Je piatok, nedeľa alebo streda? Nejako som strácala prehľad. Trafila som akurát mesiac. Aj to so zaváhaním. Mala som za sebou obdobie, kedy som nevnímala a dni sa mi zlievali do jedného. Áno, prvé dni, týždne, ba i mesiace po pôrode môžu vyzerať aj takto. Je to však úplne normálne. Každá cesta materstva je iná. Rovnako je iné a jedinečné aj každé bábätko. Po každom daždi však vždy vyjde slnko, mnohokrát sprevádzané krásnou dúhou, a vaše materstvo naberie ten správny smer. Tak to bolo aj v mojom prípade.

Materstvo je disciplína, v ktorej sa musíte naučiť tancovať. Bez predpísaných krokov. Občas i mimo rytmu. Miestami ide o romantický valčík, inokedy zase o divoké tango. Je to skrátka jazda, ktorá sa skladá z mnohých fáz, medzi ktorými budete hľadať balans. Ak ešte mamičkou nie ste, neviete, na čo sa pripraviť. Ak ste, dáte mi za pravdu, že aj napriek všetkému je to to najkrajšie, čo ste zažili.

Sú dni, kedy padám na hubu, som nepríjemná, unavená a výbušná ako munícia. Poznáte to? Nezabúdajte však, že všetko raz prejde a vy zistíte, že pokiaľ nejde o život, nejde o nič. Ženy, a obzvlášť mamy, si skrátka so všetkým poradia. A ako to robia? Majú náhradný zdroj energie, šiesty zmysel a v rukáve vždy nejaký trik. Skrývajú skrátka svoje zlepšováky a tajné zbrane, ktoré v prípade núdze vyťahujú. Ak máte pocit, že nič z toho ste do vienka nedostali, nebojte sa. Toto všetko dostanete do výbavy, aj s tou obrovskou dávkou zodpovednosti, strachu no i nekonečnej lásky, ktorú prináša materstvo.

Materstvo je skrátka jedna veľká jazda na horskej dráhe. Veď čo by sme sa my mamy nudili, všakže? ;) A tak, keď si už myslíte, že máte všetko pod kontrolou, nájdete si systém a cítite, že máte kontrolu nielen nad časom všedných dní, ale i svojím životom a dieťaťom, príde to. Ako blesk z jasného neba. Nečakane. O čom hovorím? No predsa o nejakej zmene či výhybke - rast zubov, spánková regresia, obdobie vzdoru či skrátka jedna z mnohých vecí, ktoré zase raz všetko otočia naruby. A čo pomáha v takomto prípade? Otrepaná fráza, v ktorej sa však skrýva veľké múdro: „Je to len obdobie.“ Obdobie, ktoré uteká rýchlo. Šialene rýchlo.

Prvý úsmev, prvý zub, prvé slovo, potom to dokonalé „mama“, prvý krok či nástup do škôlky. Tých míľnikov je v prvých rokoch dieťaťa nespočetne. A vy budete paf z každého jedného. Emócie prevalcujú aj tých najväčších tvrďasov 🙂 Medzi týmito všetkými míľnikmi, aspoň v mojom prípade, bol aj výber náhradnej mliečnej výživy. Ako bezdetná by som si nikdy nepomyslela, že vybrať to správne mlieko môže byť nejaká veda. Vojdete do obchodu, zoberiete jedno z tej širokej ponuky, zarobíte, nakŕmite - a je to, no nie? Realita je však taká, že ako mama si trikrát rozmyslíte, po akom mlieku siahnete. Viete totiž, že najlepšie mlieko je materské, no ak už z akéhokoľvek dôvodu svoje dieťatko nedojčíte, cítite veľkú zodpovednosť pri výbere náhradného mlieka. Chcete pre svoje dieťatko tú najlepšiu výživu, ktorá podporí zdravý rast a vývoj, pomôže mu vybudovať pevné základy a postará sa o jeho spokojné bruško. A ako som teda vyberala mlieko ja? Vylučovacou metódou - žiadny palmový olej, porada s pediatrom, odporúčania kamarátok a v neposlednom rade ponúkané benefity. Chcela som vybrať mlieko, ktoré nespĺňa iba to, čo spĺňať musí, ale ktoré ponúka aj benefity navyše, akými sú vitamíny, prebiotiká a probiotiká prispievajúce k zdravému vývoju. A tak som sa touto vylučovacou metódou dopracovala k revolučnému mliečku BEBA SUPREMEpro2. A musím povedať, že ide naozaj o prémiovú voľbu od Nestlé. Máme za sebou krásne mesiace s BEBA SUPREMEpro a vďačíme jej za veselé dni plné smiechu i pokojné noci plné spánku. A čo viac som si mohla priať?

Povedané zjednodušene a na rovinu, takzvane „polopatisticky“ - BEBA SUPREMEpro 2 je našou jasnou voľbou a topkou preto, že okrem zloženia a benefitov má aj skvelú chuť. A nie, veru nie je mlieko ako mlieko. Máme za sebou veru nejaké neúspešné pokusy. A keď vášmu drobcovi nechutí, viete, že tadiaľto cesta nevedie.

Keď nosíme pod srdcom svoje dieťa, máme od materstva rôzne očakávania. Veľakrát sa odlišujú od reality, ktorá nás neskôr čaká. Má to byť to najkrajšie obdobie v našom živote. A bodka. No často sú tam tri bodky. Popasovať sa s novou rolou, do ktorej vhupneme nepripravené a neskúsené, môže byť pod vplyvom očakávaní náročnejšie, ako sa môže na prvý pohľad zdať. S rolou matky so všetkým, čo k nej patrí. Plnou veľkých i malých zmien, emócií aj pochybností, či sa to dá všetko zvládnuť. Materstvo je veľká vec. Chvíľu ste v rozprávke plnej lásky a nežností, za moment stratená ako v začarovanom lese, a potom sa zas nájdete, ako sa presekávate šípovými kríkmi.

V každom prípade, materstvo je veľmi dobrodružný príbeh. Normálne by ste fandili hlavnej hrdinke, držali jej palce, prežívali príbeh s ňou. Radili jej, čo má spraviť, aby všetko dopladlo super... Sledovať scénar niekoho iného je zábava. No žiť ten vlastný má par zádrhelov. Prvým je fakt, že často zabúdame fandiť samé sebe a posledným, že často zabúdame, že hlavnými hrdinkami tohoto príbehu sme my. Každá jedná z nás je (ne)obyčajná mama. Úžasná, vynaliezavá, riešiaca, očarujúca, tvorivá, ale zároveň je aj obyčajný človek so svojimi potrebami, so svojím smútkom aj únavou. Nájsť ten správny balans je pre mňa stále výzva...

A toto je môj príbeh.

Klapka, scéna číslo jeden...

Zo života mamy

Je 19:17 SEČ. Taký normálny večer. Začína sa príprava na najkrajšiu časť dňa. Milujem svoju dcéru, ale deň sa pre mňa začína, až keď večer zaspí. Cez deň som len mama. Teda mama – upratovačka, mama – kuchárka, mama – animátor, mama - vodič. A ešte veľa ďalších funkcií. Kdežto večer, ten patrí iba mne. Môžem ho stráviť, ako sa mi len zachce - žehlením, umývaním podlahy, varením, upratovaním, praním... Nie je nad to mať pestrý program na materskej. Ešte by sme my mamičky mohli upadnúť do stereotypu.