• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame: Mojasvadba.skModrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?

30. mája 2017 
lenkove,
na poznamky rodiny kasli, moji svokrovci tiez blaznili a boli proti a teraz krpca nepustia z ruk. a minule z nich vypadlo ze ci nema nieco z romov, co im na to poviem, tak som to zahrala tak ze mozno aj ano. a rozprudila sa debata o genetike. nas krpec je polorom, ale keby som to kamosom nepovedala tak by to mozno nikto nespozoroval. keby mi bolo skrizilo cestu tmavsie dieta tak mame asi doma tmavsie, aj tak by medzi nas zapadol.
14. jan 2009 o 16:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
este ma na margo tej farby pleti napadlo, ze mi manzel mojej kamosky hovoril, aby som nepriznavala ze krpec ma v sebe aj romsku krv, lebo mu tym narobim len zle. tak teraz nadtym uvazujem uz dlhsie ci mal pravdu a ci je to neico za co sa treba hanbit. nejak sa to bije s mojim presvedcenim, ale asi zakial je malicky tak by sa to nemuselo sirit mimo rodinu a okruh kamaratov. ludia su obcas blbi.
14. jan 2009 o 16:08  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
tak teraz má cairka odpoveď prečo jej nik konkrétne nepovie aké má s decuľom problémy - každý si do teba rypne, že nezvládaš výchovu. ono tie problémy vyzerajú hrozivo a v danej chvíli aj hrozivé sú ale dá sa to zvládnuť celkom v pohode (u nás) a k tomu vzdelaniu ak má niekto výšku (predpokladám že si ju vyberal ako dospelý) a nevie sa zamestnať tak je to zle vybraté vzdelanie. mm má učňovku, vo svojej práci sa vidí a roboty má viac ako zvláda - to je dobre vybraté vzdelanie. mne nezáleží na tom akú školu dcéra skončí (kľudne aj učňovku ale nech je v tom dobrá) a nechcem aby sa naučila akúkoľvek prácu flákať a škola je teraz jej práca a je 6tačka takže to čo sa učí teraz ešte nie sú nepodstatné somariny (aspoň vo väčšine prípadov).
14. jan 2009 o 19:26  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Takze preto, ze dnes je vela veci postavenych na hlavu a detske domovy, domovy socialnych sluzieb alebo skoly si nemozu dovolit vsetko, co by potrebovali a v takej miere, akej by chceli a potrebovali, som si zle vybrala vzdelanie? :confused: :sweat_smile: :zipper_mouth: :rolling_eyes: :pensive:
14. jan 2009 o 22:10  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Je dôležité aby si vybralo dieťa školu,ktorá ho bude baviť....no hej ,ale keď sa po skončení školy nezamestná?! a vybrať mu školu s ktorou sa síce zamestná,ale ho nebaví.... :confounded: ešte že naša malá je ešte malá :grinning:
14. jan 2009 o 22:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
thera a hlavne taká šiestačka si ešte nič v škole viacmenej nevyberá... má všetky halušky tak ako jej ich dospeláci naložia...
14. jan 2009 o 22:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
samozrejme som myslela na strednú...
14. jan 2009 o 22:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
vsak hej... ale aj na strednej je to trošku iné... ja som chcela matematickú triedu a nikde neexistovala matematická, kde by nepridali aj fyziky... a podobné veci... proste mala som rada matiku a nemala rada fyziku a nnebola škola, kde by k matike nepribalili aj fyziku... Proste všetky školy maju svoje "kombinácie" a stále je tam čosi ako nutné zlo... Na ktoré človek sa vykašle a len odtrpí... Napr. Uvažovala som ja osobne aj o umeleckej priemyslovke, lebo ma bavila aj výtvarná... Ale zas tam nebola takmer žiadna matika... A to by mi zas chýbalo... A bolo tam zas čosi čo som vobec nechcela... Proste tie kombinácie školské sú divné... Nie su urobené tak aby boli proste zaujimavé so všetkých strán... To je proste fakt...
No odbočili sme od témy... :sweat_smile: :pensive: :sweat_smile:
Ja osobne všade hovorím, že dospelákom je super... Sám sebe pánom... :wink: (jasne, že mi šefuju deti, ale to je šefstvo, ktoré som si dobrovolne vybrala :dizzy_face: )...
14. jan 2009 o 22:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ak mozem.. tak prispejem aj ja...
moja 4. sestra je v nasej rodine od 12. mesiacov v ansej rodine v pestunskej... o par mesiacov bude mat 18. predtym nez k nam prisal.. stravila cca mesiac v dojcenskom ustave kam bola dana po odobrati z rodiny.. je to nasa vzdialena pribuzna blond vlasy modre oci.. velmi pekne dieta aj slecna uz teraz
ked k nam prisla.. nebola naucena na poriadne stravoanie.. nepoznala polievky.. predtym jedla povacsinou rozky a kekse co jej niekto strcil do ruky... naucit ju na normalnu stravu bolo obrovskym problemom.. ked sa jej nieco nepacilo alebo niekedy aj bezdovodne.. isla do kuta a buchala si hlavu o stenu.. silno.. alebo sa kusala do ruk a pod.. celkovo bola taka citovo plocha zo zaciatku... mala v sebe velmi vela energie a nevedela co so sebou tak sme ju dali velmi skoro na taku pohybovu pripravu a na balet a plavanie. do skoly isla normalne.. aj ked nam to nedoporucovali.. v skole to bolo tak ze sa jej mamina a my starsie sestry museli vela venovat a ucit a preskusat ju do konca ZS .. vela veci sa ucila spamati .. pamat ma vynikajucu..a je velmi cti ziadostiva.. co sa tyka logiky tak nula bodov.. boli tam poruchy ucenia.. co prav. vzniklo z toho ze jej otec fetoval. a ktovie comu bola vystavena ona..
po ZS isla na strednu kde doteraz studuje.. na rok pojde maturovat.. dari sa jej samoz. okrem matiky../ale vybrla si skolu kde nie je tak podstatna...
cos a tyka puberty.. problemy samozrejme boli.. od kradezi po navrat seba poskodzovania.. riesili sme to s pschycholgickou.dost intenzivne. uz je to za nami... boli to tazke casy ale ustali sme ich.. ako rodina... najvacsi problem sposobovalo asi to zistenie ze jej valstna rodina na nu kasle.. a nekontaktuje sa s nou.. comu sme my ale radi. lebo jej starsia sestra /od ienho otca/ skoncila pri slovnafte ako dodavacka do DeD ci ako ich volate

ono vychova pubertaka je dost zlozita sama o sebe.. a vychova zraneneho pubertaka o to viac.. je pravda ze sme boli pri jej vychove../ ja som starsia od nej o dost.. / byt dosledni a opatrni.. a vaic sme sledovali jej okolie.. s kym sa styka a pod.. proste tak preventivne..
a mozem povedat ze o chvilu mame 18 nastku.. co studuje.. v BA. slusne sa oblieka.. /co je nieekdy tu vynimka/ obcas cosi doma pomoze.. obcas odpapulje ale to uz asi patri k tomu... :grinning:
15. jan 2009 o 09:36  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
Pravdupovediac neviem čo nás presne čaká v puberte, ale ja len tuším a som si na 99,99999999% istá, že to bude lepšie ako s našou segrou, ktorú si tiež naši vzali z domova, ale s tým rozdielom, že ona mala takmer 10 rokev ked k nám prišla... A od malička (nie od narodenia,a le od babätkovského veku) bola v domove...
A v podstate na príprave som aj povedala, že očakávam, že s našimi deťmi to bude ľahšie... No a aj my to viacmenej potvrdili. Ja ked som vravela na PRIDE, že čo a ako, tak len tá holka čo nás trenovala, tak dodávala, ale "Vaša Gita je extrém, nezlaknite sa ostatní" :grinning: :grinning: :grinning: Už má 19 rokov a podla mna sa slušne neoblieka velmi... :grinning: Následky si ponesie, ale aspon čo to do praktického života sa naučila u nás a vie na koho sa obrátiť... Ale je to prípad sám o sebe... Co sme ju neodnaučili je klamať... Aj ked nechápeme prečo to robí... Lebo sú to voloviny... Proste si vymýšľa ale nemá to žiaden dovod.. .Uplne halušky... Napr si vymyslela čo mali na obed v škole, pritom sme vedeli, že na obede bola (čiže nebolo to, žeby nebola a potrebovala si vymyslieť) a že proste mala iné než povedala a podobné vymyšlaniny... Bohužial školu neskončila... Má zakladne vzdelanie... Pretože mala už 18 ked mala končiť učnovku a ešte s nou lomcovala puberta... :confounded:
15. jan 2009 o 13:04  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Mtls, s tym rypnutim mas pravdu, ale ja som praveze rada, ze sa tu ozval niekto s vacsimi detmi (a riskol aj to rypnutie :slight_smile: :wink: ), lebo takych , co mame male deticky je nas tu plno, ale skusenosti s vacsimi detmi sa clovek dozveda malo, aj to skor pri osobnych stretnutiach. Celkom chapem, lebo rodicia velkacov uz riskuju aj napr. to, ze ich tie ich ich poklady na internete odhalia, ze ich niekde "ohovaraju" :grinning: . mozno t len vyznelo trochu trochu pesimisticky, chybalo nam tam to odhodlanie na hapyend, ale som rad, ze ho mate.
Urcite, ze vacsina nas rata s tym, ze tie nase prijate deti budu mozno mat so skolu problemy, lebo na to proste nebudu mat. Ale urcite viac stve, ked vies, ze je to sikovne dieta a zrazu sa na to vyflakne. Ale ak nejde o nejake prehnané nároky rodicov a tlacenie dietata do niecoho, na co nema alebo co je absolutne proti jeho povahe a zaujmom, tak treba urcite vydrzat.
Moja mama mal tiez tazke detstvo, od 2,5 roka sirota , mama jej zomrela, otec sa na nu vykaslal, chcela si ju adoptovat krstna, ale v tazkych povojnovuch rokoch bola umiestnenkami prehadzovana do roznych skol niekde na ukrajinskych hraniciach, takze kym to vyslo, dost dlho to trvalo a mamu si rodina prehadzovala ako horuci zemiak. Potom sa to podarilo a detstvo bolo pomerne v pohode. Ale , ked isla mama na strednu, mala take nejake „obdobie vzdoru“ a na vysnivanu pedagogicku sa estev prvom rocniku vykaslala, ze ju nezvlada. Nakoniec skoncila ucnovku. Sice potom velku cast zivota robila v MS, ale ako skolnicka a bolo jej velmi luto, ze nemohla robit svoju vysnivanu pracu s detmi, lebo decka ju mali radi a vedela to s nimi.
Az po rokoch mi prezradila, ze sa na seba velmi hneva za to, ze nezabojovala a ze sa hneva aj na mamu, ze ju viac nepritlacila a nepodporila.
Popisala som tu dlhocizne litanie, ale vyplyva z toho len tolko, ze VYDERZAT
16. jan 2009 o 12:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ahojte : Tulenka, krasne si to napisala, tvoje prispevky su vzdy take.. ine :dizzy_face: pozitivne ine...

Ja sa priznam, ze uz mam vsetky papiere pokope, ale akosi som este na urade nebola.. zacinam sa strachovat, ze ako im vysvetlim, ze muz nechce nechat pracovne miesto v zahranici skor ako o 2 roky :confused: to ze nepobyvam na adrese mojho bydliska, ale na ubytovni vzdialenej 300 km od nasho bytu (ktory je k tomu prenajaty :confused: :confused: a kedze rodine, tak su s tym same starosti, ved si asi viete predstavit.). Mam strach, :confused: ze nas zhodnotia ako nevhodnych a co potom? a aj to len z tych veci , ktore keby sme podavali ziadost neskor, tak by to mohlo vyjst lepsie. Este sa do toho priplichtlili muzove zdravotne problemy :confused: koniec mojej pracovnej zmluvy na dobu urcitu :confused: , vybavovanie zivnosti..
a ja uz neviem ci som na hlavu ci co je to so mnou. ved som uz rozhodnuta a stale opat a opat o tom hovorim, dumam nad tym.. z mojho doterajsieho zivota mam skusenost, ze vsetky rozhodnutia - dobre rozhodnutia som robila tazko-pretazko.. tak je to mozno dobry znak.. alebo mi sibe z toho, ze je muz dlho na sluzobke :grinning:

ak by mi niekto vedel nieco poradit, alebo ma sfuknut :grinning: budem rada.. ja mam pocit, ze sa tocim stale dookola..
22. jan 2009 o 14:24  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Lenkove, ved neries dopredu, co by bolo, keby bolo(inak, aj ja som taka ista :wink: ). Ved vysvetlite na urade, ze ratate s tym , ze to nejky cas trva, takze dovtedy nejake zalezitosti ako byvanie,pracu a pod. doriesite, ale chcete uz mat urobenu pripravu, aby vam ten cas bezal.ved to , ze byvate v zahranici nie je problem
22. jan 2009 o 14:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lenkove, neviem, ake ste si dali poziadavky na dieta, ale my sme skoncili pripravu a pani na urade mi povedala, ze skor ako za 2 roky nemam ani dufat - tak preco by mal byt problem, ked zatial Tvoj muz bude mimo republiky zarabat pre buduce deturence ? Neboj. Bude to dobre. Daj si par dni pauzu a Uvidis, ze ked prestanes tlacit na pilu, tak to spravne rozhodnutie pride aj same.....drzim palce
22. jan 2009 o 14:57  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tulenka,

vdaka :grinning: ja len... velmi to zavisi od tiet socialnych a ktovie ako im budeme sympaticki :pensive: ale presne tak ako to pises, si to predstavujem aj ja :grinning:
22. jan 2009 o 14:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Ja myslim, ze toho schvalenia na urade sa vobec bat nemusis, nie je to take zle, ako sa zda :wink:
22. jan 2009 o 15:02  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lenkove, nicoho sa nmusis bat - len sa drz tejto partie na koni - bude dobre !!!! :wink:
22. jan 2009 o 15:05  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lenkove neboj sa .. kym pridete na rad.. tak sa vsetko urovna.. a tety.. to urcite vedia pochopit...uvidis. dobre to dopadne.... a babenko na vas caka...
22. jan 2009 o 16:13  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
možno sa narodí akurat o 2 roky to pravé pre vás :grinning: :grinning: :grinning: , len sa nas drž a občas kukni aj ku nahradnym.... :grinning:
22. jan 2009 o 17:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
lenkeve:neboj sa vsetko dobre dopadne,tie tetusky ako ich volate su tiez len ludia.u nas sa zdrzali tak desat minut a vobec ich nezaujmali ci byvame v podnajme alebo ci manzel robi tristo km. od domu.ja som s nimi mala len tie dobre skusenosti a lepsie zienky som doteraz nestretla.a netrap sa nad tym" co ked"lebo ta to znici .a kedy toho drobca dostanes uz je vo hviezdach.mne tiez povedali ze to bude dlhsie trvat a malu sme mali doma mesiac po skonceni pripravky.tak sa zhlboka nadychni usmej sa a povedz si ze to bude dobre a ver ze to dobre dopadne.drzim ti palce,on ten drobec ta uz niekde caka a on pride prave v tedy ked to budes najnenej cakat
22. jan 2009 o 21:21  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
cawte, zasa tu nikto nie je? :sweat_smile:
23. jan 2009 o 23:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ja som tu.
23. jan 2009 o 23:39  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ty kedy spíš.....
23. jan 2009 o 23:43  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
23. jan 2009 o 23:44  • Odpovedz  •  Páči sa mi to (1)
v noci... :grinning:
23. jan 2009 o 23:46  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
to akože vypnes kona a stihnes sa vyspat, ked rano si už na konovi tak skoro....
23. jan 2009 o 23:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
dohanam prispevky :grinning: :grinning: :grinning: :grinning:
23. jan 2009 o 23:54  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Lenkove- u nas to je tiez komplikovane, sme v zahranici, na Sk nemame spolocny trvaly pobyt, vlastne momentalne na SK nemame ziadne normalne byvanie- ked sme "doma" sme u mojich rodicov. A staviame dom- ale to nieje jasne kedy bude hotovy. A presli sme :wink: Sice na nas robili zo zaciatku pooooriadne bububu ze manzel pracuje v zahranici a mame byt doma a bla bla, ale ked som povedala, ze ked si naozj vezmeme dieta tak tomu prisposobime nas cely zivot- ze som ochotna byt na SK aj nonstop a tatino bude z anami dochadzat a podobne alternaivy tak sa teta uspokojila :slight_smile:
24. jan 2009 o 13:55  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
čaute bábiky...to tu ozaj nikto nie je?... :frowning2:
24. jan 2009 o 17:40  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
baby tu mate temu o adopcii
3. feb 2009 o 17:14  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Choď na stranu:   Zruš
Tvoj príspevok