Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?
dievcata viem ze je tu k tejto teme co to popisane len ked listujem diskusiamu sklzne to do inych foriem starania sa o deti. Velmi zvazujeme s manzelikom adopcoiu. Rada by som adopciu co najmesieho babatke. Chcela by som od vas ziskat info ako to bezi realne, viem o fomralnom postupe z webu ale o pocitoch tetach a ujoch zo socialky a o tom ako to vlastne skutocne vyzera ked si ide po babo neviem nic. Podeli sa niektora z vas so svojim pribehom.
Vopred dakujem adminovi ze tuto temu nezamkne
Naša ročná princezna!
ja som ani nevedela, že moji susedovci si idú adoptovať, tak som počula, no ale majú už 54rokov, 😕 lebo tento výkend mali prvý krát cez výkend malého chlapčeka 3ročného, zlatý asi poloromske, trochu šok ale príjemný
....žiadny bocian? 😀
Ahojte, dávno som tu nebola. Len som sa prišla pochváliť, že všetky papiere už máme na UPSVaR. A zajtra prvé stretnutie v Návrate 🙂 Chcem sa spýtať - ako dlho trvalo, kým sa vám odtiaľ ozvali a pohli sa veci ďalej? Myslím návšteva sociálnych pracovníčok a tak .... Ďakujem a pekný dník všetkým prajem.
@lillik3 neboj bude , všetko chce svoj čas 😉
@lillik3 povedala by som že čakanie je krásne snívaš a predstavuješ si. Potom príde to čomu ja hovorím pôrod. Zavolajú a ponúknu dieťa. Do návštevy tiet nespíš a nejes a potom to príde. Otvoríš spis a čítaš. Potom je to najhoršie. Prípadnú obavy a strach. Možno aj plač veď najprv sa musíš zmieriť s tým že nebude vlastné a potom musíš čítať ten spis. No a potom zisťuješ veci na nete a zisťuješ že to nie je také hrozné ako ti to sociálna povedala a zisťuješ že s tým dokážeš žiť. A potom konečne príde tá radosť. To je moja skúsenosť. Škoda že sa o tom nehovorí na príprave aké ťažké je tým prejsť. Moja skúsenosť je taká že tety sociálne nie sú profesionálne lebo by tie spisy písali inak. No a potom si ten uzlík prinesieš domov a už je to všetko za tebou (pôrod skoncil) a začína pre nás ďalší a to je papierovanie ( ale za toto PORODNE nedostaneme) 😉 no poviem Vám vôbec to rozhodovanie nie je ľahké. Už aby sme to mali za sebou a mali škvŕňa doma a papiere v suchu. Držím palčeky
Tak veľmi by som chcela na týchto stránkach čítať o tom aké to naozaj je. Ako to kto prežíva. Aby človek vedel že je to normálne 2 dni plakať po tom čo prečíta spis, že je normálne mať neskutočný strach ale vedieť že sa môže zaradiť do skupiny ľudí do naozajstnej komunity ľudí ktorí sa pre adopciu rozhodli preto lebo chcú jednomu z tých maličkých stvorení poskytnúť viac než jeho sploditelia aj napriek tomu že si prečítali spis, vypočuli všetky scénare lekárov a všetky názory známych že tak robiť nemajú a aj napriek tomu do toho šli.
@zwalsh v Návrate je to také pred-prípravné stretnutie. K Tvojim ďalším príspevkom - prežívam to úplne rovnako a to sme ešte len na začiatku. Neviem, či robím správnu vec, zo správnych dôvodov, som z toho viac zúfalá, ako nadšená .... Predpokladám, že je normálne mať obavy a pochybnosti, ale ako sa s nimi vysporiadať ...? Musíme veriť, že sme sa pustili správnou cestou a že to všetko bude tak ako má byť, že to bude super 🙂 Ja až teraz zisťujem, ako veľa manželských párov sa pustilo do adopcie, dokonca v pomerne blízkom okolí a ani raz neoľutovali, že sa na to dali. Všetci sú šťastnými rodičmi SVOJICH detí 🙂
Ahojte, NR kraj, zaradenie do poradovnika 1/8/2011, 13.miesto 😉 😵
@vemido Júj my sme na bociana čakali 20 rokov a prišiel 🙂 nečakane. Keď sa tak pozerám na deťúrence adopčiatka tak vôbec neverím, že sú adopčiatka. Myslím si, že po adaptačnej fáze, ktorá je aj u detí sú to proste naše deti. Tak sa neboj, tipujem to vaše čísielko na veľmi pekné. Ja by som tam zavolal už teraz, nečakala by som do októbra. Možno bude veľké prekvapko.