Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?
dievcata viem ze je tu k tejto teme co to popisane len ked listujem diskusiamu sklzne to do inych foriem starania sa o deti. Velmi zvazujeme s manzelikom adopcoiu. Rada by som adopciu co najmesieho babatke. Chcela by som od vas ziskat info ako to bezi realne, viem o fomralnom postupe z webu ale o pocitoch tetach a ujoch zo socialky a o tom ako to vlastne skutocne vyzera ked si ide po babo neviem nic. Podeli sa niektora z vas so svojim pribehom.
Vopred dakujem adminovi ze tuto temu nezamkne
@marcelarefat
😘 dakujem
@avogiles nie ja som myslela nasu situaciu- pred mesiacom nam volali mali sme chlapceka, novorodeniatko ale matka si to po 10 dnoch rozmyslela. Nastastie to bolo tak ze maly bol v nemocnici a sudkyna si dala nacas- na osmy den nebolo vydane rozhodnutie takze sme maleho nemali doma. Bo keby sme ho mali doma asi by sme to zvladali ovela horsie. Aj takto to bolo strasne.
@avogiles My máme dve rómske deti. Prvý bol Paľko, toho všetci prijali veľmi dobre, mal rok a je svetlejší typ. Teraz bude mať 8. O tri roky k nám prišla Simonka, tiež ako ročná, tá je ale tmavší typ. Veľmi zle to niesol môj otec, bral to ako hanbu, rok sme k nim nemohli chodiť, potom ho to prešlo. Už je to dobré, nie na 100%, ale stačí mi to. Nikdy som naše rozhodnutie neľutovala. Paľko a Simonka je to, na čo som najviac hrdá.
@avogiles v podstate je to v tomto pripade jedno... robia to maminky ci rmske, ci biele...ale velmi velmi ojedinele...nase socialne pracovnicky vsetky povedali, ze sa s tym este nestretli...aj ony samy boli z toho v soku...
ale teda odpoved na toju otazku je ze bola romska, chlapcek bol krasny, aj ked musim priznat, ze ked som ho prvykrat videla, nebol az taky krasny 🙂 bol cely opuchnuty a cervenucky 🙂))))) sak ako 3 dnove babetka 🙂
@avogiles ano, tiez si myslim, ze je uzasne najst podporu v priateloch resp. uz otvorit sa a zverit sa kamaratom a dostat pochopenie je super. Co sa tyka rodicov, skor som mala na mysli to ich mlcanie- myslim si, ze nebudu proti, ale tazko verbalizuju svoje pocity, tak ako nam nehovoria "lubim ta" tak nevedia povedat "je mi luto cim prechadzate, ale my sme tu vzdy pre vas", atd. Ale bude to tou inou generaciou a netvrdim, ze kazdy to tak ma. Len o co by to bolo jednoduchsie, keby zalezitosti tak bezne v tejto dobe
ako neplodnost neboli stale tabu a spajane a hanbou a tym padom ludia nevedia ako maju reagovat, co povedat, a ako vyjadrit podporu.
@hariet treba im dat manual 🙂 ale vazne, ja si myslim, ze treba, aby sme pisali o tom, co zijeme a potrebujeme, nech sa to odtabuizuje a kto ma dar slova, nech pise clanky o tom. Nech sa to siri. Ani teoretici odbornici niekedy nevedia, co by najlepsie mali povedat, ako by mali najlepsie reagovat.
prispevok. Tak.
Baby vela z vás tu píše o tom, že sa boja rodine povedať o adopcii. Napisem Vám aj moju skúsenosť. My zatiaľ len absolvujeme prípravu. Keď som svokre povedala, že jej syn nemôže mať deti... Jej reakcia bola: A čo teraz? Veď si adoptujete domovy su plné deti. Jej reakcia má veľmi zabolela. Na druhej strane viem, že je jedno, či by sme si adoptovali alebo mali svoje.. vždy bude dieťatko od jej syna na 2.kolaji. vždy uprednostňuje manželovu sestru. Mojej sestre sme tiež povedali že si ideme adoptovať ( sestra má 17 rokov)... Po mesiaci keď sme boli samé a len tak sme sa rozprávali mi povedala že už sa teší keď príde nové dieťa do rodiny a je jedno, či bude biely alebo rómske že ona ho prijme a bude ho ľúbiť, chodiť s ním von. Dievčatá toto ma tak strašne potešilo a nakoplo že vtedy som sa uistila že robíme správne rozhodnutie. Môjho ocka mrzí to, že je tam dlhé čakanie. Mamka neviem, či sa s tým zmierila alebo nie.... Lebo stále má nahovára na umelé oplodnenie. BABY AK CITITE, ZE TO, CO ROBITE JE SPRAVNE A TESITE SA , CHODTE SI ZA TYM! A AK CHCE NIEKTO SUDIT NECH SI OBUJE VASE TOPANKY! VSETKY STE TU UZASTNE STVORENIA, KTORE CHCU DAT LEPSI ZIVOT DETOM... DETOM, KTORE TO POTREBUJU.
Dievcata mrzi ma, ze niektore musite trpiet vrtochy vasich rodin. Ved dieta je dar! Moja mama a cela rodina ked sa dozvedeli, ze si chcem adoptovat dietatko ma velmi v tom podporovali. Strasne sa tesili so mnou. Dokonca som aj v praci a od pritelov mala velku podporu. Nemozem povedat, ze som sa nestretla aj s otazkou ci sa nebojim a vdnesnej dobe. Ale bolo to od ludi ktori su neni vyznamni v mojom zivote. Ja si myslim , ze clovek nikdy nevie ani co vychova z vlastneho dietata, nema v tom zaruku.
No a ked prisiel maly domov, tak ta neskutocna radost celej rodiny, priatelov. Vsetci ho nesmierne miluju. A opat sa naslo zopar zvedavcov co riesili odkial maly je, ci je biely, cierny alebo fialovy 😀 A moja odpoved je vzdy taka, ze sa usmejem a poviem , ze je moj.
Je moj a hotovo, nic ma nezaujima, on je to pre co zijem! Mame milujucu rodinu, priatelov a vsetko ostatne trva len chvilku. Kazda senzacia len 3 dni, potom pride ina.
A ja vam drzim vsetkym moc palce aby ste sa dockali kazda jedna toho svojho vytuzeneho zazraku.❤
@marcelarefat
@laura1994 moja mamina ta najprv nebola s tym zmierena, ze si chceme adoptovat babo, ale ked sa dozvedela, ze ja, jej dcera, nemozem mat daslie deti, tak uplne zmenila pohlad na to a mam pocit, ze viac obdivuje mojho manzela, ze vlastne "kvoli mne" ide aj on do adopcie...
z manzelovej strany sa sice cudovali a presne tie otazky, naco si komplikujete zivot, neni Vam dobre?? a tak...ale v podstate sa im to paci a aspon recami su s tym ok. neviem ako vnutri, ale je mi to absolutne jedno.
Ja som nad tym premyslala, ze preco sa niektore pary boja toho, ze rodina neprijme dieta...ale uz som pochopila, ak su to mladi ludia tak maju k svojim rodicom ovela blizsie ako my, co sme uz starsi, osamostatneni sme uz 20 rokov a teda nemame az taky intenzivny vztah s rodicmi...uz sme my rodina a jeden system, vsetci ostatne su k nam uz len akoby "pridruzeni", uz sme neni s nimi tak uzko spojeni...
samozrejme je tiez ine, ked byvaju rodiny dohromady, to je uplne ina situacia, ako ked sa byva samostatne...
Podla mna to nesuvisi s vekom ludi, ktori sa pre adopciu rozhodli. Mame s muzom dost po tridsiatke a velmi riesime, ako to prijme rodina, lebo dieta nevychovavaju len dvaja. Dieta je sucastou rodiny a ak by sa citilo odmietnute starymi rodicmi, tetami, sesternicami....tym duplom, ze nase biologicke deti su plne prijate, nemyslim si, ze by to dietatku po zivota pomohlo. My by sme v takom pripade od osvojenia ustupili a nechali dietatko pre rodinu, v ktorej sa docka uplneho prijatia. Aj s nasimi biologickymi detmi je to niekedy tazke (ako s kazdym dietatom) a viem ake je narocne, ked do vas rodina rype a zneistuje vas, namiesto toho, aby vas podporili.
@anettta hej, jasne, ze zalezi od rodiny a situacie. my mame v rodine jedno dieta osvojene a videla som na vlastne oci, kolko zla to prinieslo, ked ho velka cast rodiny odmietla a dala mu to aj pocitit. zalezi asi, ako velmi rodina dieta odmietne. ale vo chvili, ked si dieta vypocuje ze je ciganisko a nezelaju si, aby k nim chodi....to je potom strasne zle a na decku sa to podpisalo velmi vyrazne. preto vravim, ze by som odmietnutie zo strany rodiny tak celkom nepodcenovala, nie ze by mal kazdy od adopcie ustupit, ak by reakcie neboli dobre. my to vela riesime a cakame, ze na priprave sa nam zodpovedia nase otazky 🙂
Tak pridám aj ja 🙂 V mojej rodine to bolo v pohode sama som osvojena takže nejak sa nad tým nepozastavoval nik . No u muža to bolo take " nemastné, neslané " ako neboli proti alebo odhovaranie môj muž ma len sestru otca ma v cudzine chodi na sviatky na pár dni tak jeho sme vlastne ani neinformovali a maminu už davno nemá a ta jeho sestra tiež mala problem otehotnieť , niečo trochu naznačovala že sme mohli skúsiť. Umelé ale že je to na nás skôr bola obava že aby naše dieťatko nebolo tmavé toho sa aj muž bál 😁 no ako sme maleho dostali zamilovali si ho a švagrina na neho nedá dopustiť 😘
keď sme zahlásili že chceme este jedno vtedy ma moja mamina odhovarala že ona ho nebude ľúbiť a tak no, obľúbili si ju všetci ale vážne je cítiť od mojej maminy že uprednosnuje syna dcerka prišla staršia a syn bol novorodenec jeho si ako zdrava naozaj užila ...
Skôr sme na nepochopenie narážali v okolí dokonca sme o pár " priateľov " prišli narážky ako : ačo si myslíte že s neho bude to ste mohli peniaze posielať niekam do osady aspoň by ste taku hanbu nemali... Alebo otázka od učiteľky na dochodku: a to za romske dieťa dostavate viac príspevkov ako za biele viac sa to oplati ? Inak vela ľudí a dokonca aj média často zavádzajú proste si pletu profi , pestu , osvojenie a potom si myslia že je to zarobkova činnosť si osvojiť dieťa ...
Teraz syn prežíva ťažšie obdobie a ja prvý krát ľutujem že nemám tmavu pleť aby som mu lepšie rozumela , vždy som bola rada že aj ked som polociganka mám svetlú pleť nenapadlo ma že byť iný môže byť ešte horšie s tmavou pokožkou, u nas v dedine je cigaň ten čo klame a kradne a hovoria tak aj bielemu ak sa takto chová 😕 na ulicisme jedina zmiešaná rodina inak vsetko cigáni a náš malý je úplne rozpolteny aj sa chce snimi hrať a zas nechce lebo su cigáni a on nieje a potom zasa je ale je dobrý prípadne otázka na zamyslenie a prečo keď sa aj poriadne umyvam stale som čierny och 😱snažíme sa vysvetľovať , čítame brožure od návratu a tak no ...
Ak máte skúsenosť ako mu najlepšie pomôcť tak prosím raďte .
Moja bio aj vlastná😝 rodina je polociganska. Takze poukazujeme aky su super aj ked je v telke niekto tmavý dokonca aj černoch tak nenápadne hovoríme že jej aký šikovný a super herec a super spevák a parádny športovec. Vraj to prejde samo a zas to príde v puberte no len ako dlho to bude trvať...
@mana85 to ma mrzi, ze to mate taketo tazke...tohoto sa aj ja najviac bojim ako citam vsetky tie knihy...ze ono to nie je ani hormonmi vramci puberty u "nasich tmavsich" deti, ale je to o tom obdobi, ze kazdy pubertiak chce zapadnut do skupiny, chce byt sucastou kolektivu, chce niekam patrit a byt rovnaky s niekym a tieto nase deti to musia mat velmi tazke...lebo su ini farbou pokozky...potom si myslim, ze nie su prijati do skupiny a to vedie k tym pubertalnym tazkym obdobiam...aspon si myslim, ze to takto citia...asi u kazdeho je to vnutorne inak, ale podstata toho je, ze kazdy pubertiak chce niekam patrit...
ach toto Slovensko je take zaprudene tou socialistickou "rovnakostou", nevieme sa od toho odputat...je to v nasich mysliach stale pritomne a tak silno zakorenene, ze to bude chciet este aspon jednu generaciu vypudit to z nasich hlav.
ale my nahradne mamy tu sme na to, aby sme nasich detickam pomohli a verim, ze to zvladneme...
mana85 neskusali ste aj ist do nejakej organizacieosobne, nech sa s malym porozpravaju odbornici, viem, ze v navrate maju aj Filialnu terapiu, ta je uazsna na tieto veci...ale psycholog bez filialky ma s tym skusenosti...
@klara333 Tak pre mna clovek, co zatrati dietatko len kvoli etnicite, nie je hodny mojho casu a energie. Velmi citim, ako s tym, ze mame deti, chodim do prace, sme dlhsie samostatni, zvazujem, kto budu ti ludia, s ktorymi stravim spolocny cas, ktori ma budu ovplyvnovat a ktori budu vplyvat na moje deti. Rodic svoje dieta chrani a vybera rodinnych priatelov. Stabilita vnutri rodiny je ta najvacsia sila, ktoru dieta potrebuje citit. Romske deticky sa take uz narodia, my ich mame naucit, ako sa branit a obstat aj medzi neprajnikmi. Aby vedeli rozlisit dolezitych ludi od nedolezitych. A urcite poukazat aj na to, ze aj biele deti su casto pre akukolvek svoju inakost trnom v oku.
@mana85 kde byvate?
Urcite treba podporit sebapoznanie, vlastnu odlisnost od druhych. Ja by som svoje deti neupriamovala na rozdiely vo farbe pleti, ale skor na to, aby sa hrali s tymi, s ktorymi si najviac rozumeju, ktorych maju radi. Mozno potrebuje menej zdoraznovat to romstvo a viac zdoraznovat povahu, charakter... spravanie...
Kočky aj ja sa pridám...išli sme do toho s tým,že psychologička nás veľmi odhovárali aj od poloromskeho aj staršieho dieťaťa,o súrodencovi ani nevravím...ale čo sa týka rodiny,nejak sme to s nimi ani neriešili že aké to dieťa bude,aké chceme...nakoniec,keď nás oslovili,tak to bolo vlastne skoro úplne mimo podmienok aké sme mali v žiadosti,ešte ta pani sa akoby tak ospravedlňovala že nám ich vôbec ponuka...a hneď sme išli pozrieť spis,no a bolo to jasné😀a cela rodina oboch nás ich prijala s takou láskou,že sa to nedá ani povedať,všetci ich zbožňujú od začiatku...ani trošku nikto nerieši či sú tmavší či takí...nič...proste akoby boli odjakživa naši!!!aj my to tak cítime...
Áno sú to bio súrodenci,rôzni otcovia,čo aj vidno.mali 4 a 6,máme ich rok a mesiac
pridám sa aj ja ... ako sme oznamili naše ado/tehotenstvo.... po všetkých utrapách čo sme sa snažili prišlo rozhodnutie že ideme otehotnieť cestou prípravy ,čitala som tuto i iné stránky a nenapadne som ponechavala pootvorené članky, ked sa ma muž spýtal čo čitaš.. tak zahmlene som povedala ale nič len také čo ma napadlo.. a už začalo šitat spolu a napadlo nás to spolu/ predtym muž nechcel adopciu a pritom on nemože/...prišli sme k našim a zavolali surodencov po príprave na UP , doniesli dezerty, kolače porobili chleby a oznamili že sme v očakavany dietatka do rodiny a už teraz je naše,, lúbené a vytužene a nech zvažia svoje reakcie ,lebo mi budeme rodina s babetkom a ak ho nechce niekto pripravy sa o radost ako bude rast, papat, kakat, kupat sa, chodit, nebude mat komu povedat baby, dedo, teta , ujo, a ich deti nebudu mat bratranca / chceli sme chlapčeka a máme ho/.. že ak sa rozhodnu že ho neprijmu viac k nim k nikomu neprideme,a ony nech nechodia k nám ak nechcu moje dieta 🙂 debatili a debatili som myslela že moja mama bude proti tomu , zrazu vstala ponalievala a pripili sme si nato že sme adotehotný 🙂 všetci čakali na drobca s nami 3 r.. ked sme doniesli ako 6tt domov bolo radosti slzy ,tak ako keby som ho porodila,, proste pochopili že ich život by bol ochudobneny o tolko zažitkov s malym že až teraz ma 3,5r a je milačik rodiny, najmladčia sestra moja si teraz ide robit pripravu na adopciu a berieme to akoby otehotnela 🙂 pekný deň mamičky
a ešte kusok dopíšem, pred vyše 3 rokmi ako sme doniesli doniesli malinkeho domov mala moja neter vtedy 10r temu v škole adopcie,,, učitelka im vysvetlovala že su to deti nechcene a nemilovane , odvrhnute a tak... moja neterka sa postavila pred celou triedou a vysvetlila im že to nieje pravda že ich ešte predtm ako pridu domov , čakame všetci, kupujeme vecičky, a lubime ich,,, napisala aj peknu slohovu pracu a som na nu nesmierne hrda teraz bude mat 13r 🙂
@mata71 dojimave... a velmi mi pomohlo si to precitat. dost spracovavam nasich odmietnutie adopcie, a to, ze by sa radsej od nas "odstrihli", ako hovoria. je dost mozne, ze to urobia. ale ja si uvedomujem, ze by bolo lepsie to povedat podobne ako vy... mozno k tomu este dojde a nadobudnem pri osobnom rozhovore viac sil to takto povedat.
@avogiles neboj rano vstaneš a odhodlaš sa , ja som si dost toho prešla a povedala to nakoniec ako to citim, že aj ja chcem počuvat mama, mama, prečo prečo, a tišit slzičky, a srdiečko mi napovedalo že radčej im poviem na rovinu že viac krat k nim nepridem ak neprijmu moje /naše dieta,, ako citit neistotu ozja je od prveho dna milačik rodiny , moja mama to pochopila velmi dobre a to ona ozaj o adopcii ani počut že to neni ono a tak..a vidiš zmenila nazor, som im to polopate povedala..
@anettta moc, moc ti drzim palce. A hlavne ver, ze ten spravny cas urcite pride. A mozno sa ani nenazdas a bude to tu 😉