Dávam to na koníka preto, lebo viem, že aj tu číhajú na nahé fotky detí tie osoby. Text je možno chaotický, nechce sa mi ho ani čítať po sebe, lebo je veľmi bolestivý. Je tak bolestivý, že v tom prípade zatienilo moje puntičkárstvo a nechcem ani kontrolovať gramatiku a všetky vynechané čiarky. Snáď osoba, ktorá je v pokušení po prečítaní tohto príbehu si poriadne rozmyslí či chce zničiť dieťaťu detstvo.

Moje posledné letné prázdniny pred začiatkom školského roka – prvého školského roka. Veľká vec. Už si nepamätám prečo ale rodičia ma odviezli k starkým na dedinu. Asi to mali byť podľa ich predstáv najlepšie prázdniny v živote. Veď kto by nechcel stráviť dni u starkých, kde vám dovolia jesť sladkosti a byť dlho hore. Veď UŽ mám 6 rokov. Asi bolo všetko fajn a možno mi chýbali kamarátky to si žiaľ nepamätám z tých prázdnin.

Bola tma, dedinské ticho a ja som spala v spáli so starkými. Oni na manželskej a ja na starej veľkej posteli pod stenou. Problém bol v tom, že tá posteľ mala polámané pružiny, čo vytvorilo veľkú dieru v posteli. Dodnes neviem prečo ma tam dali veď každému by tam praskol chrbát. Pamätám si, že som dostala super nápad. Pôjdem si ľahnúť medzi starkých. Prežijem to, že starká chrápe ale aspoň ma nebude tak strašne lámať v chrbte. Bol to omyl a dlho som si myslela, že je to moja vina, že keby som nedostala ten debilný nápad a bola tvrdšia tak by sa nič také nestalo a môj život by bol fajn. Ľahla som si medzi nich a snažila sa zaspať pri tom chrápaní. Nepamätám si to presne ale niečo ma rušilo. Šuchotanie a asi sa mi zdalo, že sa ma niečo dotýka. Ako každé dieťa som sa bála nejakých strašidiel a tak som to šla skontrolovať. Presunula som ruku za chrbát a opýtala som sa čo to je. Nie je to poézia preto napíšem rovno bol to stoporený penis. Náhle som počula „neboj sa dotkni sa“. Nechcela som, lebo sa mi zdalo, že to nie je správne rýchlo som sa robila, že sa mi chce strašne spať. Veľmi mi bilo srdce. Nebola som vychovaná v konzervatívnej rodine ale skôr patologickej, čiže slová ako penis a čo sa s ním robí som vedela. Ráno som sa zobudila a chodila som sa schovávať kde sa dalo. Volala som potajomky rodičom do práce, aby ma prišli zobrať, ale počula som iba, že musím vydržať, lebo oni pracujú a nemá sa kto o mňa postarať. Cítila som sa bezmocná ale stále som rozmýšľala odkiaľ môžem ukradnúť peniaze na autobus, aby som mohla ísť bývať do lesa, ale mimo tej dediny. Moje plány sa nepodarili, lebo starká mala peniaze veľmi dobre ukryté pred tým alkoholikom.

Priviezli moju sestru. Veľmi som sa tešila, že keď bude pri mne tak sa nič nestane. Mýlila som sa. Na dvor prišli moje kamarátky a sestra za nimi vybehla ani sa za mnou neobzrela. To bol malý tajfún energie tá malá potvorka. Chcela som sa pochváliť, lebo moje kamošky boli bohaté a mali všetko najlepšie – od hračiek po oblečenie. Vybehla som do svojej tašky a vzala si šaty, ktoré mi moja matka tak veľmi nechcela kúpiť. Podľa nej neboli také pekné ako tie, ktoré mali tie hnusné pracky na ramenách a boli trošku krátke ale znesiteľné. Znovu moment, ktorý som si vyčítala veľmi dlho. Keby som nebola vzala tie šaty, tak ho nevyprovokujem, mala som si kúpiť tie hnusné s prackami, ktoré chcela matka a nič by sa nestalo. Utekala som na dvor, ale prišiel ON a opýtal sa ma či chcem sladkosti. Celý týždeň som žiadne nedostala, tak som sa potešila, že som hneď šla. Žiaľ nevedela som za akú cenu. Musela som si dať dole moje biele gaťky s modrými kvietkami . dodnes ich mám pred očami. Spravil tie hnusné veci a ja som mohla dostať tie priemerne dobré cukríky. V tom vbehla starká s vidličkou v ruke (piekla šišky). Začala šeptom kričať a hroziť tou vidličkou. Zapieral, ale potom ukázala na gaťky a povedala, že vie čo urobil. (Chcem veriť tomu, že som bola prvá a jediná). Zavolala ma na bok, celá sa triasla a povedala, že to čo sa stalo nemôžem nikomu povedať. Samozrejme ON mi povedal to isté. Dal mi tie cukríky, vraj boli od neho a iba pre mňa. Nebolo to tak, tie sladkosti a to plnú tašku nechali rodičia, že nám majú dávať. Vybehla som s tými cukríkmi a pocitom špinavosti ku kamarátkam a v tom momente som stratila detstvo. Sedela som v tých krásnych šatkách, ktoré som nenávidela, vedela som, že som urobila niečo zlé a som iná ako ony. Už som sa netešila a vedela som, že musím to robiť, keď príde a nemôžem nič povedať. Večer sme spali so sestrou v inej izbe, ale on aj tak prišiel a skúšal mi niečo urobiť. Začala som sa triasť a povedala som, že nechcem. Na moje šťastie odišiel. Už som nespala. Bála som sa, že príde. A viac, že príde k sestre.

Na ďalší deň prišli rodičia. Samozrejme ako to v klasickej patologickej rodine býva, stretnutie sa začalo alkoholom. Potom všetci šli niečo robiť a znovu ma schmatol. Už sa vôbec nekontroloval, v každej chvíli mohol niekto prísť a z oboch strán boli dvere. Plakala som, nechcela som a bála som sa, že keď sa to odhalí dostanem strašnú bitku. Prečo? Dostávala som výprask permanentne za maličkosti ( až do 16r). Nevedela som sa brániť urobil to ešte raz.

Neviem ako ale ďalšie 3 roky som ta vôbec nemusela chodiť. Stále som si vymyslela nejakú výhovorku. Už sa začala škola a ja som mohla hovoriť, že sa chcem učiť. Moja matka neznášala svokru a nikdy keď nemusela tam nešla. Zakaždým som jej hovorila, že ju tiež neznášam a vymýšľala si rôzne zlé veci na ňu, len aby som tam nemusela ísť. Darilo sa, boli sme obe proti nej a za odmenu, že ma nechala doma som jej dávala spať koľko chcela a kým „nehorelo“ nevedela o mne. Je mi ľúto, že som nebola múdrejšia a nepomyslela vtedy o sestre, ktorá tam naďalej chodievala s otcom. V kútiku duše som verila, že starká to nedovolí, lebo dnes s týmto rozumom si vravím, že to nebolo správne – bolo to hrozne, nuž ale mala som iba 6. Môžete si vydýchnuť nič sa jej nestalo a našťastie ani tom nevedela do 15 rokov.