• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?

17. októbra 2017 
Savia, no asi to bude fakt od samotnej pracovníčky, že ako to zoberie. :wink:
13. mar 2009 o 16:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
u nas bola socialna 10 minut,videla ako co a bolo!Velmi zalezi od socialnej,nam povedala,ze ona len potrebuje vidiet,ze nebyvame pod mostom. :grinning: Bola uplne super.
13. mar 2009 o 16:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja som raz mala dohodnutú návštevu a raz som mala prepadovku po šiestej večer. Ma skoro šlahlo. To už boli deti v postielkach... A som si naložila večeru a v tom dakto zvonil... :confounded: :angry:
13. mar 2009 o 16:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Najulinka, no ale isto bola spokojná, keďže detičky boli obriadené :wink: no nie? :sweat_smile: A pozerám že máš čerstvo novú princezničku doma :dizzy_face: ako to zvládaš?
13. mar 2009 o 16:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Kikana máš pravdu, tie lieky som asi užívala keď som išla iba na insemináciu (?!) a decapeptyl a gonal keď sme boli na klasickom umelom...už som to pozabudala za tie roky ... :wink:
13. mar 2009 o 17:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
halinak s bábom v pohode. Také bábo nevyžaduje tak vela ako Lucinka... Takže pohoda. :wink:
13. mar 2009 o 17:33  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Halienka
u mna boli panie celkom nedavno, takze si to pamatam. mne ale zavolali, ci mozu prist ten a ten den okolo toho a toho casu a tak sme si to zariadili.. ja som nastastie mala vtedy dovolenku.
pozreli si izby len tak zbezne, od dveri.. potom som sa ich opytala ci si k rozhovoru daju caj alebo kavu a boli take uzimene, ze chceli :grinning:

a pytali sa na veci z dotaznika.. na nase zaluby, plany.. a tak. uplne normalny rozhovor to bol.. a potom odisli :grinning: este si vsimli, ze nemame z jednej sviecky co je vo svietniku odlepenu cenovku - su zvyknute mat oci vsade. :wink:

a izbicku, my mame iba spalnu s miestom pre postielku a dost malu a brali to ok.. ale zese kuchyna a obyvacka su velke, plus dvor.. tak sa to podla mna vyvazuje, hadam aj podla nich...

a pripravu ste si kde dali?
my na urade, ale tak hlupo to vyslo, ze nemozu skor ako v maji.. a ja som si myslela, ze do maja budeme hotovi.. fnuk..
13. mar 2009 o 22:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Lenkove :slight_smile: k nám má tuším prísť len jedna teta, tak uvidíme, aké to bude. No ja myslím, že bývanie by určite nemal byť problém, lebo sme sa práve presťahovali do novostavby a je tu kopu miesta aj pre 3 detičky. Len teda ja som si myslela, že ide len o obzretie bydliska a preto som jej núkala, že môže prísť aj keď je len muž doma, no ak sa chce porozprávať pri tom s oboma, tak to je jasné, že sa to musí zariadiť ináč. Tak som zvedavá, či v ten pondelok ráno príde. To jej ponúknem asi rovno raňajky :grinning:
My budeme robiť prípravu na úrade, lebo ja som z Považskej a najbližšie je Návrat až v Žiline a ja mám blbý prac. čas, robím od pol deviatej do piatej a chodiť potom ešte večer unavená do Žiliny... :stuck_out_tongue_closed_eyes: A bojím sa že by sa to potom akurát ešte viac natiahlo, ak by to bolo trebars len raz do týždňa. Tuto na úrade mi psychologička vravela, že by sme to mohli robiť ráno pred tou pol deviatou nejakú hodinu a pol od siedmej a 2-3x do týždňa, tak by tých 26 hodín ubehlo rýchlejšie. Tak uvidíme ako to nakoniec celé bude. A u vás prečo nemôžu skôr ako v máji? To majú taký nátresk? :confused: :sweat_smile:
14. mar 2009 o 10:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte babky, tak teta zo sociálky bola dnes u nás, myslím, že to dopadlo dobre, bola asi hodinku, pýtala sa nás skoro tie isté otázky čo boli aj v dotazníku. No a potom len v rýchlosti prebehla dom a išla. Iba jediná vec asi bola trochu prúser, že sa nás pýtala čo na to príbuzní, že chceme adoptovať a my sme o tom ešte nikomu nehovorili. Nechceli sme to ešte nejako púšťať do éteru, keď vlastne nie je ani isté, či nám tú žiadosť schvália. Tak neviem, či to nie je trochu prúšvih, ako to budú hodnotiť. Čo si myslíte babky, je lepšie tých príbuzných informovať už teraz? Veď aj od schválenia žiadosti sa ešte dosť dlho čaká, niekedy aj rok alebo viac, kým sa dietko k nám dostane. :sweat_smile:
16. mar 2009 o 12:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
halienka,
myslim, ze to im moze byt desat ci ste to rodine povedali alebo nie, ved ide hlavne o teba a tvojho partnera aby ste vy dvaja boli ztotozneny s tym ze chcete dietatko z decaku. nas sa ani nepytali ci sme to niekomu povedali, alebo nie.
a na vasom mieste by som to povedala len vasim rodicom, naco sa chystate, aby mali cas to stravit. u nas boli moji rodicia ok a manzelovym to trvalo skoro rok nez to zacali akceptovat a prestali mat vyhrady.
16. mar 2009 o 12:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
halienka,
nas sa to tiez pytali a tiez sme odpovedali,ze este sme to nikomu nepovedali.ked sme zacali chodit na sedenia,tak sa nas to psycholog znovu pytal a tiez sme povedali,ze este nikto o tom nevie.Povedali sme,ze fungujeme dost samostatne a ze nebola este prilezitost.
Dokonca sme sa rozhodli,ze to povieme rodicom az ked budeme mat babetko.Niekedy je lepsie postavit ich pred hotovu vec.
16. mar 2009 o 13:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahoj halienka...
my sme boli asi v tom podobní ako si ty...ani my sme to nikomu nepovedali až keď sme končili prípravu v Návrate ( to bolo asi 1/2 roka po podaní žiadosti ) a chceli to ukončiť návštevou u nás s tým, že musia byť prítomní nejakí rodinní príslušníci...my sme zavolali švagrovcov, ale chceli sme, aby to rodičia vedeli skôr / sú to predsa rodičia a keďže máme vzťahy v pohode na obe strany ). ale nepýtali sme si ich súhlas ani radu, že či to máme urobiť, jednoducho sme im povedali, že máme podanú žiadosť a v pribehu 1-2 rokov budeme mať adoptované dieťa a že či aj potom s ním môžeme chodiť na návštevy ako k starým rodičom... :wink: odpoveď si asi vieš predstaviť :slight_smile:...povedali sme to ešte súrodencom ( ale podotýkym, že máme naozaj veľmi dobré vzťahy a relatívne často sa navštevujeme, voláme si a tak...)...potom sme až do adopcie o tom s nimi nehovorili...dokonca sme sme im zavolali až keď sme išli z prvej interakcie...chválabohu, u nás všetko prebiehalo bez problémov a malý je rovnocený vnuk biologickým vnúčatam...

nikde sme s tým nemali problém, že sme rodinu neinformovali, ale ja som vždy operovala tým, že si svoju rodinu poznáme, máme dobré vzťahy, budú akceptovať naše rozhodnutie a aj adpotované dieťa prijímu za svoje...A MALI SME PRAVDU... :slight_smile:
16. mar 2009 o 13:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte babky, ste ma potešili, ja si tiež myslím, že by to malo byť v pohode a tiež sme povedali, že rodičia nás oboch sú v pohode, akceptujú všetky naše rozhodnutia a isto budú aj toto. Ona nám len povedala, že mali prípad, že kôli odmietavému postoju príbuzných im raz už skoro hotová adopcia padla. No, ono je to tak, pamätám si ako som bola tehotná (po dlhých rokoch snaženia) a aké haló okolo toho bolo, a potom keď som potratila, tak ešte väčšie a o moc nepríjemnejšie haló a vtedy by som určite bola hádam radšej, keby nikto o tom tehotenstve ani nevedel. Teda samozrejme, že príbuzní boli aj vtedy zlatí a boli mi oporou, ale poznáte, každý sa niekde prekecne, ten povie tomu a už to vedia aj takí ľudia, ktorých sotva človek pozná. A to by som asi ťažko zabránila aby sa to takto nerozchírilo a preto by som to zatiaľ proste ešte nechcela nejako oznamovať. Bolo pre mňa strašné dozvedieť sa, že takmer cudzí ľudia si môj vcelku podrobný príbeh potratu rozprávali pred priorom akoby nič. :stuck_out_tongue_closed_eyes:
16. mar 2009 o 15:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
halienka, sa musím "smiať", že ľudia sú všade rovnakí..( Považská Bystrica síce nie ja tak ďaleko od Žiliny, ale predsa )...ja mám pri tom potrate podobnú skúsenosť...sa ma jedna cca 70-ročná pani, ktorú som poznala len z videnia, cca 1 rok po potrate opýtala, že kde mám malé ? a kým som sa zmohla na odpoveď, tak že či kojím, že však už by malo mať tak 1/2 roka a že by som už ani nemusela...
16. mar 2009 o 15:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ešte k tomu môjmu predchádzajúcemu príspevku : potratila som 7 dní po tom, ako som sa dozvedela, že som vôbec tehotná a vedelo to minimum ľudí ( dokonca dodnes to nevedia niektorí blízki priatelia a rodina )
16. mar 2009 o 15:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
halienka zvykaj si ludia vzdy budu rozpravat o vsetkom a vsade.my ked sme si vzali lauriku tak vsetci ake je to pekne a ako si nas vazia.rozoberali nas este aj v kostole.ked sme si vzali oliverka tak ti isty ludia zas ze naco je nam dalsie dieta ved ked nam pan boh nedoprial vlastne tak nam ma stacit jedno.a ked som po deviatich rokoch konecne zostala tehotna tak mi ti isty ludia hovorili ze ked uz mam vlastne tak nech tie dve vratim ved snad nebudem zivit cudzie.ludia su svine a ja to uz beriem jednym uchom dnu a druhym von i ked to vzdy zaboli pretoze tie moje drobcata vsetky rovnako lubim a nevymenila by som ich za nic na svete .taky ludia si nezasluzia ani to aby som im povedala dobry den pretoze im to ani neprajem. :frowning2:
16. mar 2009 o 15:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Jani, no ja som oznámila že som tehotná až na konci prvého trimestra, tiež z opatrnosti, myslela som si že už mám to rizikové obdobie za sebou, no potratila som v 24tt, to už bolo teda aj na mne vidno, takže už by som to aj tak neutajila. No tie reči človeka v tom žiali fakt šokujú. Ja som mala pocit, že sa mi zrútil svet a niekto o tom hovorí ako o zdraženej kukurici niekde na trhu a tie komentáre k tomu :stuck_out_tongue_closed_eyes:
Alon, asi si to vystihla, ľudia vedia byť veľmi necitliví, človek až žasne nad tými názormi, keď sa to dopočuje. Ako vravíš, asi to treba brať tak jedným uchom von a druhým nu. Si neviem predstaviť čo za debila môže povedať takú somarinu, že aby si tie detičky teraz vrátila, akoby to bol nábytok alebo čo. Vidím, že si si už tiež toho kopu preskákala.
16. mar 2009 o 16:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
halienka najhorsie je to ze to hovorili ludia od ktorych by som to nikdy necakala takzvane krestanky ktore den co den sedia v kostole a beru do ust slova"miluj blizneho svojho"ja som moje drobcata chcela a nikdy nikto ma nepresvedci o tom ze to bola chyba.a aj keby som sa mohla vratit o devat rokov spat s tym ze budem vediet ze porodim vlastne aj tak si ich zoberiem.a nenadarmo sa hovori ze ludska hlupost je nekonecna. :wink: tak nic nie je krajsie ako drzat v naruci drobca ktory patri len tebe,a mne ich pan boh doprial az tri :wink:
16. mar 2009 o 16:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
No, mňa sa aj sudkyňa pýtala A čo urobíte s dieťaťom, keď sa náhodou vydáte a budete čakať vlastné? Trošku som onemela :zipper_mouth: :fearful: ale odpovedala som potom slušne, že si ju samozrejme nechám.
16. mar 2009 o 16:43  •  2 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
yukki viem o com rozpravas ja som pri poslednom sude uz bola v siestom mesiaci tehotna a tiez mi sudca povedal ze dufa ze sa tu o rok nestretneme preto ze ich budem vracat.u nas na vychode sa dost casto stava ze deticky vracaju.je to chore ale stava sa to.a tak ako ty aj ja som odpovedala ze nie ja si ich necham.
16. mar 2009 o 16:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Babky, a to sa vám tak dlho ťahajú súdy? Detičky neboli ešte právne voľné? :confused:
16. mar 2009 o 18:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
moje deti boli pravne volne,ale najprv sud zveruje do predosvojitekskej starostlivosti....a po 9mesiacoch
mas druhe sudne pojednavanie o zvereni do adopcie[osvojenia}.....a poznas nase sudnictvo :confounded: :confounded: :confounded:
na 1 som cakala 4.mesiace od podania,na druhe pojednavanie 8mesiacov od podania navrhu.... :confounded:
16. mar 2009 o 18:23  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak ste na tom este celkom fajn ja som na posledny sud cakala pri oboch presne 16 mesiacov odo dna co som si ich vzala domov
16. mar 2009 o 18:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
je to normalne???mne sa to zdalo dlho ale 16mesiacov....co spala ta sudkyna?sudca?
16. mar 2009 o 18:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
zabudli na nas.a najviac ma trapil strach z toho ze ich niekto podla karticky poistenca spozna ked sme chodili po niektorych vysetreniach po celom vychodnom slovensku
16. mar 2009 o 18:42  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
verim ti....u nas je vsetko mozne..... :confounded:,to bolo stresujuce co?
16. mar 2009 o 18:45  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Babky a potom to je ako s priezviskom, až po súde mu ho môžte zmeniť za vaše?
16. mar 2009 o 18:52  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ano az po....aj meno aj priezvisko aj rodne cislo ....
16. mar 2009 o 18:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
v podstate si clovek ani nevychutnal ten cas pretoze som vzdy cakala ze sa nieco stane.pricom oliverka nie 16 mesiacov ale 19.my sme ho brali zaciatkom juna 2006 a posledny sud bol v decembri 2007.
16. mar 2009 o 18:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
slovensko :slight_smile: krajina neobmedzenych moznosti... :confounded: :confounded: :confounded:
16. mar 2009 o 18:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok