„Kočík, taška s náhradným oblečením, odrážadlo pre staršiu, autosedačka, vajíčko, nechať si priestor v kufri  na nákup… Myslím, že toto nedám. Asi som v detstve strávila málo času hraním Tetrisu. Takže všetko von a znovu… A zase nič. Bude to chcieť nové auto. Gúglim, hľadám, všade na mňa „vyskakujú” valce, kone, metre kubické, nič užitočné. Tabuľky s rýchlosťami a otáčkami, ale žiadna s počtom detí, ktoré sa bezpečne do auta vojdú. Žiadna s množstvom „nevyhnutností”, ktoré pojme kufor bez toho, aby som ho musela zatvárať so zaťatými zubami a zbožným prianím, nech nič po násilnom zabuchnutí piatych dverí auta nepríde k ujme. Proste informácie „do života” žiadne.” 

Poznáte to? My dôverne. Preto sme využili možnosť otestovať plne elektrický Hyundai IONIQ 5 a pozreli sme sa naň z úplne iného pohľadu – z pohľadu MATKY.

Väčšina rodín, ktorá zvýši svoj počet členov z dva na akékoľvek vyššie číslo, začne časom rozmýšľať nad zmenou auta. Veď je to jasné, dvom dospelákom postačí aj minimum priestoru, ale prepraviť troch a viacerých, pričom tí najmenší svojimi potrebami zaberajú najviac miesta, to už je výzva. Celkovo sa zameriavame ako bezdetní skôr na pohodlie a bezpečnosť vodiča a spolujazdca, zmena prichádza zo dňa na deň… A hoci býva výber auta väčšinou doménou mužov, aj mamičky k nemu určite majú čo povedať, a preto sme si ako rodina s deťmi posvietili na to, aké výhody a nevýhody má plne elektrický Hyundai IONIQ 5¹.

„Miláčik, aké auto by si chcela?” „Červené”

Áno, toto je ten zaužívaný stereotyp. Veď predsa ženy o autách nič nevedia. A priznajme si, často nás v prvom rade zaujíma, ako auto vyzerá a až v tom druhom všetko ostatné. Toto auto ma, aj napriek tomu, že nebolo červené a v tejto farbe ho ani nakonfigurovať nie je možné, zaujalo na prvý pohľad. Je také iné - nadčasové. Okamžite ma upútali obrovské kolesá, ktoré mu dodajú sexepíl a tiež zapustené kľučky. Ladné línie a napriek nim ostré rysy. Geometrické tvary predných svetiel mne - po šiestich rokoch na materskej - aj štvorročnému testerovi evokovali autíčko z Lega a tak mal dizajn exteriéru úspech aj u neho. Auto ale zaujalo aj okoloidúcich. Obzerali sa za ním hlavne chlapi, čo bol nezvyk, lebo väčšinou sa obzerajú za mnou. Jeden mi dokonca, potom čo ho trikrát obišiel a so záujmom si prezeral každý jeho detail, cez čelné sklo ukázal palec hore. Príjemná zmena, keďže vzhľadom na moje vodičské zručnosti som zvyknutá na iné gestá. :D 

Auto z vonka pôsobí celkovo dosť mohutne a evokuje tým pocit bezpečnosti. Mohutné sú aj samotné dvere auta, ktoré pri mojej váhovej kategórii vyžadovali väčší švih, keď som ich chcela zatvoriť. 

V predchádzajúcom článku som písala ako mi 40+5 oznámil lekár v TT, že o dva dni (štvrtok) mám prísť na príjem do nemocnice v TT na vyvolávačku, pretože na placente sa začali vytvárať krvné zrazeniny. Keďže som sa celých 9 mesiacov chystala na prirodzený porod, so všetkými hypnoporodnými technikami, toto u mňa neprichádzalo do úvahy 😅.

Pôrodná dula, s ktorou som bola celé tehotenstvo v kontakte, mi odporučila, aby som sa objednala na kontrolu do Hainburgu, či mi povedia to isté. Do ďalšieho dňa som mala bojovú úlohu chodiť poštvornožky a dvíhať nohy ako keď pes ciká (nebudem vám opisovať aké som mala kolená na další deň 😅). Dostala som kontakt na žienku, ktorá robí akupunktúru a od nej sme dostali presný návod ako a čo stláčať a nahrievať, takže na dalsi deň som bola naozaj ubolená s modrinami…

No a ráno sme teda naklusali do Hainburgu na vyšetrenie. Tam ma však čakali také iste správy, placenta zostarla a dostala som termin na vyvolávanie v piatok. Po konzultácii som sa sestričky pýtala či mi nevie ešte niečo odporučiť na spontánne spustenie a cely čas tvrdila, ze nič okrem tých babských metód (fyzická námaha, sex, atd…) nevie. Keď sme vyšli z ordinácie a odprevádzala nás na chodbu (áno, tam je to bežné a ešte vám zaželajú aj pekný deň) tak povedala či mám recept na ricínový koktejl, že ak nič iné, nech to skúsim a vypýtam si recept od duly. Upozornila ma však, že sa môže stať že ma iba silno preženie a tam to skončí. Toto bolo v stredu, deň pred plánovaným príjmom do trnavskej nemocnice.

No viete si asi predstaviť čo bolo keď sme prišli domov. S partnerom sme sa dohodli, ze celý deň budeme pracovať na tom, aby sa niečo spustilo a večer vypijem ricínový koktejl. Maximálne mi nebudú robiť klystir 😂 ak sa nieco spustí samé, pôjdeme do Hainburgu a ak nie tak do Trnavy. Rozhodli sme sa, že ak už mám dostať vyvolávačku, tak je jedno kde to bude…

Ricínový koktejl som vypila asi o 21:00, pomilovali sme sa a išli sme späť. Okolo polnoci som sa zobudila, že musím utekať na záchod. Bola som este asi 2x no už som cítila, ze ma divne bolia kríže.  Kontrakcie nakoniec začali dosť pravidelne, neprechádzali ani vo vani, odišla mi hlienova zátka a ráno o piatej som mala kontrakcie každé 3min. Na odporúčanie duly sme sa zbalili a vyrazili do Hainburgu, kde sme dorazili okolo 7mej. Cesta autom sa mi zdala neskutocne dlhá a tešila som sa že nám to zatiaľ krásne vychádza.

Na vyšetrenie (či si ma tam už nechajú) som musela čakať asi pol hodinu, počas ktorej sa kontrakcie akoby spomalili, mala som ich zriedkavejšie. Napojili ma na ctg, kde som od únavy zaspala a kontrakcie úplne prestali. Bola som otvorená na 2cm a cely pôrod sa zastavil. Poslali ma sa poprechádzať a nech sa vrátim o 10:00. Dali sme si teda túru do kopca a výdatné raňajky 😅 kontrakcie sa nekonali a ja som už vedela že nás pošlú domov.