 

Čo vám najviac odčerpáva energiu každý deň? 

Chceli ste sa zdravo stravovať, no po jednom „prehrešku“ ste to vzdali? Chceli ste byť trpezlivým rodičom, no po náročnom dni ste vybuchli a cítili ste sa ako zlí rodičia? Chceli ste podávať 100 % výkon v práci, no keď to nešlo, pochybovali ste o sebe? 

Nadchnete sa pre nový cieľ, no, keď sa vám to nepodarí hneď na 100 %, príde sklamanie. „Asi na to nemám,“ poviete si. A vzdáte sa.  

🧠 Ľudia, ktorí si stanovujú príliš náročné ciele bez flexibility, vzdávajú až 40 % rýchlejšie ako tí, ktorí majú realistické a prispôsobiteľné očakávania. 

Perfekcionizmus zvyšuje stresový hormón kortizol, čo vedie k únave, úzkosti a demotivácii. 

Ľudia, ktorí si dávajú menšie a dosiahnuteľné ciele, sú až 30 % spokojnejší so svojím životom. Mozog reaguje lepšie na postupný progres než na extrémne výzvy. 

Otázky pre vás: 

Viete, čo odlišuje úspešných ľudí od tých, ktorí sa neustále potkýnajú o rovnaké prekážky? Nie je to šťastie. Nie sú to ani lepšie podmienky. Je to schopnosť poučiť sa z chýb a využiť aj prehry vo svoj prospech. Predstavte si, že dostanete spätnú väzbu v práci – kritiku, ktorá vás zasiahne. Prvá reakcia? Možno frustrácia alebo hnev. Ale čo ak by ste to vzali inak? Čo ak by ste v tom videli príležitosť na rast? 

Podľa psychologických štúdií náš mozog spracúva chyby lepšie, keď ich vedome analyzujeme, než keď sa im vyhýbame. 

Ľudia, ktorí sa učia zo svojich neúspechov, majú vyššiu emocionálnu odolnosť a lepšie sa adaptujú na nové výzvy. Mozog si lepšie pamätá prehry ako výhry. Ak sa vedome sústredíme na to, čo sme sa naučili, podvedome sa budeme v budúcnosti vyhýbať rovnakým chybám. 

Reflexia neúspechu zvyšuje pravdepodobnosť budúceho úspechu o 23 % – len tým, že si uvedomíme, čo nefungovalo. 

Ako sa z neúspechu poučiť? 

Aký neúspech ma v poslednom čase najviac ovplyvnil? 

‍ Celý deň sa naháňate, odkladáte „nepríjemné“ úlohy na neskôr, presviedčate sa, že „veď zajtra to stihnem...“ A večer? Keď si konečne ľahnete do postele, hlava začne premietať zoznam nesplnených povinností. Zaspávanie sa natiahne, únava sa prehĺbi, a ráno? Opäť začínate deň s pocitom stresu. 

Odkladanie úloh zvyšuje úroveň stresu a vedie k narušeniu spánkového cyklu. 

Mozog vníma nesplnené úlohy ako „otvorené slučky“, ktoré podvedome vyvolávajú úzkosť. 

Študenti, ktorí odkladajú učenie, majú vyšší výskyt nespavosti a zhoršenú koncentráciu počas dňa. Kľúčom k zlepšeniu spánku je kognitívne prehodnotenie povinností a plánovanie času. 

Teraz sa spýtajte sami seba: 

Čo je jedna malá úloha, ktorú dnes splním hneď a neodložím? 

🥴 Večerné dobiehanie nedokončenej práce, skrolovanie na mobile do noci a ráno nekonečná únava. To vedie mnohých ľudí k podráždenosti doma aj v práci. 

Spánok ovplyvňuje všetko – od našej nálady až po schopnosť riešiť problémy. Ak sa dlhodobo nevyspíme dobre, ovplyvní to naše rozhodovanie, výkonnosť aj sebavedomie. 

🧠 Spánkový dlh ovplyvňuje rozhodovanie. Ľudia s nedostatkom spánku majú až o 50 % vyššiu pravdepodobnosť, že urobia chybné rozhodnutie. Preto sa po prebdenej noci necítime len unavení, ale aj neistí. 

Chronická únava oslabuje vzťahy. Nevyspatý mozog ťažšie spracúva emócie – reagujeme podráždene a máme menšiu empatiu. Koľkokrát ste sa pohádali len preto, že ste boli vyčerpaní? 

Zlý spánok znižuje výkon o 30 – 40 %. Už len mierny deficit spánku znižuje produktivitu, kreatívne myslenie a schopnosť riešiť problémy. Takže ak si myslíte, že „to dospíte cez víkend“ – váš mozog na to už môže doplatiť. Ľudia s dlhodobým spánkovým deficitom sú až o 60 % náchylnejší na stresové reakcie a môže zvýšiť riziko depresie a úzkosti až o 40 %. 

Otázky pre vás: 

Predstavte si, že máte za sebou ťažký deň. V práci ste dostali nepríjemný e-mail, v obchode vám niekto vyfúkol posledný kus vášho obľúbeného pečiva a doma na vás čaká len kopa nevypratého prádla. V tejto nálade sa rozhodujete, či večer pôjdete cvičiť alebo si pustíte seriál s balíčkom čipsov. Čo vyhráva? 

Ak ste zvolili seriál a čipsy, vedzte, že za vás možno rozhodla nie vaša skutočná voľba, ale momentálna nálada. Totiž negatívne emócie zužujú naše vnímanie a tlačia nás do rozhodnutí, ktoré len prehlbujú náš zlý stav. 

Negatívne emócie ovplyvňujú našu schopnosť vidieť nové možnosti. Keď sme v strese, mozog sa sústredí iba na známe riešenia – aj keď sú nesprávne. Situácie hodnotíme pesimistickejšie a vyberáme si menej výhodné riešenia. 

Pod vplyvom negatívnych emócií máme tendenciu preceňovať riziká a vyhýbať sa zmenám. Keď sme v strese alebo smútku, naša vôľa je vyčerpaná, a preto siahneme po prvom riešení, ktoré nevyžaduje veľa úsilia – často však nesprávnom. 

Zlou náladou oslabujeme prefrontálny kortex – časť mozgu zodpovednú za logické myslenie. To znamená, že naše rozhodnutia sú viac impulzívne a menej premyslené. Negatívne emócie znižujú schopnosť vidieť nové možnosti, a teda nás nútia krútiť sa v kruhu rovnakých rozhodnutí.  

🧐 OTÁZKY NA ZAMYSLENIE: 

Poznáte ten hlas v hlave, ktorý vám hovorí: „Na to nemáš.“ alebo „Určite sa strápniš.“? Dokáže nás paralyzovať, spochybniť a doslova nám podkopávať nohy. Predstavte si, že sedíte v aute, ale nie ste za volantom. Kto šoféruje? Vaše negatívne myšlienky. 

„Nie som dosť dobrý.“ „Určite to pokazím.“ „Čo si o mne pomyslia?“

Každý deň nám hlavou prejde 60 000 – 80 000 myšlienok. Až 80 % z nich je negatívnych! (National Science Foundation, 2005) Nie je divu, že sa cítime úzkostne, vyčerpaní a uväznení vo vlastnej hlave. 

1️⃣ Mozog nepozná rozdiel medzi skutočnosťou a predstavou. Keď si neustále hovoríte negatívne veci, aktivujú sa rovnaké mozgové centrá, ako keby sa to naozaj dialo. 

2️⃣ Myšlienky nie sú fakty! 85 % obáv, ktoré si ľudia predstavujú, sa NIKDY nestane. 

3️⃣ Ovládanie myšlienok znižuje stres až o 47 %. Až 80 % myšlienok je negatívnych. 

Predstavte si, že stojíte pred veľkými dverami. Viete, že za nimi je riešenie vašich problémov – sebadôvera, lepšie vzťahy, spokojnosť v práci… Ale kľúč? Ten neviete nájsť. Možno ste ho celý čas držali v rukách, len ste si to nevšimli. 

Naše mozgy sú prirodzene nastavené na hľadanie riešení. Keď si položíme správne otázky, mozog automaticky začne hľadať odpovede. 

Písanie myšlienok na papier zvyšuje šancu na riešenie o 42 %. Keď si svoje ciele a riešenia napíšeme, náš mozog ich vníma ako reálnejšie a motivuje nás konať. 

Až 80 % ľudí, ktorí si stanovujú jasné ciele, ich dosiahne rýchlejšie než tí, ktorí sa spoliehajú len na „pocit, že by mali niečo zmeniť“. 

otázky pre Vás:

Ak by ste vedeli, že riešenie existuje, aké by mohlo byť? 

Poznáte to, keď v práci musíte bojovaťs impulzívnymi reakciami? Kolegovia kritzujú nie len vašu prácu, ale aj osobu a vy im spätne odpálite útočnú správu. 

🧠 Keď cítime silné emócie, aktivuje sa amygdala – centrum strachu a hnevu. Prefronátlny kortex, zodpovedný za logické myslenie, sa dočasne "vypne". 

90 sekúnd! Presne tak dlho trvá, kým intenzívna emocionálna reakcia prirodzene odznie – ak jej nedáme ďalšie „palivo“ myšlienkami. 

Ľudia, ktorí pred reakciou vedome počítajú do 10 alebo si doprajú čas na premyslenie, robia o 60 % lepšie rozhodnutia. Emočná sebaregulácia vedie aj k lepším vzťahom.  

3 otázky života a smrti: 

Bude to dôležité o týždeň? 

Prídete domov po ťažkom dni. Cítite sa pod psa. Máte zlú náladu a namiesto toho, aby ste sa zrelaxovali, podvedome si ešte viac ubližujete. Ako? Možno sa izolujete, pustíte si seriál, ktorý vás ešte viac rozruší, alebo začnete bezmyšlienkovito scrollovať sociálne siete. Do toho si zoberiete čipsy alebo čokoládu. A potom sa čudujete, prečo je vám ešte horšie… 

Keď máme negatívne emócie, mozog sa snaží „odrezať“ od nepríjemných pocitov. Lenže potláčanie stresu či smútku nefunguje. Naopak – spôsobuje, že sa cítime ešte horšie. 

Mozog v strese nevie vždy vybrať správnu stratégiu. Keď sme pod vplyvom silných emócií, máme tendenciu opakovať naučené (často škodlivé) vzorce správania. 

Potláčanie emócií škodí viac, než si myslíte. Čím viac sa snažíme ignorovať negatívne pocity, tým silnejšie sa neskôr vrátia. 

Naše telo fyzicky reaguje na zlú náladu. Dlhodobý stres a potláčané emócie oslabujú imunitný systém a spôsobujú únavu. 

Ako si môžete rýchlo a účinne pomôcť? Namiesto potláčania si všimnite, čo cítite - už len pomenovanie emócie pomáha. Zmeňte prostredie- choďte na krátku prechádzku alebo sa aspoň na chvíľu nadýchnite čerstvého vzduchu. 

Cítite iskru nadšenia alebo len odrátavate hodiny do konca zmeny? Možno aj máte radi svoju prácu, avšak každodenná byrokracia a tlak vás vyčerpáva. Riešite úlohy bez radosti. Nevidíte ako vaša mravenčia práca zapadá do komplexného celku. 

Váš pohľad na prácu ovplyvňuje nielen vašu spokojnosť, ale aj zdravie a produktivitu. 

Ľudia, ktorí vnímajú svoju prácu ako poslanie, sú až 3× spokojnejší so životom. Ľudia, ktorí v práci zažívajú viac nadšenia ako frustrácie, o 27 % produktívnejší a majú o 21 % nižšie riziko vyhorenia. 

Pozitívny prístup k práci znižuje stres a riziko vyhorenia. 

Sebareflexia o tom, čo nás na práci baví, dokáže zvýšiť našu kreativitu a efektivitu. 

Čo je tá vaša iskra pri práci? Možno by ste ju našli pri učení služobne mladších kolegov. Namiesto frustrácie, pozrite, komu vaša práca pomáha. Predstavte si ten sled, ako vaša služba/výrobok postupuje ďalej procesom až ku koncovému užívateľovi. 

Zdá sa vám, že odkladanie vecí na neskôr je neškodné? Vedeli ste, že práve to je častým dôvodom, prečo sa cítime vyčerpaní, demotivovaní a bez energie? Čím viac odkladáme, tým viac nás to stojí psychicky. 

Veľa šikovných ľudí s potenciálom odkladajú napr.svoje podnikateľské aktivity so slovami, že ešte neprišiel ich čas. Ďalšiu skupinu tvoria ľudia, ktorí majú dlhé zoznamy aktivít a plánov, že keď sa na ne pozrú, zdajú sa im nekonečné a radšej ich odložia. 

1️⃣ Čím dlhšie odkladáme nejakú úlohu, tým viac nás ohrozuje stres. Prokrastinátori majú vyššiu hladinu kortizolu (stresového hormónu), čo oslabuje našu imunitu aj náladu. 

2️⃣ Naše sebavedomie trpí. Odkladanie je spojené s pocitmi viny a hanby. To vytvára začarovaný kruh: cítime sa horšie, a tak odkladáme ešte viac. 

3️⃣ Drobný krok môže zmeniť všetko. Začiatok jednoduchej úlohy stimuluje mozog, aby uvoľnil dopamín – hormón šťastia, ktorý nás motivuje pokračovať. + stačí si povedať: „Budem to robiť len 5 minút,“ a vaša myseľ to prijme ľahšie, čím sa zvýši pravdepodobnosť, že dokončíte celý úkon. 

Stanovte si mikro-ciele. Namiesto „napíšem knihu“ začnite s „napíšem prvých 100 slov dnes“. 

Ráno sa zobudíte unavení, premýšľate, čo všetko dnes „zasa“ nestihnete. Cítite sa pod tlakom, možno aj frustrovaní. A tie myšlienky? Ony len zosilňujú tie emócie. 

Veľmi obľúbenou technikou z praxe je, že každé ráno si ľudia zapísujú 3 veci, na ktoré sa tešia, hoci len drobnosti (ranná káva, úsmev dieťaťa, 5 minút osamote na toalete). Najúčinnejšia je však zmena pohľadu na situáciu. Čo mi táto situácia prináša? alebo Čo je to najmenšie, čo môžem urobiť, aby som sa cítil/a lepšie? 

1️⃣ Emócie formujú náš mozog. Pozitívne emócie rozširujú naše myslenie. Zrazu vidíme viac možností, sme kreatívnejší a máme väčší nadhľad. 

2️⃣ Stres a úzkosť zužujú perspektívu. Keď sme v strese, náš mozog aktivuje "boj alebo útek" a nedovolí nám sústrediť sa na riešenia. Len sa "točíme v kruhu." V strese sa sústredíme len na problém, nie na riešenia. 

3️⃣ Malé zmeny robia zázraky. Už len 5 minút denného písania (alebo premýšľania) vďačnosti ale príjemných udalostí dňa dokáže zlepšiť náladu a znížiť stres – a tým aj kvalitu vašich myšlienok. 

Skúste si odpovedať na tieto otázky: 

Predstavme si matku dvoch detí, ktorá počas dňa vníma, že je výbušná a cíti sa preťažená. Už u svojej matky videla vzorec správania, podľa ktorého, keď všetko zvládla sama, cítila sa plnohodnotne, avšak počúvala na seba negatívnu spätnú väzbu, ako nemá čas na rodinu, venuje sa iba domácnosti. Jej mozog si tieto nepríjemné skúsenosti „zapamätal“. 

Mozog za vás neustále analyzuje všetko, čo sa deje – vaše myšlienky, telo, okolnosti, spomienky... A na základe toho sa rozhodne, akú emóciu „vyprodukuje“. Mozog sa snaží prísť na to, čo sa deje a ako na to reagovať. Niekedy sa však môže „pomýliť“ – napríklad, ak si spája situácie s minulými skúsenosťami, ktoré už dnes nemusia byť relevantné. 

1️⃣ Mozgu trvá len 0,2 sekundy, aby vyhodnotil podnet a vyvolal prvú emóciu. Ak túto reakciu „nezachytíme“, môže nás úplne ovládnuť. 

2️⃣ Pamäť hrá veľkú rolu. Emócie aktivujú časti mozgu spojené so spomienkami – vaše telo tak reaguje podobne ako v minulosti. 

3️⃣ Správne zvládanie stresu mení štruktúru mozgu. Mindfulness techniky dokážu posilniť prefrontálnu kôru, ktorá pomáha regulovať reakcie na stres. 

Praktické otázky na zamyslenie: 

Mnohí v tomto týždni prišli prvýkrát v novom roku do práce. Znova sa ocitli v starom kolotoči "nestíhania" a "prežívania". Prax mi opakovane ukazuje, že nepracujeme s reflexiou, nepozeráme sa na udalosti ako cenné lekcie a nepoúčame sa z nich. Veľmi ma potešil posledný rozhovor, kedy si pani uvedomila, že viac času stráveného s rodinou jej pomáha cítiť sa príjemne a ľahšie vďaka tomu zvláda zmeny v pracovnom prostredí v novom roku  

1️⃣ Ľudia, ktorí pravidelne reflektujú svoje zážitky, lepšie zvládajú stres a vykazujú vyššiu spokojnosť so životom. Takáto reflexia prežitých udalostí znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu.

2️⃣ Reflexia posilňuje schopnosť učiť sa z vlastných skúseností. Už 15 minút zamyslenia denne môže zvýšiť našu efektivitu o 20 %. Neuroveda potvrdzuje, že náročné situácie podporujú tvorbu nových nervových spojení, čo nám pomáha rásť a lepšie zvládať výzvy. 

3️⃣ Ľudský mozog prirodzene smeruje k negatívnym spomienkam, ale vedomé zameranie sa na pozitívne momenty pomáha formovať optimistickejšie myslenie. Spomínanie na pekné momenty aktivuje centrum odmeny v mozgu a vyvoláva šťastie. 

Praktické otázky na reflexiu:

🧠 

🤯 Predstavte si toto: Idete nakupovať a v obchode vidíte tričko, ktoré sa vám páči so štítkom „Zľava 30 %! Pôvodná cena: 20 €!“. Vaša prvá reakcia? „To je super ponuka!“ Ale čo ak vám poviem, že rovnaké tričko sa predáva v inom obchode za 7 € bez zľavy? Máme podvedomú tendenciu porovnávať veci s tou prvou, ktorá sa dostala do našej pozornosti. 

️ Toto je efekt kotvy v praxi – prvá informácia, ktorú dostaneme (v tomto prípade pôvodná cena), nás ovplyvňuje oveľa viac, než si uvedomujeme. Mozog si jednoducho nastaví „kotvu“ a porovnáva všetko ostatné s touto prvou hodnotou. 

1️⃣ Efekt kotvy ovplyvňuje naše rozhodnutia dokonca aj v situáciách, keď si myslíme, že sme racionálni. 

2️⃣ Štúdia z MIT ukázala, že ľudia sú ochotní zaplatiť viac za rovnaký produkt, ak najskôr vidia vyššiu referenčnú cenu. Keď ľudia hádajú číselné hodnoty, prvá informácia, aj keď nesprávna, často určuje ich odhady. 

3️⃣ Efekt kotvy neovplyvňuje len nákupy, dotýka sa aj dôležitých rozhodnutí, ako je výber povolania, finančné investície či dokonca úsudky o ľuďoch. V obchodnom svete sa ukázalo, že produkty označené ako „limitovaná edícia“ predávajú lepšie. Kotva „vzácnosti“ ovplyvňuje naše vnímanie hodnoty. Kotvy fungujú aj v emocionálnych rozhodnutiach – napríklad pri hodnotení ľudí či situácií. 

🧐 Predstavte si toto: čítate článok, ktorý dokonale súznie s vašimi názormi. Súhlasíte, prikyvujete a s radosťou ho zdieľate. Ale čo ak narazíte na názor, ktorý s vami nesúhlasí? Vaša prvá reakcia je asi obrana – „to nemôže byť pravda“ – a automaticky hľadáte, prečo by ten druhý názor mal byť chybný. Je to bežné, prirodzené... a tiež súčasť kognitívnej disonancie. 

‍♀️ Poznáte ten pocit frustrácie, kedy máte s kolegami úplne odlišné názory na to, čo by ste mali spraviť ďalej pri riešení problému? To vnútorné pnutie, ktoré sprevádza myšlienky, že by ste ich mali presvedčiť o vašom riešení? 

Podľa štúdie Festingera (1957) sa ľudia prirodzene vyhýbajú informáciám, ktoré sú v rozpore s ich presvedčením, a uprednostňujú tie, ktoré ich podporujú. Máme tendenciu vyhľadávať informácie, ktoré potvrdzujú naše presvedčenia. Ľudia tak často ignorujú fakty, ktoré by im mohli pomôcť lepšie sa rozhodovať. Tento rozpor medzi „realitou“ a našimi presvedčeniami nás doslova psychicky vyčerpáva. Preto sa často radšej bránime, než by sme zmenili názor. 

Aj keď majú ľudia rovnaké fakty, interpretujú ich podľa svojich vlastných názorov. 

Kognitívna disonancia nás môže podvedome viesť k obrane „starých právd“, aj keď nové dáta jasne dokazujú opak. 

️ Poznáte ten pocit, keď deň prebehne ako v hmle? Prídete domov, uvedomíte si, že ste urobili veci, ktoré vás nikam neposúvajú a pritom ste ani nerozmýšľali nad tým, prečo ich robíte. Váš mozog je naprogramovaný na "autopilota". Fungujeme tak preto, aby sme šetrili energiu. 

🧩 Mozog má špeciálnu časť – bazálne gangliá – ktorá uchováva vzorce správania. Tieto vzorce sa vytvárajú, aby sme nemuseli rozhodovať neustále nanovo a tým si ušetríme veľa energie. 

Až 40 % našich denných činností je riadených zvykmi, nie vedomými rozhodnutiami. Neuvedomujeme si, že naše návyky ovplyvňujú naše šťastie a zdravie. 

Vedomé preprogramovanie návykov je možné vďaka úžasnej schopnosti nášho mozgu. 

Otázky na štart:

🧠   

Predstavte si, že používate starý softvér vo svojom telefóne. Aplikácie nefungujú, všetko je spomalené, pripojenie zlyháva. A teraz si predstavte, že sa to deje vo vašej mysli. Naše myšlienky a vedomosti potrebujú aktualizáciu rovnako ako technológie! 

„Nemám čas na nič nové.“ "Nič sa nezmení." Aj toto zvyknem často počúvať od ľudí, ktorí prídu s ťažkosťou, že celý život im príde stereotypný, stagnujú a zasekli sa. Často za tým odhalíme, že počúvali od svojich rodičov názory, že život ich sám naučí všetko, čo budú potrebovať. 

Mozog sa učí celý život. Výskum neuroplasticity dokázal, že náš mozog sa mení a prispôsobuje novým informáciám v každom veku. 

90 % našich denných myšlienok je rovnakých ako deň predtým. Ak ich nezmeníme, výsledok zostane rovnaký. Automatické, zastarané vzorce myslenia môžu znižovať našu produktivitu až o 40 %. 

Ľudia, ktorí sú ochotní učiť sa nové veci, sú šťastnejší, odolnejší voči stresu a úspešnejší. 

Kolega vás odignoroval. Predavačka sa na vás mračila. Šofér vám "zablokoval" cestu. Pracovný tím vás ,,sabotuje". Ľudia vám skáču do reči. Hneď to v nás vyvolá hnev, frustráciu či pocit nespravodlivosti. Možno si pomyslíte: „Aký drzý človek!“ Čo, ak ten človek práve prežíva niečo, o čom nemáte ani tušenia? Možno tento človek práve zažíva ťažký deň. Možno ho trápia osobné problémy. 

V psychológii sa tomu hovorí atribučná chyba – máme sklon pripisovať správanie iných ich osobnosti, namiesto toho, aby sme vzali do úvahy okolnosti. 

🧠 85 % našich reakcií je emocionálnych. Väčšinu našich rozhodnutí a činov ovplyvňujú emócie, nie logika. Nejednáme len rozumom, ale často reagujeme na to, čo cítime. 

Negatívne správanie často pramení z bolesti. Štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí sa správajú podráždene alebo agresívne, často prežívajú stres, smútok či tlak z osobných problémov. Stačí si položiť otázku: „Čo by som robil/a, keby som bol/a na jeho mieste?“ 

Ľudia sa cítia menej súdení a otvorenejší, keď počujú pochopenie.