Dnes nám začína Týždeň slovenských knižníc a mne napadlo napísať Vám, ako to máme v škôlke vymyslené my. V časoch, keď deti trávia veľa času pred obrazovkami, má kniha nezastupiteľné miesto. Je sprievodcom, ktorý ich učí sústrediť sa, rozvíjať fantáziu, pamäť aj slovnú zásobu. Ak sa dieťa stretáva s knihou už v materskej škole, čítanie sa preň stáva prirodzenou súčasťou dňa – nie povinnosťou, ale radosťou. Práve v tomto veku sa formuje vzťah k príbehom, slovám a poznaniu, ktorý môže ovplyvniť celý život. Z tejto myšlienky vyrástla Čitáreň BODKA – priestor, kde sa deti ponárajú do sveta rozprávok, rozvíjajú fantáziu a objavujú krásu slova. O jej vzniku, prínose aj víziách sme sa rozprávali so zástupkyňou riaditeľky materskej školy Veronikou Pukancovou. #skola_ktora_inspiruje 

Ako motivujete deti, aby objavili radosť z čítania? 

Deti vyhľadávajú príbehy, čaro kúziel a veľmi rady sa dozvedajú nové veci.
V rámci vzdelávania v materskej škole je rozvoj čitateľskej gramotnosti súčasťou našej edukácie. Každý týždeň sa s deťmi venujeme inej téme a v našej Bodke vždy nájdeme titul, ktorý im tému priblíži. Deti si môžu aj slobodne požičať knihy do triedy a „čítať si ju“. Následne o nej vedieme rozhovory, dramatizujeme príbehy či kreslíme to, čo v nás daná kniha zanechala. Deti sa rady k obľúbenej knihe vracajú aj ďalšie dni a každý deň v nej objavia niečo nové. 

Čo dokáže v deťoch prebudiť záujem o knihy v dobe plnej obrazoviek?

Pri čítaní kníh je človek hlavne prítomný. Je s dieťaťom, navzájom sa počúvajú, smejú a vnímajú. Dieťa cíti blízkosť osoby, ktorá mu číta – či už je to rodič alebo učiteľ. To je to, čo dieťa potrebuje. Dnes existuje veľa krásnych kníh, plných pôvabných ilustrácií a príbehov. Myslím si, že ak si rodič doma vytvorí rituál s dieťaťom napríklad pred spaním, tento spoločný čas bude pre oboch len prínosom. Dieťa si vytvorí vzťah ku knihám spoločným čítaním, vyberaním kníh v knižnici či kníhkupectve. 

Akú úlohu majú pedagógovia v budovaní vzťahu detí ku knihám? 

Ako mama viem, koľko otázok prináša obdobie pred nástupom do školy. Každá z nás chce mať istotu, že jej dieťa je pripravené – nielen vedomosťami, ale aj emočne a sociálne. V tomto rozhovore odborníčky z BESST veľmi zrozumiteľne vysvetľujú, čo deti v poslednom roku škôlky prežívajú, ako spoznať školskú zrelosť a čo môžeme ako rodičia robiť doma, aby bol prechod do školy čo najpokojnejší. Je to veľmi praktické a zároveň upokojujúce čítanie pre každú mamu, ktorú toto obdobie čaká. 

Začiatok školskej dochádzky je veľkou udalosťou v živote dieťaťa, no ovplyvňuje aj celú rodinu. Ako zistiť, či je dieťa na školu pripravené? Čo môžu rodičia urobiť doma a kedy zvážiť odklad? V rozhovore s psychologičkou materskej školy Katkou Varcholovou a školskou špeciálnou pedagogičkou Dominikou Ondráčkovou sa dozviete, ako deti vnímajú posledný rok v škôlke, čo im pomáha pri adaptácii na školu a prečo je dôležité hovoriť o škole pozitívne – aj keď máte sami obavy. Praktické rady, tipy a citlivý pohľad odborníčok pomôžu rodičom pripraviť sa na toto dôležité životné obdobie s pokojom a istotou.

Ako vyzerá posledný rok v škôlke z pohľadu dieťaťa? Čo všetko v ňom zažíva a čo si z neho odnáša?

Katka: Posledný rok v škôlke je pre deti veľmi dôležitý z hľadiska vývinu aj emocionálneho dozrievania. Predškolské triedy ponúkajú množstvo podnetných aktivít, ktoré deti pripravujú na vstup do školy – v súlade so vzdelávacím programom a štandardmi predprimárneho vzdelávania. Deti si hravou formou rozvíjajú schopnosť sústrediť sa, rešpektovať pravidlá, pracovať v skupine a budovať si sebadôveru. Okrem množstva zážitkov si so sebou odnášajú aj základy školských návykov.

Čo vlastne znamená pojem „školská zrelosť“?

Katka: O školskej zrelosti hovoríme vtedy, keď dieťa dosiahne takú úroveň telesného, kognitívneho, emocionálneho a sociálneho vývinu, ktorá mu umožňuje úspešne zvládať školské nároky. Dôležitá je aj zrelosť centrálnej nervovej sústavy – teda schopnosť sústrediť sa, zvládať záťaž a emocionálne reagovať primerane. Tieto faktory sú kľúčové pre bezproblémovú adaptáciu na školu.

Premýšľala som, či túto tému otvoriť, lebo je citlivá a môže sa dotýkať mnohých rodičov. Myslím, že všetci chceme, aby sa naše deti v škole cítili dobre, bezpečne a prijaté. Téma bezpečného prostredia a vzťahov medzi deťmi je niečo, čo riešim a vnímam. Šikana, konflikty, vylučovanie z kolektívu – to nie sú témy, o ktorých sa nám rodičom hovorí ľahko, ale o to dôležitejšie je o nich hovoriť otvorene a včas.

V našej škole majú podporný tím a školskú psychologičku, s ktorou sa tieto veci riešia systematicky – nielen keď vznikne problém, ale hlavne preventívne. Práve preto mi dávalo zmysel zdieľať s vami rozhovor so školskou psychologičkou, ktorý ide viac do hĺbky. Rozpráva o tom, čo šikana vlastne je (a čo už nie), aké signály si máme ako rodičia všímať a čo môžeme my aj školy robiť pre to, aby sa deti cítili v kolektíve bezpečne.

Rada by som ponúkla pokojný, ľudský pohľad na tému, ktorá sa môže týkať ktoréhokoľvek dieťaťa – dnes alebo zajtra. Budem rada, ak si článok prečítate, možno vám niečo zapadne, alebo vás povzbudí v rozhovoroch s deťmi doma. 💛

O dôležitej téme treba podľa školskej psychologičky hovoriť a venovať jej pozornosť na školách i v rodinách.

Súčasní rodičia starostlivo vyberajú školu, ktorú ich deti navštevujú. Dobrá škola by mala reagovať na potreby dnešného sveta. Okrem inovatívneho vzdelávacieho procesu by mala byť otvorená spolupráci s rodičmi a zároveň vytvárať prostredie, kde sa rozvíja pozitívna sociálna klíma.

Rovnako dôležité je, aby škola venovala pozornosť aj charakteru svojich žiakov, ich morálnemu a etickému rozvoju. V súčasnosti je problém šikanovania na školách mimoriadne aktuálny a závažný.